Cirkev a svet: Cirkev v Indonézii

Rozmanitosť prírodného bohatstva, pripomínajúceho raj na zemi, na druhej strane prírodné katastrofy ako zemetrasenia či povodne, a tiež dlhodobé medzináboženské konflikty a teroristické útoky – to sú dve tváre jednej krajiny; krajiny, na ktorú dnes chceme upriamiť pozornosť: Indonézia – rozlohou i počtom obyvateľstva najväčší štát juhovýchodnej Ázie. Patrí k nemu viac ako 17 500 ostrovov, rozprestierajúcich sa v okolí rovníka, na ktorých žije spolu viac ako 212 miliónov obyvateľov. Turisticky najznámejším ostrovom Indonézie je Bali. Hlavné mesto Jakarta leží na ostrove Jáva.

Katolíkov je 3,5 percenta

Indonézia je krajinou s najväčším počtom moslimov na svete. Islam vyznáva asi 87 percent miestnej populácie. Katolíci predstavujú približne 3, 5 percenta, protestanti 6 percent, hinduisti 2 percentá a budhisti 1 percento obyvateľstva Indonézskej republiky.

Kresťanstvo sa na indonézske ostrovy dostalo v 17. storočí prostredníctvom holandských a portugalských misionárov. Cirkev v Indonézii v súčasnosti nemá ľahké postavenie, činnosť misionárov je tam však povolená: kresťanskí misionári pôsobia prevažne medzi domorodým obyvateľstvom na ostrovoch Kalimatan, Timor či Západná Papua. Kresťania v Indonézii sú sústredení len v niekoľkých oblastiach, napr. v provinciách severné Sulawesi a severná Sumatra, na ostrovoch Timor či Flores, alebo na súostroví Moluky. Mnohí kresťania však žijú aj v hlavnom meste Jakarte a iných veľkomestách krajiny.

V Indonézii je v súčasnosti 37 katolíckych diecéz. Historicky najstaršou je arcidiecéza Jakarta, pôvodne apoštolská prefektúra Batavia, zriadená v roku 1807. Už v júli minulého roka začali v katolíckych komunitách Indonézie oslavy 200. výročia založenia tejto cirkevnej provincie. Ich motto znie: „Čím sme vernejší Ježišovi, tým sme užitočnejší pre našu spoločnosť a národ." Oslavy, počas ktorých sa budú konať stretnutia na témy: viera, kresťanská história v Ázii a kresťansko- islamské vzťahy, vyvrcholia v roku 2007.

Terorizmus zabíja doteraz

Indonézia je jedným zo štátov, v ktorých pretrváva všeobecná hrozba terorizmu, spojená najmä s menom miestnej extrémistickej moslimskej organizácie Džama Islamía. Tá sa podpísala napr. pod bombové útoky na ostrove Bali v roku 2002, ktoré si vyžiadali stovky mŕtvych a zranených.

Terčom útokov militantných islamských skupín v Indonézii je dlhodobo i cirkev a jej zariadenia. Hoci náboženská sloboda v tejto krajine je zaručená ústavou, miestni kresťania musia často znášať diskrimináciu a predsudky, ničenie a vandalizmus. Výtržníctvo počas bohoslužieb či pritikresťanské demonštrácie nie sú ničím zriedkavým.

Život kresťanov je stále neistý

Jednou z posledných šokujúcich udalostí bolo vlani brutálne zavraždenie troch kresťanských dievčat na ostrove Sulawesi. Podľa policajných správ 29. októbra maskovaní muži prepadli dievčatá vo veku pätnásť až devätnásť rokov na ceste do školy, odťali im hlavy a jednu z nich položili pred miestny katolícky kostol. Zhrozenie nad týmto barbarským činom vtedy vyslovil i pápež Benedikt XVI., ktorý prostredníctvom biskupa z Manada, Mons. Jozefa Suwatana, tlmočil rodinám obetí a celej diecéze svoju hlbokú sústrasť a vyzval cirkevné spoločenstvo k modlitbe za mier v tomto regióne, dlhodobo poznačenom násilím.

Dokopy viac ako 8 tisíc ľudských životov si vyžiadali konflikty medzi moslimami a kresťanmi na indonézskych ostrovoch Sulawesi a Moluky v rokoch 1999 až 2001. Ani po februári 2002, keď vrcholní predstavitelia oboch náboženstiev podpísali na ostrove Sulawesi mierovú dohodu, medzináboženské konflikty v tejto oblasti neutíchajú. Svedčia o tom i najnovšie správy tlačových agentúr:

„Krvavý začiatok nového roka pre kresťanov v Indonézii“ – správu s týmto titulkom priniesla iba pred týždňom, v pondelok, 2. januára, agentúra Kathnet. 31. decembra v skorých ranných hodinách v meste Palu na indonézskom ostrove Sulawesi vybuchla bomba na trhovisku, ktoré navštevujú prevažne miestni kresťania. Sedem ľudí pritom prišlo o život a viac ako 50 sa zranilo. Podľa informácií agentúry Asianews polícia v súvislosti s týmto výbuchom zatkla podozrivého 40-ročného muža. O jeho identite však neposkytla údaje. Predpoklad, že by za týmto bombovým útokom mohla stáť Džama Islamía, polícia zamietla, keďže útočník údajne nepostupoval spôsobom typickým pre túto skupinu. V meste Palu pretrvávajú i naďalej prísne bezpečnostné opatrenia, polícia uzavrela cesty a prehľadala mnohé budovy.

