Príhovor Benedikta XVI. k seminaristom

Kolín nad Rýnom: Popoludňajší program Benedikta XVI. sa začal o 17. hodine na nádvorí chrámu svätého Pantaleona. Ide o jeden z dvanástich románskych kostolov, ktoré tvoria korunu okolo Kolínskeho dómu. Tu sa Svätý Otec stretol s 2000 seminaristami, ktorí sa zúčastňujú svetových dní mládeže. Pápež sa spoločne s nimi pomodlil vešpery, počas ktorých sa im prihovoril v piatich jazykoch:

Drahí seminaristi!

Všetkých vás s veľkou vrúcnosťou pozdravujem a ďakujem vám za vaše slávnostné privítanie, no predovšetkým za to, že ste prišli na toto stretnutie z početných krajín piatich kontinentov. Moja myšlienka patrí predovšetkým seminaristovi, kňazovi, biskupovi a všetkým čo prišli, aby tým ponúkli svoje osobné svedectvo. Zo srdca ďakujem. Teší ma toto stretnutie s vami.

Chcel som, aby bolo do programu týchto dní v Kolíne zahrnuté aj osobitné stretnutie s mladými seminaristami, aby vyšla jasne a ešte silnejšie najavo dimenzia povolania, ktoré je v oslave svetových dní mládeže vždy prítomné. Vy zaiste prežívate túto skúsenosť s celkom inakšou intenzitou práve preto, že ste seminaristi - čiže mladí, ktorí sa nachádzajú v náročnom období hľadania Krista a stretávania sa s ním predtým, ako začnú plniť svoje dôležité poslanie v Cirkvi.

Toto je seminár. Je to nie len miesto, ale aj významné obdobie v živote nasledovníka Ježiša. Viem si predstaviť ozvenu, akú môžu mať vo vašom vnútri slová hesla XX. svetového dňa mládeže - „prišli sme sa mu pokloniť“ - a celého evanjeliového rozprávania o Mudrcoch, z ktorého je toto heslo vybrané.

Táto jeho stránka nadobúda pre vás osobitnú hodnotu práve preto, lebo prechádzate obdobím rozlišovania a overovania vášho povolania ku kňazstvu. A nad tým by som sa chcel pozastaviť a zamyslieť, spolu s vami.

Prečo išli traja Mudrci z ďalekých krajín do Betlehema? Odpoveď je viazaná na tajomstvo „hviezdy“ (kométy), ktorú videli vyjsť a ktorú identifikovali ako hviezdu „kráľa Judejcov“, teda ako znamenie že sa narodil Mesiáš.

Na cestu ich teda hnala sila nádeje, ktorá vo hviezde potom našla svoje odôvodnenie a dostala svoj smer vedúci ku „kráľovi Židov“, k majestátu samotného Boha. Mudrci vyrazili, pretože pociťovali veľkú túžbu, ktorá ich hnala k tomu aby všetko nechali a vydali sa na cestu. Bolo to, ako keby na hviezdu boli čakali odjakživa. Akoby táto cesta bola vpísaná do ich osudu, ktorý sa teraz - jej východom - konečne naplnil.

Drahí priatelia, toto je tajomstvo volania a povolania - tajomstvo, ktoré zasahuje do života každého kresťana, ale ktoré sa prejavuje zjavnejšie v tých, ktorých Kristus vyzýva, aby všetko zanechali a nasledovali ho v tesnejšej blízkosti.

Seminarista prežíva krásu volania Pána vo chvíli, ktorú by sme mohli definovať ako „zaľúbenie“. Jeho myseľ je naplnená úžasom, ktorý ho núti v modlitbe hovoriť: „Pane, prečo práve ja?“ No láska nepozná slovo „prečo“, je to dar, ktorý sa opätuje darovaním seba samého.

Seminár, je čas určený na formáciu a na rozoznávanie povolania. Formácia, ako dobre viete, má viaceré dimenzie, ktoré sa spájajú v jednoliatosti osoby. Poníma v sebe ľudskú, duchovnú a kultúrnu prípravu. Jej najhlbším cieľom je umožniť, aby sme dôverne spoznali toho Boha, ktorý nám zjavil svoju tvár v Ježišovi Kristovi.

Preto je dôležité dôkladné štúdium Svätého písma, ako aj viery a života Cirkvi, v ktorej Písmo zotrváva ako živé slovo. Všetko toto sa musí spájať s otázkami nášho rozumu, a teda aj so súvislosťami ľudského života dneška.

Toto štúdium sa niekedy môže zdať, že je ťažké, ale je to ono, ktoré predstavuje nenahraditeľnú súčasť nášho stretávania sa s Kristom a nášho povolania aby sme ho ohlasovali. Všetko v ňom je zamerané na dôsledné a vyrovnané rozvíjanie osobnosti, aby bola schopná prijať, a potom zodpovedne plniť svoje kňazské poslanie.

Rozhodujúca je úloha vychovávateľov: kvalita kňazstva v Cirkvi závisí z väčšej časti od seminára, a teda aj od kvality zodpovedných za výchovu v ňom.

