Cirkev a svet: Cirkev v Českej republike

Cirkev národa, s ktorým Slovákov spája mnohoročná skúsenosť spoločného štátu, prechádza svojím osobitým vývojom, poznačeným vlastnými historickými udalosťami.
 
V súčasnosti je podľa štatistík takmer 60 percent obyvateľstva Českej republiky bez vierovyznania. K príslušnosti ku Katolíckej cirkvi sa hlási necelých 35 percent občanov, no počet praktizujúcich katolíkov je v skutočnosti oveľa nižší. Za jednu z hlavných príčin tohto stavu mnohí označujú bývalý komunistický režim, ktorého predstavitelia sa snažili vymazať Krista z dejín českého národa, hoci tento národ i jeho kultúra boli od začiatku spojené s kresťanstvom.
 
Krajinu, ktorá prijala kresťanstvo v 9. storočí, “zušľachtili mnohé prekrásne postavy svätíc a svätých ako Ľudmila, Václav a Vojtech - korene, čo vyrástli z kmeňa zasadeného Cyrilom a Metodom a ich žiakmi,” povedal počas svojej tretej návštevy Českej republiky v roku 1997 pápež Ján Pavol II. Podľa neho práve príklady týchto svätých, ku ktorým v ďalších storočiach pribudli sv. Prokop, sv. Anežka Česká a sv. Ján Nepomucký, či o niečo neskôr Jan Sarkander a Zdislava z Lemberka, ktorých on sám svätorečil v roku 1995, svedčia o tom, že evanjelium na tejto pôde skutočne nebolo hlásané nadarmo.
 
V tejto súvislosti Ján Pavol II. počas slávnostnej svätej omše v Prahe na Letenskej pláni 27. apríla 1997 zdôraznil:
 
Česká republika má dve katolícke arcidiecézy: pražskú na čele s kardinálom Mons. Miloslavom Vlkom a olomouckú, ktorú vedie Mons. Jan Graubner, súčasný predseda Českej biskupskej konferencie. Pod tieto arcidiecézy spadá spolu sedem diecéz. V roku 1996 bol v krajine zriadený gréckokatolícky exarchát so sídlom v Prahe. Jej vedením je poverený Mons. Ladislav Hučko, pochádzajúci zo Slovenska.
 
V histórii vzťahov medzi ČR a Vatikánom majú kľúčový význam dva dátumy:
13. marec 1945, keď bývalé Československo oficiálne nadviazalo diplomatické vzťahy so Svätou stolicou, a 25. júl 2002, deň podpísania Zmluvy medzi Svätou stolicou a ČR o usporiadaní vzájomných vzťahov. Parlament Českej republiky však túto zmluvu dodnes neratifikoval. Táto otvorená otázka bola aj jednou z hlavných tém stretnutia sekretára Svätej Stolice pre vzťahy so štátmi Giovanniho Lajola s českým ministrom zahraničných vecí Cyrilom Svobodom vo Vatikáne začiatkom októbra tohto roka. Šéf českej diplomacie sa vtedy kriticky zmienil aj o novele zákona o slobode náboženského vierovyznania a postavení cirkví a náboženských organizácií, schváleného v roku 2002, ktorý na rozdiel od svojho pôvodného znenia z roku 1991 fakticky obmedzuje práva cirkví, tým, že im ukladá povinosť žiadať ministerstvo kultúry o schválenie vzniku právnych subjektov ako charitatívnych organizácií či škôl.
 
Katolícka cirkev v Čechách, na Morave a v Sliezsku má od svojich počiatkov významné ekumenické poslanie, skrze ktoré rozvíja svoju historickú a duchovnú skúsenosť cyrilometodskej a východnej kresťanskej tradície a rovnako tak reformácie a husitstva, ktoré sa zrodilo v jej prostredí.
 
Kontakty a stretnutia medzi predstaviteľmi kresťanských cirkví v Českej republiky sa zintenzívnili zvlášť po II. Vatikánskom koncile. Krátko po nežnej revolúcii v r. 1989 sa pri Českej biskupskej konferencii zriadila komisia pre ekumenizmus. Ku konkrétnym výsledkom ekumenického dialógu patrili napr. dohody o vzájomnom uznaní krstu, ktoré podpísala Rímskokatolícka cirkev najprv s Českobratskou cirkvou evanjelickou a Československou cirkvou husitskou, a neskôr aj so Sliezskou cirkvou evanjelickou Augsburgského vyznania.
 
Jedným z najvýznamnejších ekumenických počinov bola i šesťročná činnosť tzv. Husovskej Komisie, ktorá vznikla z podnetu Jána Pavla II. počas jeho prvej návštevy krajiny v r. 1990, ešte v rámci spoločnej Česko-Slovenskej federácie. Činnosť pôvodne katolíckej, neskôr ekumenickej komisie pod vedením kardinála Miloslava Vlka bola ukončená medzinárodným ekumenickým sympóziom na Lateránskej univerzite v Ríme. Pápež vtedy počas audiencie pre účastníkov sympózia vyjadril ľútosť nad násilnou smrťou Jána Husa. Ospravedlnenie nekatolíkom za násilné činy spáchané zo strany katolíckej cirkvi v minulosti vyslovil Ján Pavol II. počas svojej tretej a zároveň poslednej návštevy krajiny v apríli 1997, a to v rámci ekumenickej bohoslužby v Katedrále sv. Víta v Prahe.
 
26. apríla 1997 sa Ján Pavol II stretol s mládežou v Hradci Králové pri príležitosti tisíceho výročia smrti prvého českého biskupa Sv. Vojtecha. Tohto veľkého svätca, neohrozeného svedka viery a bojovníka za pravdu dal Ján Pavol II. mládeži za vzor toho, ktorý učí otvorenosti a veľkorysému darovaniu sa druhým:
 
V roku poslednej návštevy Jána Pavla II. v ČR zvolala tamojšia Biskupská konferencia Plenárny snem katolíckej cirkvi s cieľom rozvinúť závery II. Vatikánskeho koncilu, teda: priblížiť život cirkvi potrebám doby a súčasnej spoločnosti podľa „znamení čias“. V nasledujúcich rokoch sa vo farnostiach i rehoľných komunitách organizovali malé spoločenstvá, tzv. snemové krúžky, v ktorých sa diskutovalo o aktuálnych témach života kresťanov a dokumentoch II. Vatikánskeho koncilu. Na záverečnom zasadaní Plenárneho snemu v júni tohto roka na Velehrade jeho členovia schválili text dokumentu s názvom „Život a poslanie kresťanov v cirkvi a vo svete.“
 
Poslanie Cirkvi v sekularizovanej spoločnosti, ale i potreba pastorácie rodín či skvalitnenie katechézy boli témy, ktoré zarezonovali i počas úradnej návštevy českých biskupov ad Limina Apostolorum vo Vatikáne. Tá vyvrcholila v piatok, 18. novembra, spoločnou audienciou u pápeža Benedikta XVI. Svätý Otec počas nej uviedol, že pri stretnutiach s českými biskupmi mal príležitosť spoznať „veľmi živú Cirkev, ktorá cíti svoje povolanie byť kvasom sekularizovanej spoločnosti.“
 
Na dojmy a impulzy z osobných stretnutí s pápežom sa biskupov z Českej republiky opýtali naši kolegovia z českej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. Hovorí Mons. Jan Graubner, olomoucký arcibiskup:
 
Plzeňský biskup Mons. František Radkovský informoval Svätého Otca o situácii vo svojej diecéze v oblasti nových kňazských povolaní:
 
(RV, 211105, mv)