Indonézske úrady ešte pred Vianocami opakovane upozorňovali na nebezpečenstvo útokov na kresťanské zariadenia. Centrálna vláda počas sviatkov posilnila policajné a vojenské hliadky v regiónoch poznačnených konfliktami medzi kresťanmi a moslimami. Približne 47 tisíc príslušníkov bezpečnostných síl strážilo miestne kostoly, hotely a nákupné centrá. Experti na výbušniny kontrolovali na Štedrý večer okolie kostolov v hlavnom meste Jakarte a iných veľkých mestách. Pred piatimi rokmi totiž práve počas vianočných sviatkov zahynulo pri viacerých bombových útokoch v Indonézii 19 ľudí.

Popravia troch katolíkov?

Azda najviac sledovanou udalosťou v živote indonézskej Cirkvi je aktuálne pripravovaná poprava troch miestnych katolíkov. 60-ročný Fabianus Tibo, 42-ročný Domingus da Silva a 48-ročný Marinus Riwu boli na trest smrti odsúdení už v roku 2002, a to v súvislosti s náboženskými nepokojmi medzi kresťanmi a moslimami v roku 2000 na ostrove Poso, pri ktorých prišlo o život asi 150 ľudí. Hoci podľa výpovedí odsúdených boli do týchto násilností zapletení aj vládni úradníci a príslušníci bezpečnostných síl, súd to nevzal do úvahy a za vyvolávanie náboženských nepokojov odsúdil iba týchto troch katolíkov. Odvtedy mnohé medzinárodné organizácie na obranu ľudských práv ako aj kresťanské spoločenstvá, medzi nimi napr. i Komunita sv. Egídia, žiadajú o zrušenie rozsudku, ktorý je podľa nich krutý a nespravodlivý, aj vzhľadom na nátlak zo strany islamských fundamentalistov.

Jedným z posledných pokusov o oslobodenie troch odsúdených indonézskych katolíkov bola spoločná písomná výzva vedúcich predstaviteľov katolíckych, protestantských a moslimských spoločenstiev v Indonézii 20. decembra minulého roka. Mons. Jozef Suwatan, biskup diecézy Manado, K.Haji Arifin Assagaf, predseda moslimskej Únie ulemov a evanjelický pastor Nico Gara z Kresťanskej univerzity v Tornohone sa obrátili na najvyšších politických predstaviteľov krajiny práve v deň 4. výročia podpísania mierovej dohody, ktorej cieľom bolo ukončenie náboženských konfliktov na ostrove Poso. Odvolávajúc sa na túto dohodu, menovaní náboženskí predstavitelia opätovne žiadali o zrušenie popravy odsúdených katolíkov a obnovenie celého procesu. Podľa nich je potrebné vytvoriť nezávislý vyšetrovací výbor, ktorý by dôkladne preskúmal všetky dôkazy, súvisiace s prípadom.

Na všetky žiadosti o obnovenie súdneho procesu zástupca generálneho prokurátora v Djakarte minulý týždeň odpovedal, že nie je možné, a že traja odsúdení už využili všetky právne prostriedky na svoju obranu, ktoré mali k dispozícii. Termín popravy ešte nebol stanovený, podľa všetkého je však nezvratný.

Medzináboženské nepokoje v Indonézii počas svojho života pozorne sledoval i pápež Ján Pavol II. Naliehavú výzvu na zachovanie pokoja adresoval členom medzináboženskej delegácie z Indonézie, ktorú prijal vo Vatikáne 20. februára 2003. Krátko na to, 29. marca 2003, v príhovore k indonézskym biskupom počas ich návštevy Ad-Limina vo Vatikáne, Ján Pavol II. v súvislosti s teroristickými útokmi na ostrove Bali zdôraznil: „V takýchto situáciách ... nesmieme podľahnúť pokušeniu definovať určité skupiny osôb iba cez akcie nejakej extrémistickej menšiny. Pravé náboženstvo neschvaľuje ani terorizmus ani násilie, ale pokúša sa všemožne podporovať jednotu a mier v celej ľudskej rodine.“

(Kathnet, Zenit, KNA, Asianews 090106, mv)