Príhovor Benedikta XVI. na generálnej audiencii v stredu 9. novembra 2005

Vatikán: Na dnešnej generálnej audiencii s Benediktom XVI., ktorá sa konala na Námestí svätého Petra bolo prítomných 25 tisíc pútnikov zo 17 krajín. Témou katechézy bol 135. Žalm – Veľkonočný chválospev:

Slávnostné chvály, ktoré židia spievali počas veľkonočnej liturgie boli nazvané “Veľký Hallel”. Hovoríme o 135. žalme, z ktorého sme si práve vypočuli jeho prvú časť, tak ako tento žalm rozdeľuje modlitba vešpier (por. verše 1 – 9). Zastavme sa predovšetkým pri jeho refréne: „Lebo jeho milosrdenstvo je večné“. V strede vety zaznieva slovo „milosrdenstvo“, ktoré je správnym, ale nie úplným prekladom pôvodného hebrejského slova „hesed“. Tento výraz v biblickom jazyku vyjadruje zväzok, ktorý spája Pána so svojím ľudom. Toto slovo sa pokúša vyjadriť spojenie, ktoré sa vytvára medzi postojmi, ako sú: vernosť, oddanosť, láska a jednoznačne Božie milosrdenstvo.

Máme tu teda stručné zobrazenie hlbokého a medzi osobného zväzku, ktorý nastolil Stvoriteľ so svojim stvorením. Uprostred takéhoto vzťahu, sa Boh nezjavuje v Biblii ako ľahostajný a nezmieriteľný, ako nerozlúštiteľné a nejasné bytie, podobné tomu, proti čomu by tajomná sila bezvýznamne zápasila. Naopak On sa zjavuje ako osoba, ktorá miluje svoje stvorenia, bdie nad nimi, sprevádza ich počas ich putovania dejinami a trpí pre ich nevernosť, ktorou sa ľud často stavia proti „hesed“, proti milosrdnej a otcovskej láske.

Prvý viditeľný znak tejto Božej lásky, ako hovorí žalmista, je potrebné hľadať v stvorení a potom v dejinách. Pohľad plný obdivu a úžasu sa pozastavuje predovšetkým pri stvorení: nebo, zem, voda, slnko, mesiac, hviezdy. Prv než objavíme, že Boh sa zjavuje v dejinách svojho ľudu, je tu kozmické zjavenie, otvorené všetkým, ktoré celému ľudstvu ponúka jediný Stvoriteľ, „Boh nad bohmi,“ a „Pán nad pánmi“. Tak, ako sa spieva v 18. žalme: „Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk. Deň dňu o tom podáva správu a noc noci to dáva na známosť“ (verše 2 – 3).

Existuje teda Božie posolstvo, tajomne vpísané do stvorenia, ktoré je znamením slova „hesed“, láskyplnej Božej vernosti, ktorá darúva svojim stvoreniam život, vodu, stravu, svetlo a čas. Je potrebné mať čisté oči, aby sme mohli kontemplovať toto Božie zjavenie, pamätajúc pritom na výstrahu Knihy Múdrosti, ktorá nás pozýva k takémuto poznaniu „Lebo z veľkosti a krásy stvorení sa úsudkom poznáva ich Stvoriteľ“ (Mudr. 13, 5, por. Rim. 1, 20). Modlitba chvál teda vyviera z kontemplácie Božích „zázrakov“ (por. 135, 4), nachádzajúcich sa vo stvorení a premieňa sa v radostný hymnus oslavy a vďakyvzdania Pánovi.

Zo stvorených diel sa teda vystupuje k veľkosti Boha, k jeho láskyplnému milosrdenstvu. O tom nás učia aj Cirkevní otcovia, v hlase ktorých sa ozýva kresťanská tradícia. Svätý Bazil Veľký, na jednej zo svojich úvodných stránok k prvej homílii o Hexaemerone, v ktorej komentuje rozpravu o stvorení podľa prvej kapitoly Knihy Genezis, sa pozastavuje pri uvažovaní nad múdrou činnosťou Boha a prichádza k rozpoznaniu Božej dobroty, ktorá predstavuje životodárne centrum stvorenia.

Vypočujme si teraz niekoľko myšlienok z rozsiahlej úvahy svätého biskupa Cézarey z Kapadócie: „Na počiatku Boh stvoril nebo a zem“. Moje slovo nestačí na opis tejto úžasnej myšlienky“ (1,2,1: (1,2,1: Sulla Genesi [Omelie sull’Esamerone], Milano 1990, pp. 9.11). Napriek tomu, že niektorí, „oklamaní ateizmom, ktorí mali v sebe, predstavovali vesmír, ako niečo bez riadenia a poriadku, ako by to všetko bola len náhoda“ posvätný spisovateľ naopak „nám hneď v úvode rozpravy osvetlil myseľ Božím menom, keď povedal: „Na počiatku Boh stvoril“. Aká krása je v tomto poriadku!“ (1,2,4: ibidem, p. 11). “Ak má teda svet svoj pôvod a bol stvorený, hľadaj, kto mu dal počiatok a kto je jeho stvoriteľom....

Mojžiš ťa predišiel svojim učením a vtlačil do našich duší znamenie najsvätejšieho Božieho mena, keď hovorí: „Na počiatku Boh stvoril“. Požehnaná prirodzenosť, dobrota oslobodená od závisti, objekt lásky všetkých rozumných bytostí, všetko presahujúca krása, pôvod všetkého bytia, zdroj života, svetlo intelektu, nedosiahnuteľná múdrosť, On vskutku „na počiatku stvoril nebo a zem“(1,2,6-7: ibidem, p. 13).

(RV, 091105, ls)