Veľmi sa teším, že sa s vami stretávam tu v Kolíne na brehoch rieky Rýn! Prišli ste
z rozličných častí Nemecka, Európy a z ostatných kútov sveta, ako pútnici v stopách
Troch Mudrcov z východu.
Keďže kráčate tou cestou akou išli oni, rovnako aj vy chcete nájsť Ježiša. Ako oni,
aj vy ste začali túto cestu kontempláciou, či už osobnou alebo spolu s inými, Božej
tváre, ktorú nám zjavuje Dieťa v jasliach.
Tak ako vy, aj ja som sem prišiel aby som sa k vám pripojil v klaňaní sa pred bielou,
konsekrovanou Hostiou, v ktorej oči viery spoznávajú reálnu prítomnosť Spasiteľa sveta.
Spoločne budeme pokračovať v meditácii nad témou tohto Svetového stretnutia mládeže:
„Prišli sme sa mu pokloniť“ (Mt 2,2)
S veľkou radosťou vás vítam, drahá mládež. Prišli ste sem zblízka aj ďaleka, kráčajúc
cestami sveta a chodníkmi života. Môj osobitný pozdrav patrí tým, ktorí ako Mudrci
prišli z Východu.
Vy ste reprezentanti mnohých bratov a sestier, ktorí čakajú, bez toho aby o tom vedeli,
na hviezdu, ktorá vyjde na ich oblohe a privedie ich ku Kristovi, Svetlu národov,
v ktorom nájdu najplnejšiu odpoveď na najhlbšie otázky ich sŕdc.
S láskou pozdravujem tých z vás, ktorí ste neboli pokrstení a vás, ktorí ste ešte
Krista nespoznali, alebo ste ešte nenašli domov v jeho Cirkvi.
Pápež Ján Pavol II. pozval osobitne vás, aby ste prišli na toto stretnutie; a ja vám
ďakujem, že ste sa do Kolína rozhodli prísť. Možno niektorí z vás môžete opísať vaše
obdobie dospievania slovami akými Edita Steinová, ktorá neskôr žila v karmelitánskom
kláštore tu v Kolíne, opísala jej vlastné dospievanie: „Vedome a dobrovoľne som stratila
zvyk modlitby“.
Počas týchto dní môžete znova zažiť skúsenosť s modlitbou, ako rozhovor s Bohom; Boha,
ktorého poznáme ako toho, ktorý nás miluje, a ku ktorému sa obraciame s túžbou milovať.
Všetkých vás vyzývam: Otvorte doširoka svoje srdcia Bohu! Nechajte sa očariť Kristom!
Nechajte mu „právo slobodne prehovoriť“ počas týchto dní! Otvorte dvere vašej slobody,
jeho milosrdnej láske! Prežívajte svoju radosť aj svoju bolesť spolu s Kristom, nechajte
mu ožiariť vaše mysle jeho svetlom a dotknúť sa vašich sŕdc jeho milosťou.
V týchto dňoch, požehnaných radosťou a stretnutiami, môžete zakúsiť oslobodzujúcu
skúsenosť Cirkvi ako miesta, kde Božia milosrdná láska prichádza ku všetkým ľuďom.
V Cirkvi a skrze Cirkev stretnete Krista, ktorý na vás čaká.
Dnes, keď som prišiel do Kolína aby som sa spolu s vami zúčastnil XX. Svetového dňa
mládeže, samozrejme privolávam s hlbokou vďakou Božieho služobníka, ktorý bol tak
veľmi milovaný nami všetkými, Jána Pavla II., ktorý prišiel s myšlienkou zvolať mladých
z celého sveta, aby sa zišli pri oslave Krista, Vykupiteľa ľudstva.
Vďaka hlbokému dialógu, ktorý sa rozvíjal viac ako dvadsať rokov medzi pápežom a mladými,
mnohí z nich si boli schopní prehĺbiť svoju vieru, upevniť putá spoločenstva, prehĺbiť
lásku k Radostnej zvesti spásy v Kristovi a túžbu ohlasovať ju po celom svete.
Tento veľký Pápež rozumel výzvam, ktoré predkladali mladí dnešných dní, a ako znak
jeho dôvery v nich, neváhal ich pobádať, aby boli odvážnymi symbolmi Evanjelia a neohrozenými
staviteľmi civilizácie viery, lásky a pokoja.
