2005-09-21 15:39:32

Spomienka na pátra Valéra Zavarského


Slovensko: Teologická fakulta Trnavskej univerzity, inštitút kresťanskej kultúry filozofickej fakulty tej istej univerzity, v spolupráci s Občianskym združením Priatelia Aloisiana usporiadajú v piatok 23. septembra v Aule Teologickej fakulty v Bratislave na Kostolnej ulici konferenciu o Živote a diele jezuitského pátra Valéra Zavarského, pri príležitosti jeho nedožitých stých narodenín.
 
Páter Valér Aurel Zavarský sa narodil 19. júla 1905 vo Varovom Šúre, v okrese Trnava. Ľudovú školu vychodil v rodisku, gymnázium začal v Trnave a dokončil v Kláštore pod Znievom v roku 1926.
 
Ako šestnásťročný vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v roku 1922. Noviciát si vykonal na Velehrade a v Trnave. Filozofiu študoval v Troncheine a Eigenhovene. Popri nej študoval korešpondenčným spôsobom výtvarné umenie v Paríži.
 
Teológiu vyštudoval v Innsbrucku v rokoch 1932 až 1936. Kňazskú vysviacku prijal v Trnave 26. júla 1935. Po návrate na Slovensko študoval v rokoch 1932-1940 filozofiu a nemčinu na Slovenskej univerzite v Bratislave.
 
V rokoch 1939 až 1946 vyučoval ako stredoškolský profesor na jezuitskom gymnáziu v Bratislave. V roku 1945 bolo gymnázium poštátnené a existovalo ďalej ako 3. štátne gymnázium na Kalinčiakovej ulici, v novej budove, ktorej architektonický projekt vychádzal z ideového návrhu pátra Zavarského a bola postavená jezuitmi.
 
V školskom roku 1947/48 pôsobil ako asistent na formujúcej sa Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave.
 
Od roku 1945 začal pôsobiť aj v Ústrednej katolíckej kancelárii, ktorú zriadili slovenskí biskupi v Bratislave. Viedol jej umelecko-technický odbor. Cestoval po Slovensku a zisťoval, kde plánujú postaviť alebo obnoviť kostol. Potom za spolupráce architektov a technikov podával návrhy na novostavby a obnovy kostolov, kláštorov a iných cirkevných objektov.
 
Barbarská noc z 13. na 14. apríla 1950 prerušila jeho prácu na obnove sakrálnych objektov a na výstavbe nových kostolov ako i vzdelávanie mladých jezuitských bohoslovcov. Bol internovaný v Jasove a v Podolínci.
 
Dňa 17. februára 1951 bol zatknutý a následne vo vykonštruovanom politickom procese odsúdený na dlhoročné ťažké väzenie, v ktorom strávil viac ako deväť rokov. Strastí väzenia a následných príkorí, ktoré celkom neodstránila ani oneskorená rehabilitácia v roku 1973, bolo na jeden ľudský život skutočne neúrekom.
 
Po prepustení z väzenia s podlomeným zdravím sa zamestnal v Bratislave v družstve invalidov „Služba“. V roku 1965 odišiel do dôchodku. O tri roky neskôr začal pôsobiť v pastorácii, ako výpomocný duchovný bez nároku na odmenu, v jezuitskom kostola Najsvätejšieho Spasiteľa. V tom čase sa kostol začal napĺňať akademickou mládežou, čo nebolo po vôli predstaviteľom komunistického režimu.
 
Z toho dôvodu i z dôvodu vytlačiť rehoľníkov z pastorácie v Bratislave mu bol v roku 1977 odobratý štátny súhlas na pastoráciu.
 
Z tohto obdobia sa v samizdatovej podobe zachovali stovky jeho kázní, ktoré si písomne pripravoval a nahrával na magnetofónové pásky pre prípad námietok úradov.
 
V tomto období sa stal aj vyhľadávaným spovedníkom katolíckej inteligencie a univerzitnej mládeže. V roku 1980 mu úrady povolili vykonávať obmedzenú pastoračnú činnosť v bratislavskom kostole kapucínov.
 
Po potlačení Pražskej jari sa venoval i tajnej formácii mladých jezuitov duchovným vedením, dávaním duchovných cvičení, vedením praktických seminárov z morálnej teológie zameraných na riešenie spovedných prípadov a príležitostnými prednáškami o kresťanskom umení.
 
Stretával sa tiež s mladými študentmi a absolventmi architektúry na tajných seminároch o sakrálnej architektúre a umení.
 
Od roku 1990 bol na odpočinku a príležitostne vypomáhal v pastorácii v jezuitskom kostole v Bratislave. Zúčastnil sa obnovenia verejnej činnosti Teologického inštitútu sv. Alojza Spoločnosti Ježišovej na Slovensku v roku 1991, no podlomené zdravie a vysoký vek mu už nedovoľovali intenzívnejšie sa zapojiť do vyučovania na inštitúte. Zomrel v Bratislave 27. marca 1993 a pochovali ho na cintoríne v Trnave.







All the contents on this site are copyrighted ©.