Posolstvo Svätého Otca Benedikta XVI. pred požehnaním Urbi et Orbi, 25. decembra 2005 

Vatikán: Dnes napoludnie, Svätý Otec z hlavného balkóna svätopeterskej baziliky, predniesol svoje tradičné vianočné posolstvo, keď povedal:
Drahí bratia a sestry,
„Zvestujem vám veľkú radosť... Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 10-11)

Tejto noci sme opäť počuli slová, ktoré anjel povedal pastierom a opäť sme prežívali atmosféru tejto svätej noci, betlehemskej noci, keď sa Boží Syn stal človekom a narodením v chudobnej jaskyni si vytvoril príbytok medzi nami. Aj v tento slávnostný deň znova zaznieva anjelova radostná správa a pozýva aj nás, mužov a ženy tretieho tisícročia, aby sme prijali Spasiteľa. Nech dnešné ľudstvo neváha dovoliť mu vstúpiť do vlastných domovov, do svojich miest a národov vo všetkých častiach sveta! Je pravda, že v miléniu, ktoré sa pred nedávnom skončilo, a najmä v jeho posledných storočiach, sa uskutočnili veľké pokroky na poli vedy a techniky a rozsiahle sú aj materiálne zásoby, ktorými dnes môžeme disponovať. Avšak človek technickej epochy riskuje, že sa stane obeťou svojich vlastných úspechov, výdobytkov svojho umu a výsledkov svojej pracovitosti, smerujúc k duchovnej atrofii, do prázdna sŕdc. Preto je veľmi dôležité, aby sme otvorili svoju myseľ a svoje srdcia Kristovmu narodeniu, udalosti spásy, schopná vdýchnuť obnovenú nádej každému ľudskému bytiu.

„Prebuď sa človek, veď pre teba sa Boh stal človekom“ (Svätý Augustín, Príhovory, 185). Prebuď sa, človek tretieho tisícročia! Na Vianoce sa Všemohúci stáva dieťaťom a prosí o pomoc a ochranu. Jeho spôsob, akým je Bohom, uvádza do krízy náš spôsob, akým sme ľuďmi. Jeho klopanie na naše dvere nás vyzýva; klope na našu slobodu a žiada aby sme prehodnotili náš vzťah k životu a spôsob akým ho chápeme. Moderná doba je často prezentovaná ako prebudenie sa zo spánku rozumu, ako príchod svetla do ľudstva vychádzajúceho z temného obdobia. Avšak bez Krista samotné svetlo rozumu nie je schopné osvietiť človeka a svet. Preto slová evanjelia zo Slávnosti Narodenia Pána – „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ (Jn 1,9) – zaznievajú mocnejšie ako kedykoľvek predtým ako slová ohlasujúce spásu pre všetkých. „V tajomstve vteleného Slova nachádza pravé svetlo tajomstvo človeka“ (pastorálna konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes, 22). Cirkev neúnavne opakuje toto posolstvo nádeje, na ktoré poukázal Druhý vatikánsky koncil, ktorého štyridsiate výročie ukončenia sme si nedávno pripomínali.

Moderný človek, dospelý no neraz slabý v myslení a vôli, nechaj sa viesť za ruku betlehemským Dieťaťom; neboj sa, dôveruj mu! Životodárna sila jeho svetla ťa povzbudzuje angažovať sa na budovaní nového svetového poriadku, založeného na spravodlivých etických a ekonomických vzťahoch. Nech jeho láska vedie národy a prežiari spoločné povedomie toho, že tvoríme jednu rodinu, povolanú budovať vzťahy dôvery a vzájomnej podpory. Zjednotené ľudstvo bude môcť čeliť toľkým znepokojujúcim problémom dnešnej doby: od teroristických hrozieb po podmienky ponižujúcej chudoby, v ktorej žijú milióny ľudských bytostí; od obchodu so zbraňami po pandémie a ničenie životného prostredia, ktoré vystavuje riziku budúcnosť našej planéty.

Nech Boh, ktorý sa z lásky stal človekom, je pomocou pre všetkých, ktorí v Afrike pracujú v prospech mieru a integrálneho rozvoja, stavajúc sa proti bratovražedným bojom, za to, aby sa upevnili nateraz krehké politické zmeny a aby sa zachovávali základné práva pre tých, ktorí prechádzajú tragickými humanitárnymi situáciami, ako v Darfure a v iných oblastiach Strednej Afriky. Nech vedie národy Latinskej Ameriky k životu v pokoji a zhode. Nech upevní odvahu v srdciach ľudí dobrej vôle, ktorí pracujú vo Svätej Zemi, v Iraku, v Libanone, kde znamenia nádeje, ktoré našťastie nechýbajú, potrebujú byť posilnené vzťahmi, inšpirovanými múdrosťou a čestnosťou. Nech podporuje proces dialógu na Kórejskom poloostrove a v iných ázijských krajinách, aby sa po prekonaní nebezpečných rozporov dospelo v priateľskom duchu k primeraným mierovým výsledkom, ktoré tieto národy tak túžobne očakávajú.

Na Vianoce sa naše duše otvárajú nádeji kontempláciou Božej slávy, ktorá sa ukryla v chudobe Dieťaťa, zabaleného do plienok a uloženého v jasliach: Stvoriteľ celého vesmíru tu leží v bezmocnosti novorodenca! Prijať tento paradox, paradox Vianoc, znamená objaviť Pravdu, ktorá nás učiní slobodnými, objaviť Lásku, ktorá premení náš život. V betlehemskú noc sa Spasiteľ stáva jedným z nás, aby sa stal našim spoločníkom na úkladných cestách dejín. Chyťme sa ruky, ktorú ku nám vystiera: je to ruka, ktorá nám nechce nič vziať ale len dať.

Spolu s pastiermi vstúpme do Betlehemskej maštaľky, pod láskyplným pohľadom Márie, tichej svedkyne zázračného narodenia. Nech nám ona pomôže prežiť požehnané Vianoce, nech nás naučí uchovávať si v srdci tajomstvo Boha, ktorý sa pre nás stal človekom a nech nás vedie, aby sme svetu svedčili o jeho pravde, o jeho láske a o jeho pokoji. (RV, 251205, mg, ls)