2005-11-14 19:01:03

Cirkev a svet: Cirkev v Bulharsku


Vatikán: V Bulharsku, ako krajine s väčšinou pravoslávnych veriacich, katolíci predstavujú v súčasnosti iba necelé percento populácie. Na čele tamojšej katolíckej cirkvi stojí nová generácia biskupov, vysvätených koncom osemdesiatych a v polovici 90. rokov 20. storočia. Dvaja z nich sú latinského a jeden byzantského obradu.
 
Vedením diecézy Sofia-Plovdiv je poverený Mons. Georgi Jovčev, aktívny najmä v oblasti katechizácie nových povolaní. Biskup diecézy Nikopoli, Mons. Petko Christov z rádu menších bratov františkánov, sa osobne angažuje v apoštoláte farností. Mons. Christo Proykov, súčasný predseda Konferencie biskupov Bulharska, vedie exarchát katolíkov byzantského obradu, ktorého sídlom je Sofia.
 
Kresťanstvo priniesli na územie Bulharska byzantskí misionári okolo roku 864. Pod vplyvom konštantinopolského patriarchátu ostala bulharská cirkev i po veľkej schizme kresťanstva v roku 1054.
 
Koncom 14. storočia sa krajina dostala pod tureckú politicko-vojenskú nadvládu, ktorá trvala až do roku 1908, keď sa Bulharsko na krátky čas stalo nezávislou monarchiou.
 
Oslobodenie krajiny sovietskou armádou v roku 1944 bolo začiatkom takmer polstoročia komunistického režimu. Nasledovalo zrušenie monarchie, transformácia štátu na ľudovú republiku a – podobne ako v ďalších krajinách bývalého východného bloku – prenasledovanie cirkvi. Z krajiny boli vyhnaní všetci zahraniční kňazi, zatvorili sa katolícke školy, zrušili náboženské rehole a skonfiškovala veľká časť cirkevných majetkov. Na procesy proti členom katolíckeho duchovenstva v 50. rokoch reagoval aj vtedajší pápež Pius XII. apoštolským listom „Orientales Ecclesias“. Mnohí duchovní v Bulharsku boli odsúdení na dlhé roky väzenia, niektorí i na smrť – medzi nimi i nikopolský biskup, pasionista Jevgenij Bosilkov, ktorého v marci roku 1998 blahorečil pápež Ján Pavol II..
 
Zmenu politického režimu v Bulharsku priniesol rok 1989. Nová náboženská sloboda umožnila i nadviazanie oficiálnych diplomatických vzťahov so Svätou Stolicou. Stalo sa tak v decembri roku 1990. Denník L´Osservatore Romano vtedy v súvislosti s touto prelomovou udalosťou napísal: “Nová cesta slobody pre bulharský národ teraz umožňuje katolíckej cirkvi vyjsť z podzemia. Táto cirkev, iba zdanlivo slabá, bez dostatočného personálu a primeraných prostriedkov, je v skutočnosti silná, lebo vkladá svoju dôveru v Ježiša Krista, Pána dejín.
 
Úsilie Svätej Stolice nadviazať kontakty s Bulharskom má však oveľa dlhšiu históriu. Významnú úlohu pri udržiavaní a rozvoji vzťahov medzi Vatikánom a Sofiou zohral ešte v medzivojnovom období Mons. Angelo Roncalli, neskorší pápež Ján XXIII., ktorý v rokoch 1925 až 1934 pôsobil v Bulharsku ako apoštolský delegát Svätej Stolice. Osobitne sa zaslúžil nielen o obnovu miestnej katolíckej cirkvi, ale aj o zblíženie s pravoslávnou cirkvou. Tomuto veľkému priateľovi bulharského národa, dnes už blahoslavenému Jánovi XXIII., je venovaný aj nový katolícky kostol byzantského obradu v Sofii, ktorý bol slávnostne vysvätený 22. októbra tohto roka.
 
Katolícka komunita na území Bulharska je síce malá, ale veľmi životaschopná. V uplynulých rokoch sa čoraz viac hovorí o „jari“ bulharskej katolíckej cirkvi. Jej znamením je napríklad rastúci počet laikov, ktorí pomáhajú kňazom pri pastoračnej činnosti, alebo intelektuálov, ktorí sa dali pokrstiť. V krajine aktívne pôsobia hnutia ako Neokatechumenát, Focolare či Katolícka akcia.
 
Okrem katolíkov latinského a byzantského obradu, patrí k menšinovým cirkvám v Bulharsku i arménska cirkev a niekoľko protestantských komunít. Za najsúdržnejšiu náboženskú skupinu sa považujú moslimovia, ktorí sú v krajine prítomní už od čias nadvlády Osmanskej ríše. Židovská komunita v Bulharsku má v súčasnosti vyše 3000 členov.
 
Postavenie menšinových cirkví v krajine, kde sa viac ako 80 percent obyvateľstva hlási k pravoslávnemu vierovyznaniu, nie je ľahké. Pravoslávie je totiž zákonom uznané za oficiálne náboženstvo krajiny. Ide o kontroverzný zákon o náboženstvách z roku 2002, ktorý vznikol podľa modelu podobného ruského zákona, a ktorý nariaďuje menšinovým cirkvám povinnosť registrácie.
 
