Príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Anjel Pána, 1. novembra, na sviatok Všetkých
svätých
Vatikán: Pápež Benedikt XVI. sa dnes na sviatok Všetkých svätých pomodlil
spoločne s veriacimi a pútnikmi prítomnými na námestí svätého Petra Anjel Pána. Pred
ňou im adresoval tieto slová:
Drahí bratia a sestry, dnes slávime sviatok
Všetkých svätých, ktorý nám dáva zakúšať radosť z toho, že patríme do veľkej rodiny
Božích priateľov, alebo ako píše svätý Pavol, „mať účasť na podiele svätých vo svetle“
(Kol 1, 12). Liturgia nás uvádza do úžasnej skutočnosti, o ktorej píše apoštol Ján:
„Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme“
(1 Jn 3,1). Áno, stať sa svätými, znamená plne uskutočniť to, k čomu sme pozdvihnutí
v Ježišovi Kristovi, k hodnosti adoptívnych Božích Synov (por. Ef 1,5, Rim 8, 14 –
17). Skrze vtelenie Syna, jeho smrť a zmŕtvychvstanie, Boh chcel zmieriť ľudstvo so
sebou samým a otvoriť mu účasť na svojom vlastnom živote. Kto verí v Krista, Božieho
Syna, rodí sa „z hora“, je znovuzrodený skrze Ducha Svätého (por. Jn 3, 1 – 8). )
Toto tajomstvo sa uskutočňuje vo sviatosti krstu, prostredníctvom ktorého matka Cirkev
prináša na svetlo „svätých“.
Nový život prijatý v krste, nepodlieha ani porušeniu
ani smrti. Pre toho, kto žije v Kristovi, smrť je prechodom z pozemskej púte do nebeskej
vlasti, kde Otec prijíma všetkých svojich synov, „zo všetkých národov, kmeňov, plemien
a jazykov“, ako čítame dnes v Knihe Zjavenia apoštola Jána (7, 9). Preto je veľmi
významné a vhodné, že po sviatku Všetkých Svätých, liturgia nám prináša slávenie Pamiatky
všetkých zosnulých veriacich. „Spoločenstvo svätých“, ktoré vyznávame v kréde, je
skutočnosťou, ktorá sa buduje tu, na zemi, avšak ktorá sa plne zjaví keď uvidíme Boha
„takého, aký je“ ( 1 Jn 3,2). Je to skutočnosť rodiny, ktorá je spojená hlbokým duchovným
zväzkom, ktorý zjednocuje veriacich zomrelých s pútnikmi vo svete. Je to puto tajomné,
avšak reálne, živené modlitbou a účasťou na sviatosti Eucharistie. V mystickom tele
Krista duše veriacich sa stretajú, prekonajúc hranice smrti, modlia sa jedny za druhých,
v intímnej láske uskutočňujú výmenu vzájomných darov. V tejto dimenzii viery je chápaná
prax obetovania modlitieb za zomrelých, osobitne eucharistickej obety, veľkonočnej
pamiatky Krista, ktorý otvoril veriacim cestu do večného života.
Duchovne spojení
so všetkými tými, ktorí sa zhromažďujú na cintorínoch, aby sa modlili za svojich zomrelých,
aj ja sa zajtra popoludní budem modliť vo Vatikáne pri hroboch pápežov, ktorí korunujú
hrob apoštola Petra, pričom osobitne si spomeniem na milovaného Jána Pavla II. Drahí
priatelia, nech tradičné zastavenie sa pri hroboch našich zosnulých počas týchto dní,
je príležitosťou k tomu, aby sme bez obáv mysleli na tajomstvo smrti a budovali neustálu
bdelosť, ktorá nás uschopní prijať toto tajomstvo v pokoji. Nech nám v tom pomáha
Panna Mária, kráľovná Všetkých svätých, na ktorú sa teraz s dôverou obraciame. (RV,
011105, ls)