Rozhovor s pátrom Ranierom Cantalamessom v Deň všeobecného posvätenia
Katolícka cirkev dnes slávi sviatok Všetkých svätých. Rovnako si dnes pripomíname
Deň všeobecného posvätenia, ktorý organizuje hnutie Pro Sanctitate. Tohto roku
jeho téma znie: „Svätí v každom povolaní“. Úmyslom je zdôrazniť, že všetci veriaci
sú povolaní k svätosti. Nad otázkou: „Čo znamená byť svätým?“ ste sa už určite zamýšľali
veľa krát. My sme ju položili pátrovi Ranierovi Cantalamessovi, ktorý je hlavným
kazateľom pápežského domu:
Povolanie k svätosti nie je osobitosťou, ktorá
je rezervovaná výnimočným ľuďom. Naopak je to všeobecné povolanie, ktoré sa týka všetkých,
pretože sme pokrstení a teda sme boli posvätení Kristom a byť svätými znamená v najzákladnejšom
význame, byť členmi Kristovho tela.
Nasledujúca otázka, ktorá nám prichádza
spontánne na myseľ je, prečo byť svätými?
Pretože my – hovorí Písmo – sme
boli stvorení na obraz a podobu Božiu. Lebo Boh je svätý a my aby sme sa stali Božím
obrazom, boli sami sebou, môžeme povedať, musíme byť svätými. Sväté písmo to neustále
opakuje: „Buďte svätí, pretože ja, váš Boh, som svätý“.
V tejto chvíli si
možno mnohí z vás povedia, „ale ja som len človek“. Mám svoje chyby, slabosti. Zdá
sa, akoby sme sa voči svätosti, stavali s istou hanbou, alebo odstupom...
Bohužiaľ,
takýto postoj pochádza z minulosti, kde sa svätosť spájala s niektorými jej osobitnými
formami. Vo všeobecnosti išlo o mníšsky, alebo rehoľný život, ktoré prinášali odstup
od sveta, jeho života, od manželstva... Je jasné, že toto vzbudzovalo strach. Dnes
ale Cirkev opäť objavila a to aj ohlasuje, že byť svätými znamená na prvom mieste
byť skutočnými mužmi a ženami v prostredí v ktorom sa žije, v zamestnaní v ktorom
sa pracuje. Teda, sviatok Všetkých svätých by mohol byť dobrou príležitosťou zbaviť
toto slovo strachu a vidieť vo svätosti nie povinnosť, či bremeno, ktoré je nad naše
sily, ale nádherné a jedinečné privilégium, pretože to znamená, že sme povolaní byť
dedičmi nebeského Otca, byť ako On.
V textoch svätej omše, alebo v modlitbe
kréda sa stretávame s výrazom „spoločenstvo svätých“. Čo znamená byť v spoločenstve
svätých?
Má to veľmi hlboký význam. Znamená to, že všetci svätí, keďže
sú členmi Kristovho tela, sú účastní na samotnom Kristovom duchu. Teda je tu puto,
povedzme spoločenstvo. Ono prevyšuje aj to naše s príbuznými, pretože príbuzenstvo
je tvorené faktom, že vo viacerých osobách prúdi rovnaká krv. Spoločenstvo svätých
vychádza z toho, že vo viacerých osobách prúdi rovnaký duch, ktorým je Duch Kristov.
To zo sebou prináša aj praktický aspekt, v zmysle, že svätí majú spoločné dobrá: ako
v manželstve existujú spoločné dobrá, rovnako aj vo veľkej Božej rodine. Znamená to,
že my tu na zemi si môžeme osvojiť veci, ktoré svätí urobili. Ako
máme teda každodenne pozerať na svätých, ako na vzory a príklady?
Myslím
si, že v tomto existuje určitá zvláštnosť. Nie náhodou Cirkev ustanovila svätých patrónov
pre rozličné kategórie osôb, pre rozličné stupne života. Svätý môže byť viac menej
blízky našej životnej skúsenosti a teda môže byť inšpiráciou, vzorom, povzbudením.
Z druhej strany si však musíme uvedomovať jednu vec, a to, že svätí v skutočnosti
nie sú veľmi rozdielni od nás. Často, keď čítame ich životopisy, nachádzame v nich
vyzdvihnuté iba ich kladné vlastnosti, zdá sa nám, že sa už narodili svätí a v tej
chvíli sa často stávame znechutenými. Keď však spoznáme život svätých zblízka, objavíme,
že mali rovnaké pokušenia ako my a často im aj podľahli. Dokonca žili aj svätí, ktorí
boli neurotikmi! Nič z toho im však nezabránilo, aby sa stali svätými. (RV, 011105,
lm)