Príhovor Benedikta XVI. na generálnej audiencii v stredu, 19. októbra 2005

Vatikán: Na dnešnej generálnej audiencii, ktorá sa konala na Námestí svätého Petra vo Vatikáne, sa Benedikt XVI. prihovoril 40 tisíc pútnikom z 24 krajín. Témou katechézy bol 129. žalm – “Volanie z hlbín”.

Drahí bratia a sestry, práve odznel jeden z najznámejších a najobľúbenejších žalmov kresťanskej tradície: De profundis, tak znie jeho úvod v latinskej verzii. Spolu s Miserere sa v ľudovej zbožnosti stal jedným z najobľúbenejších kajúcnych žalmov. Z hľadiska uplatnenia tohto žalmu pri pohrebných obradoch, jeho text predovšetkým zvelebuje Božie milosrdenstvo, je spevom o zmierení medzi hriešnikom a Pánom, Bohom spravodlivým, ale vždy pripraveným prejaviť sa ako “milostivý a láskavý Boh, zhovievavý, veľmi milosrdný a verný. On preukazuje milosrdenstvo tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech” (Ex 34, 6 – 7). Práve z tohto dôvodu je náš žalm zaradený do liturgie vešpier Narodenia Pána a celej vianočnej oktávy, ako aj do liturgie štvrtej veľkonočnej nedele a slávnosti Zvestovania Pána.

V úvode 129. žalmu počujeme hlas vychádzajúci z hlbín zla a hriechu (por. v. 1-2). Žalmista sa obracia na Pána slovami: “volám k tebe, Pane”. Žalm sa ďalej stupňuje do troch momentov, dotýkajúcich sa témy hriechu a odpustenia. Žalmista, jeho “ja”, sa prihovára predovšetkým Bohu, ktorého priamo oslovuje “Ty”: “Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, Pane, kto obstojí? Ale ty si milostivý a my ti chceme v bázni slúžiť.” (v. 3 – 4).

Významnou skutočnosťou je, že na to, aby sme získali bázeň, postoj úcty spojenej s láskou, neslúži trest, ale odpustenie. Viac než hnev Boha, má v nás vzbudiť posvätnú bázeň jeho štedrá a odzbrojujúca veľkodušnosť. Boh skutočne nie je neúprosným vladárom, ktorý odsudzuje vinníka, ale milujúcim otcom, ktorého nemáme milovať zo strachu pred trestom, ale pre jeho láskavosť, s akou nám je ochotný odpustiť.

Stredobodom druhého momentu je modliaci sa žalmista a jeho “ja”, ktoré sa už neobracia na Pána, ale o ňom hovorí: “Spolieham sa na teba, Pane, moja duša sa spolieha na tvoje slovo; moja duša očakáva Pána väčšmi ako strážcovia dennicu” (v. 5 – 6). Teraz sa v srdci kajúcnika rodí očakávanie, nádej, istota, že Boh vyriekne slovo oslobodenia a zotrie hriech.

Tretí a posledný úsek žalmu sa rozširuje na celý Izrael, národ často hriešny a vedomý si toho, aká nevyhnutná je spásonosná milosť Božia: “Väčšmi ako strážcovia dennicu nech očakáva Izrael Pána. Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí” (v. 7 – 8). Osobná spása, o ktorú najprv úpenlivo prosí žalmista, sa teraz rozširuje na celé spoločenstvo. Viera žalmistu sa začleňuje do historickej viery ľudu zmluvy, ktorý Pán “vykúpi” nielen z úzkostí egyptského otroctva, ale aj “zo všetkých jeho neprávostí”.

Vychádzajúc z temnej priepasti hriechu, úpenlivá prosba De profundis preniká k žiarivému horizontu Boha, kde vládne “milosrdenstvo a hojné vykúpenie”, dve veľké charakteristiky Božej lásky.

Ponorme sa teraz do rozjímania nad tým, čo o tomto žalme píše kresťanská tradícia. Vyberme si slovo svätého Ambróza, ktorý sa vo svojich spisoch často odvoláva na dôvody, ktoré nás poháňajú prosiť od Boha odpustenie. “Máme dobrého Pána, ktorý chce odpustiť všetkým,” pripomína svätý Ambróz vo svojej rozprave Pokánie a dodáva: “Ak chceš byť ospravedlnený, vyznaj svoje previnenie: pokorné vyznanie hriechov rozväzuje spleť vín ... Uvidíš, ako ťa nádej na odpustenie bude poháňať k spovedi.” (2,6,40-41: SAEMO, XVII, Milano-Roma 1982, p. 253).

Vo svojom Výklade Evanjelia podľa Lukáša milánsky biskup opakuje to isté pozvanie a vyjadruje obdiv darom, ktoré Boh pridáva k svojmu odpusteniu: “Pozri, aký dobrý je Boh, ochotný odpúšťať hriechy: nielen prinavracia to, čo odňal, ale aj ponúka nečakané dary.” Zachariáš, otec Jána Krstiteľa, onemel, lebo neuveril anjelovi, ale potom mu Boh odpúšťa a dáva mu dar prorokovať: “Ten, ktorý bol ešte pred chvíľou nemý, teraz prorokuje,” poznamenáva svätý Ambróz a dodáva: “je to jedna z najväčších milostí od Pána, že práve tí, ktorí ho zapreli, ho teraz vyznávajú. Preto nech nikto nestráca dôveru, nech nikto nestráca nádej v Božiu odmenu, i keby ho zhrýzali staré hriechy. Boh dokáže zmeniť svoju mienku, ak ty dokážeš napraviť svoju vinu” (2,33: SAEMO, XI, Milano-Roma 1978, p. 175).

Ani na dnešnej audiencii nechýbali slovenskí pútnici. Benedikt XVI. ich takto pozdravil:

Srdečne pozdravujem skupinu Slovenského Orla, ktorá nedávno vykonala Cyklopúť Bratislava – Kolín. Drahí moji priatelia, prijmite Apoštolské požehnanie, ktoré s láskou udeľujem vám i vašim drahým. Pochválený buš Ježiš Kristus!

(rv, 191005, mv)