Posolstvo pápeža Benedikta XVI. k 92. Svetovému dňu migrantov a utečencov, na tému:
"Migrácie: znamenia čias"
Drahí bratia a sestry!
Už je to viac ako 40 rokov odvtedy, ako sa skončil
Druhý vatikánsky koncil, ktorého bohaté učenie sa rozšírilo do všetkých oblastí cirkevného
života. Najmä pastorálna konštitúcia Gaudium et spes rozvinula detailnú analýzu komplexnej
reality súčasného sveta, hľadajúc vhodné cesty, ako priniesť dnešným ľuďom evanjeliové
posolstvo. S týmto cieľom sa konciloví otcovia na výzvu blahoslaveného Jána XXIII.
pokúsili preskúmať znamenia čias a interpretovať ich vo svetle evanjelia, aby tak
ponúkli novým generáciám možnosť primeraným spôsobom odpovedať na večné otázky o zmysle
terajšieho i budúceho života a o nastolení spravodlivých sociálnych vzťahov (porov.
Gaudium et spes, 4). Medzi znamenia čias, ktoré dnes pozorujeme, môžeme s istotou
zaradiť migrácie, ktoré sa stávajú významnou, takpovediac štrukturálnou charakteristikou
pracovného trhu na svetovej úrovni, medziiným v dôsledku mocného podnetu globalizácie.
Prirodzene, že na toto znamenie čias pôsobia rôzne zložky, pričom zahŕňa tak interné,
ako i medzinárodné migrácie, migrácie nútené i dobrovoľné, legálne i nelegálne, ale
aj migrácie v dôsledku nekalého obchodu s ľudským bytosťami. Nemožno zabudnúť ani
na kategóriu migrácií, do ktorých patria zahraniční študenti, ich počet vo svete neustále
narastá.
Pokiaľ ide o tých, ktorí emigrujú z ekonomických dôvodov, treba zdôrazniť
nedávno zistenú skutočnosť feminizácie tohto javu, čiže rastúci počet žien v tejto
skupine migrantov. Skutočne, v minulosti to boli najmä muži, ktorí emigrovali, i keď
nikdy nechýbali ani ženy. Predsa však tie kedysi cestovali najmä preto, lebo sprevádzali
svojich mužov či otcov, prípadne chceli ísť za nimi. Dnes sú však veľmi časté také
situácie, keď sa migrácia žien deje čoraz autonómnejšie: žena v snahe nájsť zamestnanie
v cieľovej krajine prekračuje hranice vlasti sama. Nezriedka sa táto migrantka stáva
dokonca hlavným zdrojom príjmu pre svoju rodinu. Prítomnosť žien sa pozoruje prevažne
v sektoroch s nízkou mzdou. Ak sú zamestnanci migranti osobitne zraniteľní, ženy spomedzi
nich o to viac. K oblastiam, v ktorých sú ženy najčastejšie zamestnané, patria okrem
domácich prác starostlivosť o starých a chorých ľudí či služby v ubytovacích a stravovacích
zariadeniach. V týchto oblastiach sa teda majú kresťania zasadzovať za spravodlivé
zaobchádzanie so ženami migrantkami, aby sa rešpektovalo ich ženstvo a uplatňovali
sa ich rovnaké práva.
V tejto súvislosti treba spomenúť obchod s ľudskými
bytosťami – najmä so ženami –, ktorý prekvitá tam, kde niet možnosti na zlepšenie
podmienok života, alebo vôbec na prežitie. Potom je pre obchodníka ľahké ponúknuť
svoje „služby“ obetiam, ktoré často ani len netušia, čomu budú musieť neskôr čeliť.
V takýchto prípadoch sú ženy a dievčatá odsúdené na vykorisťovanie v práci ako otrokyne,
nezriedka i v sexuálnom priemysle. Hoci tu nemôžem ponúknuť hlbšiu analýzu následkov
takejto migrácie, stotožňujem sa s odsúdením, ktoré vyriekol môj predchodca Ján Pavol
II., voči „rozšírenej hedonistickej a trhovej kultúre, ktorá podporuje systematické
zneužívanie sexuality“ (List ženám, 29. jún 1995, 5). Tu sa nachádza široké pole pôsobenia
s ohľadom na spásu a oslobodenie, ktorému sa kresťania nemôžu vyhnúť.
Pokiaľ
ide o ďalšiu kategóriu migrantov – žiadateľov o azyl a utečencov, chcel by som pripomenúť,
že vo všeobecnosti sa viac pozornosti venuje problémom spojeným s ich príchodom do
novej krajiny ako skúmaniu dôvodov, pre ktoré opustili svoju vlasť. Cirkev sa na tento
svet utrpenia a násilia pozerá očami Ježiša, dojatého pohľadom na zástupy blúdiace
ako ovce bez pastiera (porov. Mt 9, 36). Nádej, odvaha, láska a nadovšetko „fantázia
lásky“ (Novo millennio ineunte, 50) musia byť hnacou silou nevyhnutného kresťanského
a humánneho nasadenia v snahe pomôcť týmto bratom a sestrám v ich utrpení. Ich domovské
cirkvi neustále prejavujú svoju starostlivosť o nich vysielaním svojich spolupracovníkov
hovoriacich tou istou rečou a zároveň vedú láskyplný dialóg s Cirkvou v krajine ich
prijatia.
Vo svetle dnešných znamení čias si osobitnú pozornosť zasluhujú
aj zahraniční študenti. Ich počet aj vďaka výmenám medzi rôznymi univerzitami, najmä
v Európe, neustále rastie a Cirkev si nemôže nevšímať problémy – i pastoračné –, ktoré
z toho plynú. To zvlášť platí o študentoch pochádzajúcich z rozvojových krajín, pre
ktorých univerzitná skúsenosť môže byť mimoriadnou príležitosťou na duchovné obohatenie.
Vyprosujem
Božiu pomoc pre všetkých, ktorí hnaní túžbou prispieť k vybudovaniu spravodlivej a
pokojnej budúcnosti vo svete, vynakladajú veľké úsilie na poli pastorácie v službe
migrujúcim a ako znak svojej lásky im zasielam svoje osobitné apoštolské požehnanie.