Príhovor Benedikta XVI. na generálnej audiencii v stredu 24. augusta 2005

Vatikán: Pápež Benedikt XVI. sa dnes prihovoril k pútnikom na generálnej audiencii, ktorá sa konala v aule Pavla VI. vo Vatikáne. Bolo na nej prítomných vyše 7 tisíc pútnikov z 18 krajín. Témou príhovoru Svätého Otca bolo zamyslenie sa nad uplynulým XX. Svetovým dňom mládeže v Kolíne nad Rýnom.

Drahí bratia a sestry,

Ako mal vo zvyku po apoštolskej púti milovaný Ján Pavol II., aj ja by som chcel dnes, spolu s vami, znovu prejsť dni strávené v Kolíne pri príležitosti Svetového dňa mládeže.

Božia prozreteľnosť chcela, aby moja prvá pastoračná cesta mimo Talianska mala za cieľ práve krajinu z ktorej pochádzam, a že sa tak stalo pri príležitosti veľkého stretnutia mladých z celého sveta, 20 rokov od vtedy, čo Svetový deň mládeže v prorockej intuícii zriadil môj nezabudnuteľný predchodca.

Po mojom návrate, ďakujem z hĺbky môjho srdca Bohu za dar tejto púte, z ktorej si uchovávam vďačnú spomienku. Moja vďačnosť patrí zároveň všetkým tým, ktorý s veľkým úsilím a láskou pripravili a zorganizovali každú jeho časť.

Na prvom mieste, kolínskemu arcibiskupovi kardinálovi Joachimovi Meisnerovi, ďalej predsedovi biskupskej konferencie kardinálovi Karlovi Lehmanovi a biskupom Nemecka s ktorými som sa stretol na konci mojej návštevy. Chcel by som tiež opäť poďakovať autoritám, organizáciám a dobrovoľníkom, ktorí ponúkli svoj príspevok.

Som vďačný aj ľuďom a komunitám, ktoré vo všetkých častiach sveta ho podporili modlitbou, chorým, ktorí ponúkli svoje utrpenie za duchovný zdar tohto dôležitého stretnutia.

Ideálne objatie s mladými účastníkmi Svetového dňa mládeže začalo od môjho príchodu na letisko Kolín/Bonn a pokračovalo vždy s väčším emotívnym nábojom. Keď som prešiel Rýn od prístavu v Rodenkirchenerbrucke až do Kolína, sprevádzaný ďalšími piatimi loďami, ktoré predstavovali päť kontinentov.

Sugestívne bolo zastavenie sa v prístave Poller Rheinwiesen, kde ma očakávali tisíce a tisíce mladých, z ktorými som mal prvé oficiálne stretnutie vhodne nazvané „slávnosť prijatia“, a ktoré malo ako motto slová Mudrcov „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? " (Mt 2, 2a).

Boli to Mudrci, ktorí sa stali „vodcami“ mladých pútnikov ku Kristovi, - adorátorov jeho tajomnej prítomnosti v Eucharistii. Je to o to významnejšie, nakoľko sa približujeme k záveru roku Eucharistie, ktorý chcel Ján Pavol II!

„Prišli sme sa mu pokloniť“ - téma stretnutia sa stala pozvaním pre všetkých k ideálnemu nasledovaniu Mudrcov, a spolu s nimi k uskutočneniu vnútornej cesty obrátenia k Emanuelovi, k Bohu, ktorý je s nami, aby sme ho poznali, stretli, klaňali sa mu, a potom, keď sme ho stretli a poklonili sa mu, aby sme mohli opäť odísť naplnení jeho svetlom a jeho radosťou, zakúšajúc ju v intimite našich sŕdc.

Mladí v Kolíne mali viac možností k prehĺbeniu týchto duchovných tém a cítili sa poháňaní Duchom Svätým, aby sa stali nadšenými a dôslednými svedkami Krista, ktorý prisľúbil, že zostane reálne prítomný s nami v Eucharistii až do konca sveta.

Opäť si spomínam na viaceré okamihy, kedy som cítil radosť, ktorú som mohol s nimi zdieľať. Osobitne počas sobotňajšej večernej vigílie a počas záverečnej slávnosti v nedeľu. K týmto sugestívnym manifestáciám viery sa pripojili milióny ďalších mladých z rozličných kútov sveta vďaka prozreteľným televíznym a rozhlasovým spojeniam.