Teraz je rad na mne, aby som prevzal tento výnimočný duchovný odkaz, ktorý nám zanechal
pápež Ján Pavol II. On vás miloval – a vy ste to spoznali a opätovali ste jeho lásku
so všetkou vašou mladou zapálenosťou. Teraz všetci čo sme tu spolu, musíme jeho učenie
uviesť do praxe.
To je ten záväzok, ktorý nás priviedol sem do Kolína, ako pútnikov v stopách Mudrcov
z Východu. Podľa tradície boli grécke mená Mudrcov – Melichar, Gašpar a Baltazár.
Matúš, vo svojom Evanjeliu predkladá otázku, ktorá horela v srdciach Mudrcov: „Kde
je novonarodený židovský kráľ?“. (Mt 2,2)
Toto bolo dôvodom aby ho hľadali, a tak sa vybrali na dlhú cestu do Jeruzalema. Preto
dokázali znášať námahy a obety a nikdy sa nepoddali nechuti alebo pokušeniu všetko
vzdať a vrátiť sa domov. Keď už boli blízko svojmu cieľu, nemali žiadnu inú otázku
ako túto.
My sme tiež museli prísť do Kolína, pretože v našich srdciach máme rovnako dôležitú
otázku, aká poháňala Mudrcov z Východu, aby sa vybrali na svoju cestu, aj keď je odlišne
vyjadrovaná.
Je pravdou, že dnes už viac nehľadáme kráľa, ale máme obavu zo stavu súčasného sveta,
a preto sa pýtame: „Kde nájdem príklad ako treba žiť, aké sú kritériá, ktoré určujú
zodpovednosť spolupráce v budovaní súčasnosti a budúcnosti nášho sveta.
Na koho sa môžem spoľahnúť? Komu sa môžem zdôveriť? Kde je ten, ktorý mi môže dať
odpoveď schopnú uspokojiť najhlbšie túžby môjho srdca?
Skutočnosť, že kladieme takéto otázky znamená, že naša cesta nie je ukončená dovtedy,
kým nestretneme Toho, ktorý má moc to uskutočniť, že univerzálne Kráľovstvo spravodlivosti
a pokoja o ktoré sa snažia všetci ľudia, ale ktoré nie sú schopní budovať iba vlastnými
silami.
Klásť takéto otázky tiež znamená, že hľadáme Niekoho, kto nemôže podvádzať ani byť
podvedený, a ktorý preto môže ponúknuť istotu tak pevnú, že môžeme pre ňu žiť, a ak
bude potrebné, hoci pre ňu aj zomrieť.
Drahí priatelia, ak sa na horizonte života objavia otázky podobné týmto, musíme byť
schopní urobiť nevyhnutné rozhodnutia. Je to akoby sme sa ocitli na križovatkách:
ktorou cestou sa máme vybrať? Tú, ktorá je poznačená vášňou, alebo tú, ktorá je označená
hviezdou, ktorá žiari vo vašom svedomí?
Mudrci počuli odpoveď: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok“ (Mt 2,5), a poučení
týmito slovami, si vybrali to, že stále napredovali až do úplného konca. Z Jeruzalema
odišli do Betlehema.
Inými slovami, vyšli zo slova, ktoré im ukázalo, kde nájsť židovského Kráľa, ktorého
hľadali celou cestou až do konca, aby sa stretli s Kráľom, ktorý bol zároveň Baránkom
Božím, ktorý sníma hriechy sveta.
Tie isté slová zaznievajú aj nám. Aj my máme možnosť voľby. Ak o tom premýšľame, je
to presne naša skúsenosť, keď sa zúčastňujeme na Eucharistii. Pretože v každej svätej
omši, liturgia Slova nás uvádza do účasti na tajomstve Kríža a Zmŕtvychvstania Krista,
a odtiaľ nás vedie na Eucharistickú hostinu, do spoločenstva s Kristom.
Na oltári je prítomný Ten, ktorého Mudrci videli ležať v jasliach: Kristus, živý Chlieb,
ktorý zostúpil z neba, aby daroval svetu život, skutočný Baránok, ktorý dáva svoj
vlastný život za spásu ľudstva.
Osvietení Slovom, môžeme v Betleheme – „Dome Chleba“ – vždy stretnúť nepochopiteľnú
veľkosť Boha, ktorý sa ponížil aby sa zjavil v jasliach a aby daroval seba samého
ako pokrm na oltári.
