Vatikán: Včera sa začala medzinárodná konferencia na tému “Ľudský genóm”.
Jej usporiadateľom je Pápežská rada pre pastoráciu v zdravotníctve. Konferencia má
tri hlavné tematické časti. V prvej časti účastníci venujú pozornosť analýze aktuálneho
stavu vo výskume ľudského genómu a využitiu týchto poznatkov v praxi pri liečbe rozličných
chorôb. Druhá časť je zameraná na diskusiu o prínose viery a etiky v tejto oblasti
výskumu. Tretia časť konferencie patrí témam genetiky a novej kultúry, či formácii
zdravotníkov, ktorí pracujú v oblasti genetického výskumu.
Pri tejto príležitosti
poskytol rozhovor Vatikánskemu rozhlasu predseda Pápežskej rady pre pastoráciu v zdravotníctve,
kardinál Javier Lozano Barragan. Na otázku, čo tvorí podstatu ľudského genómu, povedal: „Myslíme,
že ľudský genóm je štrukturálnym a organizačným prvkom v ľudskom tele, v jeho individuálnych
a dedičných dimenziách. Obsahuje v sebe všetky gény, avšak jeho význam je podstatne
väčší. Zahŕňa v sebe všetky prvky, ktoré v ľudskom tele spolu s génmi vytvárajú pôvodnú
energiu, prítomnú akýmsi virtuálnym spôsobom a tak predstavuje tajomstvo života ľudskej
bytosti."
Eminencia, co chce táto konferencia
ponúknut?
„Chceli by sme odpovedať na otázku, ktorú nám zanechal ako
dedičstvo Ján Pavol II: a síce, na otázku: čo je ľudský život. Keďže naša Rada je
Radou pre pastoráciu v zdravotníctve, je na nás, aby sme sa zaoberali všetkými problémami
života a ľudského zdravia. Sú aj iní, ktorí nám môžu pomôcť, ako napríklad Akadémia
pre život a podobne. Pápež však práve nám zveril úlohu odpovedať na tieto pálčivé
problémy v súčasnom svete.“
Eminencia, v com vidíte
nádej a v com nebezpecenstvá v oblasti genetiky?
„V oblasti genetiky
sa v súčasnosti dospelo k vytvoreniu celistvejšej, aj keď nie úplnej, mapy ľudského
genómu a jeho využitia v liečebnej starostlivosti. Takto možno zistiť určitú poruchu
génov. Z 20 až 30 tisíc génov, ktoré sú v každej ľudskej bunke, 20 tisíc je už známych,
ale ďalšie ešte nie. Je ťažké ich identifikovať. Ak by sa nám podarilo dospieť k poznaniu,
ktorý gén má poruchu, teoreticky by sme mohli povedať, že by sme ten gén mohli obnoviť,
a tak by sme mohli predísť ochoreniam ako Parkinsonova choroba či cukrovka alebo nádorovým
ochoreniam. To však možno povedať len na teoretickej rovine. Pretože vlastnosťou génov
je ich sekvencia, to znamená správne usporiadanie. Ak sa toto poradie zmení, nastávajú
komplikácie, pretože potom nasleduje reťaz ďalších zmien vo vzajomných vzťahoch bunkových
jadier. Zmení sa aj poradie jadier a tak nastávajú zložité problémy. Môžeme teda povedať,
že pokiaľ ide o využitie genetiky v oblasti liečebnej starostlivosti, sme ešte len
na začiatku. Nepoznáme ešte všetko. To, čo sa podarilo zistiť doteraz, je veľmi dobré
a sľubné, ale zatiaľ len sľubné. Vedci ešte musia urobiť pokroky, aby mohli skutočne
dospieť k jasným záverom v medicíne, ktoré by neboli len bežnou lekárskou prevenciou,
ale genetickou prevenciou, ktorá má mnoho nadšencov, ktorá sa však žiaľ často krát
zamieňa so „science fiction“.