Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlibou Anjel Pána
Vatikán: Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil mariánsku modlitbu
Anjel Pána spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Pred
ňou sa im prihovoril týmito slovami:
Drahí bratia a sestry, 18. novembra
1965, II. Ekumenický Vatikánsky koncil schválil dogmatickú konštitúciu o Božom zjavení,
Dei Verbum, ktorá predstavuje jeden z nosných pilierov celej budovy koncilu. Dokument
sa zaoberá Zjavením e jeho podávaním, inšpiráciou a interpretáciou Svätého Písma a
má základný význam pre život Cirkvi. II. Vatikánsky koncil, zhrnúc ovocie predošlej
teologickej obnovy, uvádza do stredu pozornosti Krista, pričom ho predstavuje ako
„sprostredkovateľa a plnosťou celého Zjavenia“ (č. 2). Pán Ježiš, slovo, ktoré sa
stalo telom a ktorý zomrel a vstal zmŕtvych, zavŕšil dielo spásy, uskutočnenej prostredníctvom
udalostí a slov, a prejavil v plnosti Božiu tvár a Božiu vôľu takým spôsobom, že do
svojho slávneho príchodu už nemožno očakávať žiadne iné nové verejné zjavenie (por.
č. 3). Apoštolom a ich nástupcom, biskupom, je zverená starostlivosť o posolstvo,
ktoré Kristus zveril svojej Cirkvi, aby ono bolo ohlasované v celej svojej plnosti
a pre všetky generácie. Sväté Písmo starého a nového zákona a posvätná Tradícia zachovávajú
to posolstvo, ktorého pochopenie sa rozvíja v Cirkvi pod vplyvom Ducha Svätého. Tá
istá Tradícia umožňuje poznať celostný kánon posvätných kníh a poskytuje ich správne
a platné pochopenie. Tak Boh, ktorý sa prihováral patriarchom a prorokom, neprestáva
sa prihovárať Cirkvi a prostredníctvom nej, tomuto svetu (por. č. 8).
Cirkev
nežije zo seba samej, ale z Evanjelia a z Evanjelia vždy čerpá orientáciu pre svoje
putovanie. Koncilová konštitúcia Dei Verbum, sa stala silným impulzom k nadobudnutiu
vážnosti, ktorá patrí Božiemu slovu. Z tejto konštitúcie vzišla hlboká obnova života
cirkevného spoločenstva, predovšetkým v oblastiach, ako sú: ohlasovanie, katechéza,
teológia, spiritualita a ekumenické vzťahy. V skutku je to Božie Slovo, ktoré prostredníctvom
pôsobenia Ducha Svätého, vedie veriacich k plnosti pravdy (por. Jn 16, 13). Uprostred
mnohorakého ovocia tejto novej biblickej jari, by som rád spomenul rozšírenie starodávnej
praxe „lectio divina“, duchovného čítania Svätého Písma. Táto prax spočíva v dlhšom
zotrvaní nad biblickým textom, ktorý sa opätovne číta, ba takmer sa „prežúva“, ako
hovoria Otcovia, aby sa z neho vyťažila takpovediac „šťava“, ktorá by živila meditáciu
a kontempláciu a stala by sa akousi miazgou pre konkrétny život. Podmienkou pre lectio
divina je, aby myseľ i srdce boli osvetlené Duchom Svätým, teda samým Inšpirátorom
Svätého Písma, a tak boli disponované pre postoj „nábožného počúvania“.
Takýto
je typický postoj Panny Márie, tak ako ho symbolicky predstavuje ikona Zvestovania:
Panna prijíma nebeské posolstvo, pričom medituje Sväté Písma, ktoré sú zvyčajne predstavované
knihou, ktorú Mária drží v ruke, v lone alebo ju má položenú na stojane. A toto je
aj obraz Cirkvi, ktorý predstavil koncil v konštitúcii Dei Verbum, (ako čítame v jej
prvom článku): - „Božie slovo nábožne počúvajúc....“ (č. 1). Modlime sa, aby Cirkev,
podobne ako Mária, bola vnímavou služobnicou Božieho slova a ohlasovala ho vždy s
pevnou dôverou, tak aby „celý svet počúvajúc zvestovanie spásy, uveril, veriac dúfal,
dúfajúc miloval“ (ibid.) (RV, 061105, ls)