Aj súčasná politická situácia v Bulharsku je pomerne zložitá. Ako uviedol pre tlačovú agentúru SIR biskup diecézy Sofia-Plovdiv Mons. Georgi Jovčev, „je stále ťažšie sa v nej zorientovať.“ V tohtoročných júnových parlamentných voľbách v Bulharsku totiž zvíťazila socialistická strana a do parlamentu sa dostalo aj ultranacionalistické hnutie „Ataka“ - Útok, ktoré je proti vstupu krajiny do EÚ, a tiež sa nepriateľsky stavia voči cudzinocom, náboženským i etnickým menšinám. Bulharsko je od roku 2004 členom NATO a v roku 2007 sa očakáva jeho vstup do EÚ.
 
Dôležitým krokom na ceste dialógu s bulharskou pravoslávnou cirkvou a zároveň jednou z navýznamnejších udalostí v histórii Bulharska bola pastoračná návšteva pápeža Jána Pavla II. v máji roku 2002, počas ktorej blahorečil troch bulharských mučeníkov z obdobia komunistického režimu: pátrov Jozafáta Šiškova, Kamena Vičeva a Pavla Džidžova. Táto návšteva s výrazným ekumenickým charakterom sa uskutočnila na základe pozvania pravoslávneho patriarchu, metropolitu Maxima. Bolo to poprvýkrát, čo na územie Bulharska vstúpil pápež. Túto skutočnosť spomenul Ján Pavol II. počas svojho stretnutia s metropolitom Maximom a predstaviteľmi Posvätnej synody v Sofii 24. mája 2002:
 
Som veľmi rád, že sa s vami môžem stretnúť dnes, 24. mája, pretože toto je osobitný deň, hlboko zapísaný do môjho srdca a pamäte. Návštevy bulharských delegácií, ktoré som už od začiatku svojej služby rímskeho biskupa mohol s radosťou prijímať vo Vatikáne každý rok práve 24. mája, boli pre mňa milými príležitosťamii na stretnutie, nielen so vznešeným bulharským národom, ale aj s Bulharskou pravoslávnou cirkvou a s Vašou svätosťou, v osobách biskupov, ktorí vás reprezentovali.
 
Ján Pavol II. označil svoje svoje stretnutie s predstaviteľmi Posvätnej Synody za znamenie rastúceho pokroku v cirkevnom spoločenstve, ktoré sa však nemôže vyhnúť úprimnému konštatovaniu, citujeme: „že Kristus Pán založil jednu a jedinú Cirkev, ale my sa dnes ukazujeme svetu rozdelení, akoby sám Kristus bol rozdelený. Táto roztrieštenosť sa zrejme protiví vôli Kristovej, je svetu na pohoršenie a na ujmu presvätej veci hlásania evanjelia všetkému stvoreniu.
 
K obzvlášť dojímavým okamihom počas návštevy Ján Pavla II. v Bulharsku patrilo jeho stretnutie s mládežou v Plovdive. Pápež vtedy adresoval mladým bulharským katolíkom tieto slová:
 
Zapamätajte si, mladí priatelia: ste povolaní byť soľou zeme a svetlom sveta! Je to úloha, ktorú vám Ježiš predkladá každý deň v každom prostredí, v rodine, medzi priateľmi, medzi inými mladými, ktorí sú pravoslávnej, židovskej i moslimskej viery, a s ktorými sa stretávate každý deň v škole, v práci alebo pri zábave… Prispejte k tomu, aby Bulharsko bolo každým dňom viac krajinou prijatia, prosperity a pokoja.
 
Úctivé a bratské prijatie Jána Pavla II. v Bulharsku spomenul s odstupom troch rokov aj pápež Benedikt XVI. vo svojom príhovore počas audiencie pre bulharských biskupov v sobotu 12. novembra, na záver ich návštevy ad Limina Apostolorum vo Vatikáne. Svätý Otec v tejto súvislosti uviedol: „Treba pokračovať v tejto ceste, zintenzívniť modlitbu, aby sa čo najskôr prišla hodina, keď budeme môcť zasadnúť za jeden stôl a jesť jediný Chlieb Spásy.
 
Benedikt XVI. zároveň zdôraznil, že menšinová katolícka komunita v Bulharsku môže vo svojej krajine plniť jedinečnú úlohu ako svedok univerzálnej Kristovej lásky, citujeme:
 
Po smutnom období komunistického útlaku, katolíci, ktorí vytrvali vo vernosti ku Kristovi, teraz cítia nevyhnutnú potrebu upevniť si vlastnú vieru a šíriť evanjelium vo všetkých prostrediach sociálneho života – obzvlášť tam, kde je zjavne potrebné ohlasovať kresťanstvo. Myslím napríklad na výrazný pokles pôrodnosti, vysoké percento potratov, nesúdržnosť rodín či problém emigrácie.
 
Svätý Otec vo svojom príhovore vyzdvihol aj angažovanosť bulharskej katolíckej cirkvi v sociálnej oblasti a vyslovil povzbudenie bulharským katolíckym kňazom, aby i napriek ich obmedzenému počtu, s nadšením vydávali svedectvo o Kristovi a šírili evanjelium nádeje a lásky.
 
To, čo sa ráta, nie je iba účinnosť organizácie, ale neoblomná dôvera v Krista, pretože je to on, kto vedie Cirkev, vládne jej a posväcuje ju, aj skrze vašu nepostrádateľnú službu. Boh vás poveril, aby ste vykonávali svoju službu Cirkvi po boku našich bratov z bulharskej pravoslávnej cirkvi. Je nutné dodatočne rozvíjať už jestvujúce dobré vzťahy v prospech ohlasovania Evanjelia Božieho Syna.
 
(RV, 141105, mv)







All the contents on this site are copyrighted ©.