Cirkev Etiópie a Eritrey

Vatikán: V týchto dňoch sa vo Vatikáne začalo plenárne zhromaždenie Biskupskej konferencie Etiópie a Eritrey, spojené s dvomi ďalšími významnými udalosťami. Prvou je návšteva ad limina apostolorum, teda predpísaná návšteva u Svätého Otca, pri ktorej biskupi spomínaných krajín podajú hlásenie o stave svojej diecézy. Druhou udalosťou bude oslava 75. výročia založenia Pápežského Etiópskeho kolégia v Ríme, ktoré v pondelok, 17. októbra, navštívi Benedikt XVI.
 
Korene katolíckej cirkvi v Etiópii siahajú až do obdobia počiatkov kresťanstva. Už v Skutkoch apoštolov sa môžeme dočítať, že jedným z prvých konvertitov na kresťanskú vieru bol Etiópčan, ktorého pokrstil svätý apoštol Filip (Sk 8: 26 – 40). Rozmach Katolíckej cirkvi v Etiópii bol však pomalý, a to pre nedostatok kňazov, veľkú vzdialenosti krajiny od Svätej stolice, uzavretosť nekresťanov v komunikácii s kresťanským svetom, a ešte donedávna najmä pre prekážky zo strany miestnej ortodoxnej cirkvi, privilegovanej vládou.
 
Prvého etiópskeho biskupa, svätého Frumentia, vysvätil Alexandrijský patriarcha, svätý Atanáz, v roku 341 po Kristovi. Pre nedorozumenia v kristologických otázkach sa Cirkev v Alexandrii a Etiópii v 6. storočí odštiepila od Cirkvi v Ríme.
 
V období medzi 13. a 18. storočím sa uskutočnilo viacero misionárskych pokusov o opätovné zavedenie katolicizmu v Etiópii. Väčšina z nich však skončila neúspešne, či už pre oddanosť Etiópčanov, osobitne Koptov, voči národnému náboženstvu, alebo pre ich náuku monofyzitizmu – heretického učenia, podľa ktorého má Ježiš Kristus iba jednu božskú prirodzenosť.
 
O obnovu misionárskych aktivít v Etiópii, prerušených v 17. storočí prenasledovaním katolíkov, sa od polovice 19. storočia zaslúžili: taliansky biskup, svätý Giustino De Jacobis a kardinál Guglielmo Massaja. Skutočnosť, že v dnešnej Etiópii možno nájsť katolíkov, je z veľkej časti ovocím činorodého apoštolátu týchto dvoch veľkých misionárov.
 
Etiópska katolícka cirkev má dve veľké liturgické tradície: v oblastiach severne od hlavného mesta Addis Abeby sa posvätná liturgia slávi vo východnom ríte, podobne ako v etiópskej ortodoxnej cirkvi. Južne od Addis Abeby prebieha liturgia podľa latinského rítu, ale používajú sa pri nej miestne jazyky.
 
Tak ako všade vo svete, aj v Etiópii sa katolícka cirkev delí na územné celky – diecézy, na čele ktorých stojí biskup. Každému biskupovi je zverená náboženská a sociálna starostlivosť o ľudí v jeho diecéze, pričom mu pomáhajú mnohí kňazi, rehoľníci a rehoľníčky i laici. V Etiópii je desať katolíckych diecéz, v ktorých žije vyše pol milióna katolíkov.
 
Eritrea leží v severovýchodnej Afrike na pobreží Červeného mora. Okrem Etiópie hraničí so Sudánom a s Džibuti. Dlhotrvajúce vojny, talianska (od 1890), britská (1942–1952) a neskôr etiópska okupácia (od 1952) spôsobili, že štát patrí medzi najchudobnejšie krajiny sveta. V roku 1993 po odčlenení od Etiópie získala Eritrea nezávislosť.
 
Podľa údajov z roku 2003 žije v Eritrei viac ako 144 tisíc katolíkov, a to v troch eparchiách: Asmara, Keren a Barentu. Kresťania obývajú najmä severnú časť krajiny, juh je osídlený moslimmi. Kvôli súčasným zložitým politickým vzťahom medzi Etiópiou a Eritreou sa plenárne zhromaždenia spoločnej Konferencie biskupov oboch krajín konajú vo Vatikáne.
 
(rv, 111005, mv)