2005-11-01 16:05:01

Rozhovor s pátrom Ranierom Cantalamessom v Deň všeobecného posvätenia


Katolícka cirkev dnes slávi sviatok Všetkých svätých. Rovnako si dnes pripomíname Deň všeobecného posvätenia, ktorý organizuje hnutie Pro Sanctitate. Tohto roku jeho téma znie: „Svätí v každom povolaní“. Úmyslom je zdôrazniť, že všetci veriaci sú povolaní k svätosti. Nad otázkou: „Čo znamená byť svätým?“ ste sa už určite zamýšľali veľa krát. My sme ju položili pátrovi Ranierovi Cantalamessovi, ktorý je hlavným kazateľom pápežského domu:

Povolanie k svätosti nie je osobitosťou, ktorá je rezervovaná výnimočným ľuďom. Naopak je to všeobecné povolanie, ktoré sa týka všetkých, pretože sme pokrstení a teda sme boli posvätení Kristom a byť svätými znamená v najzákladnejšom význame, byť členmi Kristovho tela.

Nasledujúca otázka, ktorá nám prichádza spontánne na myseľ je, prečo byť svätými?

Pretože my – hovorí Písmo – sme boli stvorení na obraz a podobu Božiu. Lebo Boh je svätý a my aby sme sa stali Božím obrazom, boli sami sebou, môžeme povedať, musíme byť svätými. Sväté písmo to neustále opakuje: „Buďte svätí, pretože ja, váš Boh, som svätý“.

V tejto chvíli si možno mnohí z vás povedia, „ale ja som len človek“. Mám svoje chyby, slabosti. Zdá sa, akoby sme sa voči svätosti, stavali s istou hanbou, alebo odstupom...

Bohužiaľ, takýto postoj pochádza z minulosti, kde sa svätosť spájala s niektorými jej osobitnými formami. Vo všeobecnosti išlo o mníšsky, alebo rehoľný život, ktoré prinášali odstup od sveta, jeho života, od manželstva... Je jasné, že toto vzbudzovalo strach. Dnes ale Cirkev opäť objavila a to aj ohlasuje, že byť svätými znamená na prvom mieste byť skutočnými mužmi a ženami v prostredí v ktorom sa žije, v zamestnaní v ktorom sa pracuje. Teda, sviatok Všetkých svätých by mohol byť dobrou príležitosťou zbaviť toto slovo strachu a vidieť vo svätosti nie povinnosť, či bremeno, ktoré je nad naše sily, ale nádherné a jedinečné privilégium, pretože to znamená, že sme povolaní byť dedičmi nebeského Otca, byť ako On.

V textoch svätej omše, alebo v modlitbe kréda sa stretávame s výrazom „spoločenstvo svätých“. Čo znamená byť v spoločenstve svätých?

Má to veľmi hlboký význam. Znamená to, že všetci svätí, keďže sú členmi Kristovho tela, sú účastní na samotnom Kristovom duchu. Teda je tu puto, povedzme spoločenstvo. Ono prevyšuje aj to naše s príbuznými, pretože príbuzenstvo je tvorené faktom, že vo viacerých osobách prúdi rovnaká krv. Spoločenstvo svätých vychádza z toho, že vo viacerých osobách prúdi rovnaký duch, ktorým je Duch Kristov. To zo sebou prináša aj praktický aspekt, v zmysle, že svätí majú spoločné dobrá: ako v manželstve existujú spoločné dobrá, rovnako aj vo veľkej Božej rodine. Znamená to, že my tu na zemi si môžeme osvojiť veci, ktoré svätí urobili.
 
Ako máme teda každodenne pozerať na svätých, ako na vzory a príklady?

Myslím si, že v tomto existuje určitá zvláštnosť. Nie náhodou Cirkev ustanovila svätých patrónov pre rozličné kategórie osôb, pre rozličné stupne života. Svätý môže byť viac menej blízky našej životnej skúsenosti a teda môže byť inšpiráciou, vzorom, povzbudením. Z druhej strany si však musíme uvedomovať jednu vec, a to, že svätí v skutočnosti nie sú veľmi rozdielni od nás. Často, keď čítame ich životopisy, nachádzame v nich vyzdvihnuté iba ich kladné vlastnosti, zdá sa nám, že sa už narodili svätí a v tej chvíli sa často stávame znechutenými. Keď však spoznáme život svätých zblízka, objavíme, že mali rovnaké pokušenia ako my a často im aj podľahli. Dokonca žili aj svätí, ktorí boli neurotikmi! Nič z toho im však nezabránilo, aby sa stali svätými. (RV, 011105, lm)








All the contents on this site are copyrighted ©.