Benedikt XVI. otvoril 11. riadnu Synodu biskupov

Dnes dopoludnia o 9.30 pápež Benedikt XVI. predsedal slávnostnej Svätej omši v bazilike svätého Petra pri príležitosti otvorenia 11. riadnej generálnej Synody biskupov spolu s 325 koncelebrantmi, z ktorých bolo 55 kardinálov, 7 patriarchov, 59 arcibiskupov a 123 biskupov.

Svätý Otec vo svojej homílii nadviazal na liturgické texty dnešnej nedele a svoju pozornosť zameral na tri základné myšlienky, keď povedal: „Prvá myšlienka dnešných čítaní je táto: človeku, stvorenému na Boží obraz, Boh daroval schopnosť milovať a teda schopnosť milovať aj jeho samého, svojho stvoriteľa. Prostredníctvom spevu o láske z Izaiášovho proroctva Boh chce hovoriť k srdcu svojho ľudu a tiež ku všetkým nám.... Boh nás očakáva. Chce byť nami milovaný. Nemala by takáto výzva dotknúť sa nášho srdca? Práve v túto hodinu, keď slávime Eucharistiu, v ktorej otvárame Synodu o Eucharistii, On prichádza k nám, prichádza ku mne.“
Druhá myšlienka, na ktorú poukázal Svätý Otec bola otázka, ako je možné, že vinica urodila plánky: „Boh posadil vinicu najlepšie vybranú a ona urodila len plánky. V čom spočívajú tieto plánky? Boh očakával dobré hrozno, ako hovorí prorok Izaiáš, - ktoré by spočívalo v spravodlivosti a počestnosti. Planým hroznom je však násilie, prelievanie krvi a útlak, pod ktorým človek nespravodlivo trpí..... My ľudia, ktorým je zverené stvorenie, aby sme sa oň starali, si ho násilne prisvojujeme. Chceme byť sami pánmi v prvej osobe. Chceme vlastniť svet a náš vlastný život neohraničeným spôsobom“.
Nakoniec Svätý Otec poukázal na tretiu myšlienku, na ohlásený súd: „Súd ohlásený Pánom Ježišom sa vzťahuje predovšetkým na zničenie Jeruzalema v 70. roku. Ohrozenie súdu sa však týka aj nás, Cirkev v Európe, Európy a západu vo všeobecnosti. V tomto Evanjeliu Pán kričí aj do našich uší slová Apokalypsy, ktoré boli adresované Cirkvi v Efeze: „Ak nie, prídem na teba a pohnem tvoj svietnik z jeho miesta - ak nebudeš robiť pokánie“ (Zjv 2,5). Aj nám môže byť odňaté svetlo, a dobre robíme, ak nechávame zaznieť túto výstrahu v našej duši vo svojej plnej vážnosti, zároveň prosiac Pána: Pomôž nám obrátiť sa! Daj nám všetkým milosť opravdivej obnovy! Nedovoľ, aby tvoje svetlo zhaslo uprostred nás! Posilni našu vieru, našu lásku, aby sme mohli priniesť dobré ovocie!“
V ďalšej časti svojej homílie Svätý Otec položil ešte ďalšiu otázku: „Či nie je žiadny prísľub, žiadne slovo útechy v dnešných textoch a v dnešnom evanjeliu? Je táto hrozba posledným slovom? – Nie! Prísľub existuje, je podstatným a posledným slovom. Počujeme ho v alelujovom verši, z Jánovho evanjelia: „Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia” (Jn 15,5). Týmito slovami Pána, Ján nám ilustruje posledný a opravdivý záver príbehu o Božej vinici. Nakoniec víťazí On, víťazí láska..... Zo smrti Syna vyviera život, formuje sa nový dom, nová vinica. On, ktorý v Káne premenil vodu na víno, premenil svoju krv na víno opravdivej lásky a tak premieňa víno na svoju krv. Vo večeradle anticipoval svoju smrť a premenil ju v dar seba samého v akte radikálnej lásky. Jeho krv je darom, je láskou, e preto je opravdivým vínom, ktoré očakával Stvoriteľ. Kristus týmto spôsobom sa stal viničom, a tento vinič prináša vždy dobré ovocie. Je ním prítomnosť jeho lásky voči nám, ktorá je nezničiteľná. Tieto slová nakoniec vyúsťujú do tajomstva Eucharistie, v ktorej nám Pán dáva chlieb života a víno svojej lásky a pozýva nás hostinu večnej lásky“.

Na záver homílie sa Svätý Otec obrátil k synodálnym otcom týmito slovami:
„Modlime sa k Pánovi, aby nám daroval svoju milosť, aby sme počas týchto troch týždňov Synody, ktorú začíname, nielen hovorili pekné slová o Eucharistii, ale predovšetkým žili z jej moci. Prosme o tento dar na orodovanie Panny Márie, drahí synodálni otcovia, ktorých srdečne pozdravujem spolu s rozličnými spoločenstvami z ktorých pochádzate a ktoré reprezentujete, aby vnímaví na pôsobenie Ducha Svätého sme mohli pomôcť svetu stať sa v Kristovi a s Kristom úrodným Božím viničom. Amen.“ (rv, 021005, ls)