Môžeme si predstaviť úctu, akú zakúsili Mudrci pred Dieťaťom v plienkach. Iba viera
im umožnila rozpoznať v tvári tohto dieťaťa Kráľa, ktorého hľadali, Boha, ktorého
hviezda ich viedla.
V ňom, prechádzajúc priepasť medzi konečným a nekonečným, medzi viditeľným a neviditeľným,
Večnosť vstúpila do času, Tajomstvo sa stalo známym, keď zveril nám seba samého v
krehkom tele malého dieťaťa.
„Mudrci sú naplnení bázňou ktorú vidia; nebo na zemi a zem na nebi; človeka v Bohu
a Boha v človekovi; videli v útlom tele Toho, ktorého nemôže obsiahnuť celý svet“
(Sv. Peter Chryzológ, Serm. 160, č.2).
V týchto dňoch, počas „Roka Eucharistie“, sa s rovnakou bázňou obrátime ku Kristovi
prítomnom v Bohostánku milosrdenstva, vo Sviatosti Oltárnej.
Drahá mládež, šťastie ktoré hľadáte, šťastie, z ktorého sa máte právo radovať má svoje
meno aj tvár: je to Ježiš z Nazareta, ukrytý v Eucharistii. Iba on dáva plnosť života,
človekovi! S Máriou povedzte Bohu svoje vlastné „áno“, pretože on túži sa vám darovať.
Dnes opakujem to, čo som povedal na začiatku svojho Pontifikátu: „Ak necháme vojsť
Krista do nášho života, nestratíme nič, absolútne nič z toho, čo robí život slobodným,
nádherným a veľkým. Nie!
Iba v tomto priateľstve sú dvere života otvorené dokorán. Iba v tomto priateľstve
je obrovská možnosť, aby bola ľudská existencia skutočne odhalená.
Iba v tomto priateľstve zakúsime krásu a slobodu“ (Homília pri Inauguračnej sv. omši,
24. apríla 2005).
Buďte presvedčení o tomto: Kristus vám neberie nič z toho, čo je krásne a veľké, ale
privádza všetko k dokonalosti pre Božiu slávu, šťastie muža a ženy, a spásu celého
sveta.
V týchto dňoch vás povzbudzujem, aby ste bezvýhradne darovali seba samých službe Kristovi,
za akúkoľvek cenu. Stretnutie s Ježišom Kristom vám umožní zakúsiť vo vlastných srdciach
radosť z jeho živej a život darujúcej prítomnosti, a uschopní vás byť svedkami pred
ostatnými.
Nechajte, aby vaša prítomnosť v tomto meste bola prvým znakom a svedectvom Evanjelia,
vďaka svedectvu vašej činnosti a vašej radosti. Pozdvihnime naše srdcia v oslavnom
hymne vďakyvzdania k Otcovi za všetky požehnania ktoré nám dal, za dar viery, ktorú
budeme spoločne oslavovať, aby sme ukázali svetu svedectvo z tejto krajiny v srdci
Európy, Európy ktorá má úctu k Evanjeliu a svedčí o tom po celé storočia.
A teraz pôjdem ako pútnik, do Kolínskej katedrály uctiť si relikvie svätých Mudrcov,
ktorí zanechali všetko, aby nasledovali hviezdu, ktorá ich viedla k Spasiteľovi ľudského
pokolenia. Aj vy, drahá mládež, ste už mali alebo budete mať príležitosť vykonať rovnakú
púť.
Tieto relikvie sú iba chudobným a krehkým znakom toho, čo títo mužovia boli a čo zakúsili,
pred mnohými storočiami. Relikvie nás vedú k samotnému Bohu: je to on, ktorý svojou
silou milosti, dáva krehkým ľudským bytostiam, odvahu byť jeho svedkami pred svetom.
Pozývajúc nás uctiť si ostatky mučeníkov a svätých, cirkev nezabúda, že nakoniec to
sú len ľudské kosti, ale sú to kosti, ktoré patrili jednotlivcom, ktorých sa dotkla
transcendentná Božia sila.
Relikvie svätých sú znamením toho, čo je neviditeľné ale skutočne prítomné, ktoré
vrhá svetlo do tieňov tohto sveta a odhaľuje Nebeské Kráľovstvo uprostred nás. Oni
prevolávajú s nami a za nás: „Maranatha!“ – „Príď Pane Ježišu!“
Moji drahí priatelia, týmito slovami sa s vami lúčim, a pozývam vás na sobotňajšiu
večernú Vigíliu.