Exkluzívny rozhovor s Benediktom XVI.

Svätý Otče 25. apríla ste povedali: som rád, že navštívim Kolín nad Rýnom. Mohli by ste uviesť prečo?

Benedikt XVI: Áno - z mnohých dôvodov. Predovšetkým je to kvôli tomu, že v Porýní som prežil veľmi pekné roky a teším sa, že opäť budem môcť zažiť tú Porýnsku povahu, ktorá je tak charakteristická pre toto mesto otvorené svetu a všetko to, čo je s ním spojené. Ďalej som tomu rád preto, že Prozreteľnosť chcela, aby moja prvá cesta do zahraničia viedla práve do Nemecka. Nikdy by som sa ju neodvážil organizovať ja sám! Je to sám Dobrý Boh, ktorý to takto zariadil, a človek sa z toho teší. Rovnako aj fakt, že táto prvá cesta do zahraničia ma privedie na stretnutie s mladými celého sveta, je ďalším dôvodom k radosti...

Stretnúť mladých je vždy krásne, pretože aj keď možno majú veľa problémov, určite so sebou prinášajú aj veľa nádeje, oduševnenia a očakávaní. V mladých je dynamika budúcnosti! Zo stretnutia s mladými sa vždy odchádza nabitý novou energiou, radostnejší a otvorenejší. To sú niektoré z dôvodov, ktoré s ubiehajúcim časom, ešte viac posilnili a určite neoslabili moju radosť.

Svätosť, aké osobitné posolstvo chcete priniesť mladým, ktorí z celého sveta prídu do Kolína? Čo považujete za najdôležitejšie, čo im chcete odovzdať?

Chcel by som im pomôcť pochopiť, že je krásne byť kresťanmi! Predstava, ktorá je všeobecne rozšírená, že kresťania musia zachovávať nesmierne množstvo príkazov, zákazov, zásad, a preto je kresťanstvo niečo namáhavé a utláčajúce pre život, a že bez týchto všetkých bremien sme slobodnejší. Naopak, ja by som chcel poukázať na to, že byť podopieraní veľkou Láskou a zjavením nie je bremenom, ale dáva nám to krídla, a že je krásne byť kresťanmi.

Táto skúsenosť nám prináša široký rozhľad, ale predovšetkým nám daruje spoločenstvo. Fakt, že ako kresťania nie sme nikdy sami. Na prvom mieste je tu Boh, ktorý je stále s nami, a potom my, ktorí medzi sebou neustále vytvárame veľké spoločenstvo, spoločenstvo, ktoré je Na Ceste a má plán do budúcnosti. Toto všetko nám prináša život, ktorý stojí za to, aby sme ho prežili. Toto je radosť byť kresťanom, a to je krása viery!

Svätý Otče, byť pápežom znamená byť staviteľom mostov – od slova pontifex. Cirkev sa opiera o starovekú múdrosť a vy sa pripravujete stretnúť sa s mládežou, ktorá je veľmi oduševnená, no čo sa týka múdrosti musí ešte dozrieť ... Ako je možné vybudovať most medzi touto starovekou múdrosťou – vrátane pápežovej, ktorý má svoj vek – a mladými? Ako sa to dá?

Uvidíme koľko mi pomôže v tomto diele náš Pán! Akokoľvek múdrosť nie je vecou, ktorá je sama o sebe zatuchnutá – ako my v nemčine slovo „múdrosť“, tak trocha spájame s takouto zatuchnutou chuťou, ale je to pochopenie toho, čo je dôležité, pohľad, ktorý zachytáva podstatu. Je prirodzené, že mladí sa chcú učiť životu. Chcú ho sami objaviť, nechcú nájsť už “pripravenú polievku”. A tu by sme si mohli všimnúť jemné protirečenie.

Zároveň ale múdrosť pomáha vysvetľovať svet, ktorý je neustále nový a napriek tomu, že vstúpil do nových súvislostí, múdrosť privádza vždy a stále k podstate a neskôr, ako tú podstatu uviesť do praxe. V tomto zmysle si myslím, že hovoriť, veriť a žiť vychádzajúc z niečoho, čo bolo darované ľudstvu a osvietilo ho, nie je “pripravenou zatuchnutou kašou”. Naopak prispôsobilo sa to dynamike mládeže, ktorá hľadá celé a veľké veci. Hľa toto je múdrosť viery: nie poznanie veľkého množstva podrobností - to je potrebné v zamestnaní - ale aby sme napriek všetkým detailom vedeli, čo je podstatou života, ako byť Osobou, ako budovať budúcnosť.

Svätosť, vy ste povedali: “Cirkev je mladá”, nie je starou vecou. V akom zmysle?

