Vatikán: Zygmunt Gorazdowski sa narodil 1. novembra 1845 v poľskom Sanoku.
Od detstva v ňom rástla túžba pomáhať iným trpiacim, keďže sám trpel ťažkou pľúcnou
chorobou. Preto sa po ukončení gymnázia rozhodol študovať právo na Ľvovskej Univerzite.
Čoraz viac však cítil povolanie ku kňazstvu, a tak v 2. ročníku prerušil štúdium a
vstúpil do seminára. Tu ho však čakala veľká skúška viery. Jeho choroba sa zhoršila
a mladý Zygmunt sa musel zmieriť s odkladom kňazskej vysviacky, vysvetľuje arcibiskup
Edward Nowak, sekretár Kongregácie pre svätorečenie:
„Bola to preňho bolestná
situácia. Ale nestrácal dôveru v Boha. Dal mu sľub, že ak bude môcť byť vysvätený
za kňaza, celý svoj život zasvätí službe blížnym. Po dvoch rokoch čakania a vrúcnych
modlitieb sa jeho zdravotný stav natoľko zlepšil, že jeho vysviacka mohla prísť do
úvahy. Stalo sa tak 25. júla 1871 v ľvovskej katedrále.“
Sľubu, ktorý
dal Bohu, ostal páter Gorazdowski verný po celý svoj život. Silu, o ktorú ho oberala
tuberkulóza, čerpal v Eucharistii, v častej poklone pred Najsvätejšou Sviatosťou.
Bol to človek, ktorý mal vzácnu charizmu – dokázal skĺbiť svoje kňazské povinnosti
s charitatívnou činnosťou.
„Naplno sa venoval apoštolskej činnosti v prospech
chudobných a trpiacich. V Ľvove založil množstvo diel kresťanského milosrdenstva:
napr. Dom dobrovoľnej práce pre bezdomovcov, Ústav pre nevyliečiteľne chorých a rekonvalescentov
či Internát pre chudobných študentov Pedagogického seminára. Páter Gorazdowski bol
v meste čoraz viac známy ako „kňaz žobrákov“ či „otec chudobných“. Z jeho iniciatívy
bola otvorená aj Ľudová kuchyňa, v ktorej sa mohli lacno stravovať robotníci, študenti,
deti i mestská chudoba.“
V roku 1884 Zygmut Gorazdowski založil Kongregáciu
Sestier svätého Jozefa, ktorá svoju misiu – výchovu mládeže a starostlivosť o chorých,
trpiacich a chudobných – vykonáva dodnes v niekoľkých európskych krajinách, ako aj
v Afrike a Latinskej Amerike.
Zygmunt Gorazdowski zomrel 1. januára 1920 v
Ľvove, blahorečil ho pápež Ján Pavol II. dňa 26. júna 2001. Podľa arcibiskupa Edwarda
Nowaka je kňazský život pátra Gorazdowského veľkým svedectvom o nepretržitej obete.
„Učí
nás opierať sa o vieru, prehlbovať svoj duchovný život a nasadzovať sily v službe
blížnemu. S veľkou statočnosťou a citom pre problémy blížnych konal ušľachtilé skutky,
ku ktorým ho poháňala viera a kresťanská láska. Preto je jeho životný štýl veľkou
inšpiráciou pre nás všetkých.“