Chcel by som tu však znovu pripomenúť jedinečné stretnutie so seminaristami, s mladými, ktorí sú pozvaní k radikálnejšiemu nasledovaniu Krista, Majstra a Pastiera. Prial som si, aby jeden zo špecifických okamihov bol venovaný práve im, aj kvôli zdôrazneniu dimenzie povolania, ktorá je typickou pre Svetový deň mládeže.

Nie málo povolaní ku kňazstvu a k zasvätenému životu, počas týchto 20 rokov, sa zrodilo práve počas týchto Svetových dní mládeže, ktoré sú osobitne vhodnou príležitosťou, skrze ktorú Duch Svätý dáva silne pocítiť svoje volanie.
Do silného kontextu nádeje kolínskych dní veľmi dobre zapadá ekumenické stretnutie s predstaviteľmi iných cirkví a cirkevných spoločenstiev.

Úloha Nemecka v ekumenickom dialógu je dôležitá, či už pre smutné dejiny rozdelenia ale aj pre významnú cestu zmierenia, uskutočnenú v tomto smere. Prajem si, aby dialóg, ktorého ovocím je vzájomná výmena darov a nielen slov, mohol prispieť okrem iného aj k rozvoju a dozretiu k usporiadanej a harmonickej „symfónii“, ktorou je katolícka jednota. V takejto perspektíve, Svetové dni mládeže predstavujú hodnotné ekumenické „laboratórium“.

A ako opäť neprežívať s emóciami návštevu kolínskej synagógy, v ktorej sídli najstaršia židovská komunita v Nemecku? So židovskými bratmi som si spomenul na Shoáh a na 60. výročie oslobodenia z koncentračných nacistických táborov.

Na tento rok pripadá aj 40. výročie koncilového vyhlásenia Nostra aetate , ktoré zahájilo novú epochu dialógu a duchovnej solidarity medzi židmi a kresťanmi, podobne ako aj ostatnými veľkými náboženskými tradíciami.

Medzi týmito, zvláštne miesto patrí Islamu, ktorého nasledovníci sa klaňajú jedinému Bohu a s potešením uznávajú Abraháma za svojho patriarchu. Z tohto dôvodu som sa chcel stretnúť s predstaviteľmi niektorých islamských komunít, ktorým som prejavil svoje nádeje a starosti ťažkého historického okamihu, ktorý prežívame. Zároveň som vyjadril prianie a nádej, že vzájomnou spoluprácou možno vykoreniť fanatizmus a násilie, a tiež brániť dôstojnosť ľudskej osoby so svojimi základnými právami.

Drahí bratia a sestry, zo srdca „starej“ Európy, ktorá žiaľ v minulom storočí zakúsila hrozné konflikty a neľudské režimy, práve zo srdca tejto starej Európy mladí vyslali ľudstvu dnešných čias posolstvo nádeje, ktorá nesklame, pretože je založená na Božom slove, ktoré sa stalo telom v Ježišovi Kristovi.

On zomrel a vstal zmŕtvych pre našu spásu. Mladí v Kolíne sa stretli a klaňali sa Emanuelovi v tajomstve Eucharistie a hlbšie pochopili, že Cirkev je veľkou rodinou cez ktorú Boh vytvára priestor pre spoločenstvo a jednotu medzi všetkými kontinentmi, kultúrami a rasami. Je rodinou väčšou ako je samotný svet, ktorá nepozná limity a hranice, ale možno povedať, že je „veľkou spoločnosťou pútnikov“, ktorí kráčajú spolu s Kristom.

On je žiarivou hviezdou, ktorá dáva svetlo dejinám. Ježiš sa stáva našim spoločníkom na ceste v Eucharistii. V Eucharistii – ako som povedal v homílii počas záverečného slávenia, použijúc dobre známy obraz z fyziky, - sa uskutočňuje „nukleárna reakcia“ v najskrytejšom srdci bytia.

Iba tento intímny výbuch dobra, ktoré víťazí nad zlom, môže dať život ďalším nevyhnutným premenám, potrebným pre premenu sveta. Ježiš, milosrdná tvár Božia osvetľuje naše putovanie, podobne ako hviezda, ktorá vedie Mudrcov, a napĺňa nás svojou radosťou.

Modlime sa, aby mladí z Kolína priniesli so sebou toto Kristovo svetlo, ktoré je pravdou a láskou, a roznietili ho všade okolo seba. Spolieham sa na silu Ducha Svätého a materskú pomoc Panny Márie, aby sme mohli napomôcť príchodu novej jari nádeje v Nemecku, v Európe a na celom svete.