V prvom rade v čisto biologickom zmysle, pretože k nej patria mnohí mladí. Ona je však mladou aj preto, lebo jej viera vyviera z Božieho prameňa. Teda priamo zo zdroja z ktorého vychádza všetko to, čo je nové a obnovujúce. Nejde preto o zohrievanú polievku, ktorá sa nám ponúka už 2000 rokov, pretože Boh sám je pôvodcom mladosti a života. A ak viera je darom, ktorý pochádza od neho – je čerstvou vodou, ktorá je nám neustále darovaná – je tou, ktorá nám umožňuje žiť tak, že my sami ňou neskôr môžeme napájať cesty sveta.

To znamená, že Cirkev má silu omladnúť. Jeden z cirkevných otcov keď sledoval Cirkev uviedol, že s ubiehajúcimi rokmi prekvapujúco nestarla, ale stávala sa stále viac mladšou, pretože ona ide vždy smerom k Pánovi, stále bližšie k zdroju, z ktorého vyviera mladosť, novota, osvieženie, čerstvá sila života.

Vy poznáte Cirkev v Nemecku lepšie ako ja. Jednou zo základných otázok je ekumenizmus, jednota Cirkvi, predovšetkým medzi Katolíckou a Evanjelickými cirkvami. Možno existuje nádej, že Svetový deň mladých môže prispieť k zlomu v ekumenizme. Aké miesto má v Kolíne ekumenizmus?

Ekumenizmus je tu ako úloha, ktorá preniká celou podstatou Cirkvi a nejde o hocakú úlohu. Keď sa viera prežíva a zachádza sa s ňou ako s centrálnym bodom, ona sama predstavuje impulz k jednote. Samozrejme ekumenický dialóg ako taký, nie je na programe dňa v Kolíne, pretože Kolín je v podstate stretnutie medzi mladými katolíkmi celého sveta a tiež aj s tými mladými, ktorí sú nekatolíci, ale ktorí chcú spoznať či u nás môžu nájsť odpoveď na svoje otázky. Teda myslím si, že táto ekumenická dimenzia môže byť prítomná na stretnutiach medzi mladými: mladí nehovoria iba s pápežom, ale stretávajú sa hlavne medzi sebou.

Ja budem mať jedno stretnutie s našimi evanjelickými bratmi. Bohužiaľ nebudeme mať veľa času, pretože program dňa je veľmi nabitý. Bude ho však dostatok na to, aby sme sa zamysleli ako chceme ďalej pokračovať. Pamätám si veľmi dobre a s radosťou na prvú návštevu Jána Pavla II. v Nemecku. V Meinzi sedeli za rovnakým stolom on a predstavitelia evanjelickej komunity a rozmýšľali ako ďalej pokračovať. Následne po tomto stretnutí bola ustanovená tá komisia, z ktorej neskôr vzišlo Vyhlásenie o ospravodlivení. Myslím si, že je veľmi dôležité, aby sme všetci mali neustále pred očami jednotu, ktorá by mala byť centrom nášho kresťanského bytia vždy a nie iba pri niektorých príležitostiach. Preto, čokoľvek urobíme, počínajúc našou vierou, bude mať ekumenický charakter.

Svätý Otče, bohužiaľ v našich bohatých krajinách severu sa prejavuje odchod ľudí od Cirkvi a viery, a to hlavne zo strany mladých. Ako by sme mohli zabrániť tejto tendencii? Alebo, akú odpoveď môžeme dať hľadaniu zmyslu života – „Aký zmysel má môj život?“ – zo strany mladých, aby mohli povedať: Hľa, to je niečo pre nás: Cirkev!

Samozrejme všetci sa snažíme predstaviť mladým evanjelium takým spôsobom, aby ho pochopili: „To je posolstvo, na ktoré sme čakali!“. Je tiež pravdou, že v našej modernej západnej spoločnosti existuje mnoho braku, ktorý odďaľuje od kresťanstva. Viera sa zdá byť veľmi vzdialená a tiež Boh je veľmi ďaleko ... Život je na druhej strane plný možností a úloh ... Túžbou mladých je prevažne byť pánmi vlastného života, žiť ho naplno vo všetkých jeho možnostiach. Myslím tu na Márnotratného syna, ktorý považoval život v dome svojho otca za nudný: „Chcem žiť život naplno, tešiť sa z neho naplno!“. Neskôr si uvedomí, že jeho život je prázdny a že v skutočnosti bol slobodný a veľký práve vtedy, keď žil v dome svojho otca! Myslím si tiež, že medzi mladými sa rozširuje pocit, že všetky tieto zábavy, ktoré sa im ponúkajú, celý trh vybudovaný na voľnom čase, všetko to, čo sa robí, čo sa môže robiť, čo sa môže kúpiť a predať, nakoniec nemôže byť „všetkým“. Niekde musí byť ukryté „viac“!

