Očakávania od Synody v rozhovore s kardinálom Francisom Arinze

Vatikán: Slávnostnou svätou omšou otvoril Benedikt XVI. v nedeľu 2. októbra
v chráme sv. Petra, 11. riadnu generálnu Synodu biskupov na tému: "Eucharistia – prameň a vrchol života a poslania Cirkvi". Prinášame vám rozhovor, ktorý pre Vatikánsky rozhlas poskytol kardinál Francis Arinze, prefekt Kongregácie pre Boží kult a správne vysluhovanie sviatostí, ktorý je zároveň aj jedným z troch predsedov Synody.
 
Eminencia, aké sú očakávania biskupov od tejto Synody o Eucharistii?
Každý má svoje očakávania. Myslím si však, že môžeme povedať, že Boží ľud očakáva od synody znovupotvrdenie našej katolíckej viery v Eucharistiu, ako obete, sviatosti a skutočnej prítomnosti Krista. Isteže, nejde o potvrdenie nejakého druhu novej doktríny, ale naopak, o zdôraznenie tej, ktorá je tu stále. Očakávame teda, že synoda nás povzbudí k sláveniu eucharistie v plnosti viery, ktorá je zároveň prejavom našej viery – lex orandi, lex credendi. Viera sa prejavuje v slávení, ale zároveň slávenie živí našu vieru. Okrem toho, veriaci ľud očakáva povzbudenie pre svoje apoštolské aktivity, cirkevné aktivity rôznych životných stavov: klerikov, rehoľníkov a rehoľníčok, laikov - všetkých, čo sa živia Najsvätejšou Eucharistiou, ktorá je zdrojom a vrcholom celého života cirkvi.
 
S akými základnými otázkami ohľadom slávenia eucharistie sa má zaoberať synoda?
Každý účastník sa môže v slobode vyjadriť k týmto štyrom témam: Eucharistia v dnešnom svete, Viera Cirkvi v Eucharistiu, Eucharistia v živote Cirkvi a napokon Eucharistia v misijnom poslaní Cirkvi. Iste, každý kardinál a každý biskup sa vyjadrí a vystúpi so svojim príspevkom, ale, myslím si, že nebude možné nehovoriť o spôsobe slávenia, o tom, čo dnes nazývame „ars celebrandi“ - spôsob, akým sa slávi svätá omša, ktorá je prejavom viery, živí vieru, stáva sa ozajstnou radosťou a aktivitou Cirkvi. Eucharistická slávnosť zaiste nie je vecou súkromnou. Určite sa dotkneme aj témy svätého prijímania: kto prijíma Telo Kristovo, musí byť tým, kto sa stotožňuje s katolíckou vierou, so životom Cirkvi, a teda je v jednote s biskupom a s pápežom. Eucharistická slávnosť nie je slávnosťou ekumenickou. Ekumenizmus treba podporovať, ale eucharistia tu nie je prostriedkom, ako keby bola naším osobným vlastníctvom. Eucharistia je slávením už zjednotenej Cirkvi a nie slávením všetkých kresťanov rôznych vyznaní. Je dosť dôležité vysvetliť túto skutočnosť. Dôležitá je aj téma misií, pretože eucharistia nás povzbudzuje k evanjelizácii.
 
Aký vzťah je medzi eucharistiou a sviatosťou zmierenia?
Veľmi úzky vzťah, pretože sviatosť zmierenia nás pripravuje na to, aby sme dobre prijali Ježiša, jeho telo a krv, pripravuje nás na stretnutie s Bohom. Každá omša začína úkonom kajúcnosti: ten však nie je sviatosťou zmierenia, ale predpokladá, že sviatosť zmierenia, teda spoveď, sme už vykonali. Ten, kto je v stave smrteľného hriechu, sa musí vyspovedať pred kňazom, zástupcom Ježiša a Cirkvi, od ktorého prijme odpustenie. Iba tak môže opäť pristúpiť k prijímaniu a v spoločenstve katolíckej Cirkvi prijať Ježiša. To je veľmi dôležité. Mnohí ľudia idú na prijímanie, ale vôbec sa nespovedajú: teda, niečo tu nefunguje.
 
Spolu so Synodou biskupov sa končí aj Rok Eucharistie. Eminencia, ako by ste ho zhodnotili?
Vďaka pápežovi Jánovi Pavlovi II. na ktorého si s úctou spomíname, s jednou z jeho veľkých iniciatív, ku ktorým sa podujal v poslednom roku svojho pontifikátu, Cirkev dostala mnoho milostí zo slávenia tohto roku Eucharistie. Jeho ovocie nebolo všade rovnaké, veľa závisí od správcov farností, od druhov diecéz, rektorov univerzít alebo seminárov či predstavených kláštorov. Všeobecne však môžeme ďakovať Bohu, lebo katolíckej viere v Eucharistiu sa dnes venuje väčšia pozornosť, rovnako tak aj prejavu tejto viery v slávení Eucharistie. Boli tu tiež dni štúdia, ktoré sa konali na univerzitách a v seminároch, v oveľa vyššom počte sa konali adorácie pred Najsvätejšou Sviatosťou mimo Svätej omše. V Nigérii aj v iných krajinách som videl kaplnky, v ktorých je vystavená Sviatosť celý deň a niekedy aj celú noc. Vďaka Bohu za toto všetko, pretože hodiny, ktoré strávime pred Sviatostným Ježišom, sú veľmi vzácne.
 
(rv, 031005, mv)