Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlibou Anjel Pána

Vatikán: Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne. Pred ňou sa im prihovoril týmito slovami:
 
Drahí bratia a sestry,
18. novembra 1965, II. Ekumenický Vatikánsky koncil schválil dogmatickú konštitúciu o Božom zjavení, Dei Verbum, ktorá predstavuje jeden z nosných pilierov celej budovy koncilu. Dokument sa zaoberá Zjavením e jeho podávaním, inšpiráciou a interpretáciou Svätého Písma a má základný význam pre život Cirkvi. II. Vatikánsky koncil, zhrnúc ovocie predošlej teologickej obnovy, uvádza do stredu pozornosti Krista, pričom ho predstavuje ako „sprostredkovateľa a plnosťou celého Zjavenia“ (č. 2). Pán Ježiš, slovo, ktoré sa stalo telom a ktorý zomrel a vstal zmŕtvych, zavŕšil dielo spásy, uskutočnenej prostredníctvom udalostí a slov, a prejavil v plnosti Božiu tvár a Božiu vôľu takým spôsobom, že do svojho slávneho príchodu už nemožno očakávať žiadne iné nové verejné zjavenie (por. č. 3). Apoštolom a ich nástupcom, biskupom, je zverená starostlivosť o posolstvo, ktoré Kristus zveril svojej Cirkvi, aby ono bolo ohlasované v celej svojej plnosti a pre všetky generácie. Sväté Písmo starého a nového zákona a posvätná Tradícia zachovávajú to posolstvo, ktorého pochopenie sa rozvíja v Cirkvi pod vplyvom Ducha Svätého. Tá istá Tradícia umožňuje poznať celostný kánon posvätných kníh a poskytuje ich správne a platné pochopenie. Tak Boh, ktorý sa prihováral patriarchom a prorokom, neprestáva sa prihovárať Cirkvi a prostredníctvom nej, tomuto svetu (por. č. 8).
 
Cirkev nežije zo seba samej, ale z Evanjelia a z Evanjelia vždy čerpá orientáciu pre svoje putovanie. Koncilová konštitúcia Dei Verbum, sa stala silným impulzom k nadobudnutiu vážnosti, ktorá patrí Božiemu slovu. Z tejto konštitúcie vzišla hlboká obnova života cirkevného spoločenstva, predovšetkým v oblastiach, ako sú: ohlasovanie, katechéza, teológia, spiritualita a ekumenické vzťahy. V skutku je to Božie Slovo, ktoré prostredníctvom pôsobenia Ducha Svätého, vedie veriacich k plnosti pravdy (por. Jn 16, 13). Uprostred mnohorakého ovocia tejto novej biblickej jari, by som rád spomenul rozšírenie starodávnej praxe „lectio divina“, duchovného čítania Svätého Písma. Táto prax spočíva v dlhšom zotrvaní nad biblickým textom, ktorý sa opätovne číta, ba takmer sa „prežúva“, ako hovoria Otcovia, aby sa z neho vyťažila takpovediac „šťava“, ktorá by živila meditáciu a kontempláciu a stala by sa akousi miazgou pre konkrétny život. Podmienkou pre lectio divina je, aby myseľ i srdce boli osvetlené Duchom Svätým, teda samým Inšpirátorom Svätého Písma, a tak boli disponované pre postoj „nábožného počúvania“.
 
Takýto je typický postoj Panny Márie, tak ako ho symbolicky predstavuje ikona Zvestovania: Panna prijíma nebeské posolstvo, pričom medituje Sväté Písma, ktoré sú zvyčajne predstavované knihou, ktorú Mária drží v ruke, v lone alebo ju má položenú na stojane. A toto je aj obraz Cirkvi, ktorý predstavil koncil v konštitúcii Dei Verbum, (ako čítame v jej prvom článku): - „Božie slovo nábožne počúvajúc....“ (č. 1). Modlime sa, aby Cirkev, podobne ako Mária, bola vnímavou služobnicou Božieho slova a ohlasovala ho vždy s pevnou dôverou, tak aby „celý svet počúvajúc zvestovanie spásy, uveril, veriac dúfal, dúfajúc miloval“ (ibid.) (RV, 061105, ls)