Príhovor Benedikta XVI. na generálnej audiencii v stredu 25. januára 2006

Vatikán: Ako každú stredu aj dnes sa v aule Pavla VI. konala generálna audiencia. Zúčastnilo sa na nej 7500 pútnikov z deviatich krajín. Témou katechézy Svätého Otca bol 144. žalm: Modlitba kráľa.

Drahí bratia a sestry!
Dnes končíme Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov, počas ktorého sme sa zamýšľali nad potrebou neustáleho prosenia Pána o veľký dar plnej jednoty medzi všetkými Kristovými učeníkmi. Modlitba totiž významným spôsobom prispieva k úprimnému a bohatému ovociu spoločného ekumenického úsilia Cirkví a cirkevných spoločenstiev.

Teraz pri tomto našom stretnutí sa opäť vrátime k meditácii nad žalmom 143., ktorý nám Liturgia vešpier ponúka v dvoch častiach (por. v. 1-8 a v. 9-15). Stále ide o hymnus a na scénu, aj v druhej časti žalmu, vstupuje postava „pomazaného“, Ježiša, ktorý priťahuje všetkých k sebe, aby všetci boli „jedno“ (por. Jn 17, 11.21). Nie je to náhoda, že scéna, ktorá dominuje chválospevu bude poznačená blahobytom, prosperitou a pokojom, typickými symbolmi mesiášskej éry.

Kvôli tomu je hymnus označený ako nový, je to termín, ktorý v biblickom jazyku predstavuje nielen novosť, ale aj posledné naplnenie, ktoré spečaťuje nádej (por. v.9). Spieva sa v ňom teda o cieli histórie keď navždy zmĺkne hlas zla, ktorý opisuje žalmista ako „klamstvo“ a „falošnú prísahu“, výrazy, ktoré označujú modlárstvo (por. v. 11). Práve v tomto význame sa píše o ničomníkoch, ktorí sú utláčateľmi Božieho ľudu a jeho viery.

Tento negatívny aspekt nahrádza, na oveľa väčšom priestore, pozitívna dimenzia nového radostného sveta, ktorý začína rásť. To je skutočný mesiášsky shalom, teda „pokoj“, jasný horizont, ktorý je rozdelený do po sebe nasledujúcich obrazov spoločenského života: oni sa môžu aj pre nás stať želaním zrodenia spravodlivejšej spoločnosti.

Ide tu predovšetkým o rodinu (por. v. 12), ktorá je založená na životaschopnosti generácie. Synovia, nádej budúcnosti, sú prirovnaní k silným stromom; dcéry sú predstavené ako pevné stĺpy, ktoré držia stavbu domu, ktorý je podobný chrámu. Od rodiny sa prechádza k ekonomickému životu, na vidiek s jeho uskladneným ovocím, s rozsiahlymi stádami, ktoré sa pasú, s pracujúcimi zvieratami na úrodných poliach (por. v. 13-14a).

Ďalej sa pohľad presúva na mesto, teda celú občiansku spoločnosť, ktorá sa konečne teší cennému daru pokoja a verejného kľudu. Skutočne sa navždy uzatvárajú „trhliny“, ktoré útočníci otvárajú v mestských hradbách počas nájazdov; končia „útoky“, ktoré so sebou prinášajú pustošenie a deportáciu; a nakoniec viac nepočuť „plač“ nešťastných, zranených, obetí, sirôt, smutné dedičstvo vojen (por. v. 14b).
Tento opis iného, ale možného sveta, je zverený dielu Mesiáša a tiež jeho ľudu. Všetci spoločne môžeme uskutočniť tento projekt harmónie a pokoja, keď zastavíme zničujúce sily nenávisti, násilia, vojny. Je však potrebné rozhodnúť sa a postaviť sa na stranu láskavého a spravodlivého Boha.

Práve kvôli tomu žalm končí blahoslavenstvom určeným ľudu „ktorého Bohom je Pán“ (v.15). Ľud, ktorý sa nevzdáva svojej viery a svojich duchovných a morálnych hodnôt. Ľud, ktorý môže zaintonovať so žalmistom „novú pieseň“, plnú dôvery a nádeje. Spontánne nám prichádza na myseľ nová zmluva, ohlásená prorokmi (por. Jer 31, 31-34) a uskutočnená v Kristovi (por. Heb 8, 8-12), nový človek, aleluja obnoveného a vykúpeného života, samotná novosť, ktorou je Kristus a jeho evanjelium.

Pripomína nám to aj svätý Augustín. „Nemyslime si, že milosť pochádza od zákona, v skutočnosti pod vplyvom milosti sme schopní naplniť zákon.“ Preto hovorí: „Pre teba budem hrať na desaťstrunovej harfe“. „Na desaťstrunovej harfe“, teda v zákone zhrnutom v desatore. Tam ti budem spievať, tešiť sa z teba, tam ti chcem spievať pieseň novú, pretože plnosťou zákona je láska“ (Esposizioni sui Salmi, 143, 16: Nuova Biblioteca Agostiniana, XXVIII, Roma 1977, s. 677).

(RV, 250106, lm)