Drahí seminaristi, práve preto sa dnes so živou vďačnosťou modlíme za všetkých vašich nadriadených - profesorov a vychovávateľov, ktorých duchovnú blízkosť pociťujeme aj tu na tomto stretnutí.

Prosme Pána, aby si mohli plniť dôležitú úlohu, ktorá im bola zverená, čo najlepšie. Seminár je časom putovania, hľadania, ale predovšetkým objavovania Krista. Len do takej miery, do akej nadobudne mladý seminarista osobnú skúsenosť s Kristom, bude môcť v skutočnosti pochopiť jeho vôľu, a teda aj svoje vlastné povolanie.

Čím lepšie poznáš Krista, tým viac ťa priťahuje jeho tajomstvo, čím viac sa s ním stretávaš, tým viac si poháňaný, aby si ho hľadal. Je to pohyb ducha, ktorý trvá po celý život a nachádza svoje obdobie plné prísľubov – svoju jar – v seminári.

„Po príchode do Betlehema vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu“ (Mt 2,11). Konečne nastala tak veľmi očakávaná chvíľa: stretnutie s Kristom. „Vošli do domu“: tento dom v istom zmysle predstavuje Cirkev.

Aby sa uskutočnilo stretnutie so Spasiteľom, je treba vojsť do domu, ktorým je Cirkev. Počas doby seminára vo vedomí mladého seminaristu dochádza k osobitne významnému dozrievaniu – nehľadí viac na Cirkev „zvonku“ ale ju pociťuje, takpovediac zvnútra, – ako svoj dom, pretože je to dom Krista, v ktorom býva Mária, jeho matka.

Jen to práve ona, ktorá mu ukazuje Ježiša, svojho Syna. V každom momente života v seminári je možné zakúšať láskyplnú prítomnosť Božej matky, ktorá privádza ku stretnutiu sa s Kristom, v tichu meditácie, v modlitbe a bratstve.

Mária napomáha stretávaniu sa s Kristom, predovšetkým v eucharistickej slávnosti keď sa v posvätnom slove a chlebe stáva On našou každodennou duchovnou potravou.

„Padli na zem a klaňali sa mu. A dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu“ (porov. Mt 2,11-12) to je vyvrcholenie ich cesty: stretnutie sa mení na adoráciu a vyúsťuje do vydávania svedectva viery a lásky, ktorým sa v Ježišovi, narodenom z Márie, uznáva Boží Syn, ktorý sa stal človekom.

Ako nevidieť v geste Mudrcov už vopred vieru Šimona Petra a ďalších apoštolov, vieru Pavla a všetkých svätých, zvlášť svätých seminaristov a kňazov, ktorí poznačili dvetisícročné dejiny cirkvi? Tajomstvom svätosti je priateľstvo s Kristom a verné priľnutie k jeho vôli. Kristus je pre nás všetkým - hovorieval svätý Ambróz a svätý Benedikt vyzýval aby sa nič neuprednostňovalo pred láskou Krista.

Nech je Kristus pre vás všetkým. Jemu, predovšetkým vy drahí seminaristi, ponúknite to najcennejšie čo máte – ako odporúčal milovaný Ján Pavol II. vo svojom posolstve na tento svetový deň mládeže: „zlato vašej slobody, kadidlo vašej vrúcnej modlitby a myrhu vašej hlbokej náklonnosti“.

Seminár je časom prípravy na poslanie. Mudrci sa vrátili do svojich krajín a zaiste vydávali svedectvo o svojom stretnutí so židovským Kráľom. Aj vy, po dlhom a potrebnom formačnom procese v seminári budete povolaní, aby ste sa stali služobníkmi Krista. Každý z vás sa vráti medzi ľudí ako „alter Christus“ - druhý Kristus.

Na spiatočnej ceste museli Mudrci zaiste čeliť nebezpečenstvám, námahe, strachu a pochybnostiam. Nebolo viac hviezdy, ktorá by ich bola viedla. Ale svetlo bolo už v nich. Bolo odteraz už na nich, aby ho ochraňovali a živili ustavičnou spomienkou na Krista, na jeho svätú tvár, na jeho nevýslovnú lásku.

Drahí seminaristi, ak Boh dožičí, jedného dňa aj vy, posvätení Duchom svätým začnete plniť svoje kňazské poslanie. Pamätajte vždy na Ježišove slová: „Ostaňte v mojej láske“ (Jn 15,9) ...aby ste išli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo. Nie vy ste si vyvolili jeho, ale on si vyvolil vás. (porov. Jn 15,16)

To je tajomstvo vášho povolania a vášho poslania! Ono je uchovávané v nepoškvrnenom srdci Panny Márie, ktorá bdie s materskou láskou nad každým z vás. K nej sa utiekajte často a s dôverou.

Ja vás uisťujem o mojej náklonnosti a láske a o mojej každodennej modlitbe a zo srdca vám žehnám.


© Vatikánsky rozhlas, SK