Encyklika Benedikta XVI. Deus caritas est

„Boh je láska a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. (1 Jn 4,16)“ Týmito slovami začína prvá encyklika pápeža Benedikta XVI. s názvom Deus caritas est. Samotný názov encykliky, ako aj jej prvé slová, sú vyjadrením ústredného posolstva celej kresťanskej viery. Vo svete, v ktorom vládne tak často nenávisť a násilie, je kresťanské posolstvo Boha-Lásky nanajvýš aktuálne.

V našich predošlých vysielaniach sme už venovali pozornosť tejto encyklike. Dnes by sme sa ešte raz pozastavili nad jej aktuálnom obsahom, a to očami tých, ktorí ju vo Vatikáne, v stredu 25. januára, predstavili. Boli to predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, kardinál Renato Martino, prefekt Kongregácie pre náuku viery, arcibiskup William Levada a predseda Pápežskej rady Cor Unum, arcibiskup Paul Cordes.

Encyklika Deus caritas est má dve hlavné časti. Prvá ponúka teologicko-filozofické zamyslenie nad „láskou“ v jej rôznych dimenziách, ako eros, philia, agapé, so spresnením niektorých podstatných prvkov lásky Boha k človeku a vnútorného vzťahu, v akom je táto láska s ľudskou láskou. Druhá časť pojednáva o konkrétnom napĺňaní prikázania lásky vo vzťahu k blížnemu.

Prefekt Kongregácie pre náuku viery, arcibiskup William Levada, pri prezentácii encykliky v tlačovom stredisku Svätej Stolice, uviedol: „Je to ´silný´ text, ktorý sa stavia proti pomýlenému užívaniu mena Boha a proti nejasnému, dvojznačnému chápaniu pojmu láska, čo je v dnešnom svete tak veľmi zjavné. Svätý Otec si zvolil za tému svojej prvej encykliky lásku, pretože slovo ´láska´ je dnes tak veľmi obnosené, ošúchané, obohrané a zneužívané, že ho je niekedy aj ťažko čo len vysloviť. A pritom je to počiatočné slovo - vyjadrenie počiatočnej reality. My sa ho nemôžeme jednoducho vzdať. Musíme ho znovu prijať, očistiť a prinavrátiť mu jeho pôvodný lesk , aby mohlo ožiariť náš život a priviesť nás na správnu cestu. (...) Pre pochopenie novosti kresťanskej lásky sa Svätý Otec od začiatku usiluje vysvetliť rozdiel a jednotu, aká jestvuje medzi dvoma pojmami eros a agapé, s ktorými sa stretávame v oblasti fenoménu lásky už od čias filozofie starých Grékov. Svätý Otec chce dokázať, že tieto dva pojmy si neprotirečia, ale naopak, sú v harmonickom súlade a spolu podávajú realistické ponímanie ľudskej lásky, v ktorom je zahrnutá celá ľudská bytosť – jej telo i duša. Agapé zabraňuje erosu, aby sa poddávala svojim inštinktom, zatiaľ čo eros ponúka agapé základnú vitalitu ľudskej existencie.“

Predseda Pápežskej rady Cor Unum, arcibiskup Paul Cordes, sa na prítomných v tlačovej sále vo Vatikáne obrátil slovami: „Tak, ako jeho predchodcovia, chce teraz aj Svätý otec týmto prvým dokumentom vytýčiť základné línie svojho práve začatého pontifikátu. Zároveň je treba pripomenúť, že predstavený dokument je absolútne prvou encyklikou venovanou téme lásky. (...) Vydanie encykliky Boh je láska je teda vhodnou a šťastnou udalosťou , ktorá sa úzko dotýka poslania Cirkvi. Bolo načase obrátiť sa na tento zdroj. Aj keď nie je bez rizika, že sa bude zakladať výlučne na láske k Bohu. Môže vyvolať spomienky na kritiku Karla Marxa na tzv. ´zbožné nadštruktúry´, zavedené nato, aby zakryli ekonomické chudoby. No toto nepresviedča. Ba čo viac, pápež výslovne odmieta marxistickú teóriu biedy a definuje ju ako ´odľudšťujúcu´ filozofiu.“

Predseda Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj, kardinál Renato Martino, vo svojom príhovore počas prezentácie encykliky povedal: „Láska je božská, pretože pochádza od Boha a zjednocuje nás s Bohom a prostredníctvom tohto zjednocujúceho procesu nás premieňa na ´my´, ktoré prekonáva naše rozdiely a robí z nás jedno, až kým sa Boh nestane všetkým vo všetkých. (...) Po týchto krátkych úvahách všeobecného charakteru, by som chcel upriamiť vašu pozornosť na čísla od 26 do 29, kde Svätý Otec pristupuje k téme vzťahu medzi spravodlivosťou a láskou, sériou presných a podnetných orientácií, čo sa týka kompetencie Cirkvi a jej sociálneho učenia a kompetencie štátu v realizovaní spravodlivého sociálneho poriadku. (....) Svätý Otec potvrdzuje, že úlohou Cirkvi s jej sociálnym učením pri budovaní spravodlivého sociálneho poriadku je ´znovuprebúdzať´ duchovné a morálne sily. Na aké sily sa odvoláva Benedikt XVI.? Vypočujme si jeho slová: ´bezprostredná úloha zasadzovať sa za spravodlivý poriadok v spoločnosti prináleží práve laickým veriacim. Ako občania štátu sú povolávaní zúčastňovať sa v prvej osobe na verejnom živote. Nemôžu sa preto vzdať mnohorakej a rôznorodej ekonomickej, sociálnej legislatívnej , administratívnej a kultúrnej činnosti, určenej na organické a inštitucionálne napomáhanie a presadzovanie spoločného dobra.´“

(RV, 270106, ls)