A tu sa tlačí veľká otázka: „Čo je teda podstatné? Nemôže tým byť všetko to čo máme a čo môžeme kúpiť!“. A tu je tzv. „trh náboženstiev“, ktorý ale istým spôsobom ponúka náboženstvo ako tovar, a teda ho samozrejme degraduje. Napriek tomu ale ukazuje, že dopyt tu existuje. Teraz je potrebné rozoznať túto požiadavku a neignorovať ju, neodstrániť kresťanstvo, ako niečo čo je už skoro uzavreté a dostatočne odskúšané. Je treba prispieť k tomu, aby ono mohlo byť uznané ako stále aktuálna možnosť, práve preto, že pochádza od Boha, ktorý ukrýva a zjavuje v sebe stále nové dimenzie... V skutočnosti nám Pán hovorí: „Duch Svätý vás vovedie do vecí, o ktorých vám ja dnes nemôžem hovoriť!“. Kresťanstvo je plné dimenzií, ktoré ešte neboli objavené a vždy sa ukazuje ako aktuálne a nové, ak otázka vychádza z hĺbky. Inými slovami ide tu o stretnutie otázky, ktorá už existuje s odpoveďou, ktorú žijeme, a ktorú my sami práve prostredníctvom tejto otázky stále nanovo dostávame. To by mala byť príležitosť stretnutia medzi ohlasovaným evanjeliom a mladým človekom.

Mám dojem, že Európa sa vzdáva samej seba, svojich hodnôt, tých hodnôt, ktoré sú založené na kresťanstve. Rovnako aj ľudské hodnoty sa akceptujú stále menej. My Európania žijeme, akoby sme boli unavení, zatiaľ čo napríklad Číňania a Indovia preukazujú veľkú vitalitu. Hovorí sa o kresťanských koreňoch aj v súvislosti s ústavnou zmluvou Európskej únie. Európa je v kríze. Môže udalosť ako Svetový deň mladých, na ktorom by sa podľa predpokladov malo zúčastniť skoro 1 milión ľudí, dať impulz k hľadaniu kresťanských koreňov, predovšetkým zo strany mladých, aby sme všetci mohli pokračovať v živote „ľudským“ spôsobom?

To si želáme, pretože stretnutie takéhoto charakteru, medzi osobami, ktoré pochádzajú z každého svetadielu, by malo dať nový impulz aj „starému“ kontinentu, ktorý ho hostí. Malo by nám to pomôcť pozerať nielen na to čo je tu choré, unavené, či kde sa v histórii Európa zmýlila – nezabúdajme, že sa nachádzame vo fáze samoľútosti a auto odsúdenia. No vo všetkých históriách bolo niečo „choré“, aj keď v našej, ktorá rozvinula tak veľké technické možnosti, to naberá ešte dramatickejší význam. Musíme ale tiež pozerať na veľké veci, ktoré sa zrodili v Európe! Ináč by dnes nebolo možné, že celý svet žije istým spôsobom civilizáciu, ktorá sa rozvinula v Európe, ak by táto civilizácia nemala veľmi hlboké korene! Dnes môžeme ponúknuť iba tie.

Prichádza však k tomu, že pozdvihovaním tejto civilizácie, ale hľadajúc iné korene, sa nakoniec upadá do protirečenia ... Myslím si, že nad touto civilizáciou, so všetkými svojimi nebezpečenstvami a svojimi nádejami, sa môže vládnuť a priviesť ju k jej veľkosti iba ak sa ona naučí rozpoznávať zdroje svojej sily; ak opätovne dokážeme vidieť túto „veľkosť“ spôsobom, ktorý vráti orientáciu a dôležitosť možnosti byť človekom, ktorá je veľmi ohrozená, ak sa opätovne budeme tešiť z faktu, že žijeme na tomto kontinente, ktorý určoval osudy sveta – v dobrom a v zlom. Práve kvôli tomuto my máme trvalú povinnosť objavovať pravdu, čistotu, veľkosť a ovplyvniť tak budúcnosť, a tak sa vložili novým a možno lepším spôsobom do služieb celého ľudstva.

A ešte posledná otázka. Aký by bol ideálny cieľ Svetového dňa mládeže v Kolíne, ak by všetko vyšlo na sto percent?

Určite, aby mládež zachytil vietor novej viery. Predovšetkým mládež Nemecka a Európy. V Nemecku pracujú aj v súčasnosti veľké kresťanské inštitúcie. Kresťania ešte stále pomáhajú pri mnohých dielach. No je tu aj veľká únava. Sme tak zamestnaní riešením štrukturálnych otázok, že nám potom chýba nadšenie a radosť, ktoré vychádzajú z viery.

Ak by tento vietor dokázal v nás oživiť radosť poznať Krista a dokázal by naštartovať nový elán v Cirkvi, ktorá je v Nemecku a v celej Európe, myslím, že by sme mohli povedať, že Svetový deň mladých dosiahol svoj cieľ.

Svätý Otče, ďakujeme Vám za tento rozhovor. Želáme Vám všetko dobré a Božie požehnanie do krásnych, aj keď náročných dní, ktoré Vás čakajú v Kolíne.

autor: Eberhard von Gemmingen SJ, vedúci nemeckého programu VR.

Ľudovít Malík
Jozef Šofranko SJ