Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána
Vatikán: Pápež Benedikt XVI. ani počas svojej dovolenky nevynecháva pravidelné
nedeľné stretnutie s veriacimi pri modlitbe Anjel Pána. Aj včera v Les Combes sa spoločne
s prítomnými veriacimi, ktorých bolo 8000, pomodlil túto mariánsku modlitbu. Pred
ňou ho v mene celej diecézy privítal jej biskup, Mons. Giuseppe Anfossi. Svätý Otec
mu poďakoval za jeho slová a pokračoval:
Drahí bratia a sestry,
predovšetkým
slovo srdečnej vďaky patrí Vám Excelencia, za Vaše slová. Správne ste hovorili o radostiach
tohto života, o kráse stvorení a Stvoriteľa, čo môžeme aj vidieť, ale hovorili ste
aj o utrpení.
Vidíme násilie a silu nenávisti vo svete, čo nám spôsobuje bolesť.
Zverujeme všetky naše bolesti a bolesti tohto sveta dobrote nášho Pána.
Silu
čeliť bolesti nachádzame keď sa pozeráme na veľké osobnosti, na svätých, ktorí žili
v podobných okolnostiach. Oni nám ukazujú cestu ktorou sa vydať, počnúc Svätým zajtrajšieho
dňa.
Na zajtra pripadá sviatok apoštola svätého Jakuba, Jánovho brata. Bol
prvým mučeníkom medzi apoštolmi, jedným z troch, ktorí boli najbližší Pánovi.
Prítomný
bol počas premenenia na hore Tábor, kde sa Pán zjavil vo svojej kráse a žiarivej nádhere.
Ale bol prítomný aj počas úzkosti a strachu, ktorý prežíval Pán na Olivovej hore.
Takto
tiež spoznal, že Boží Syn, ktorý niesol celú ťarchu sveta, niesol všetky naše bolesti
a stal sa jedným z nás. Viete, že pozostatky svätého Jakuba sa uctievajú v slávnom
pútnickom mieste v Compostele, v Galícii, ktorá je cieľom nespočetných pútnikov zo
všetkých častí Európy.
Včera sme spomínali na svätú Brigitu Švédsku, patrónku
Európy. Jedenásteho júla sme slávili svätého Benedikta, ďalšieho veľkého Patróna,
tzv. „starého kontinentu“. Ako viete, osobitne môjho Patróna, od kedy som bol zvolený
do Petrovej služby.
Keď sa pozeráme na týchto svätých, spontánne sa zastavíme
a uvažujeme nad príspevkom, ktorý kresťanstvo dalo a naďalej ponúka pri budovaní Európy.
Chcel
by som to urobiť tým, že sa v myšlienkach vrátim k púti, ktorú môj milovaný predchodca,
Boží služobník, Ján Pavol II., vykonal v roku 1982 v Santiagu de Compostela, kde vykonal
slávnostný „Európsky Akt“, počas ktorého vyslovil nezabudnuteľné slová, ktoré sú aj
dnes veľmi aktuálne:
„Som biskupom Ríma a Pastierom univerzálnej Cirkvi. Zo
Santiaga ti adresujem, ó stará Európa, výkrik plný lásky: Vráť sa k sebe samej, buď
sama sebou! Objav svoj pôvod. Oživ svoje korene. Znovu prežívaj tie autentické hodnoty,
ktoré Ťa urobili slávnou v tvojich dejinách a tvoju prítomnosť požehnanou medzi inými
kontinentmi.“ Tak to povedal pápež. (Insegnamenti, vol. V/3, 1982, p. 1260).
Ján
Pavol II. vtedy vyhlásil plán Európy, postavený na vedomí vlastnej duchovnej jednoty
založenej na kresťanských hodnotách. K tejto téme sa vrátil pri príležitosti Svetového
dňa mládeže v roku 1989, ktorý sa konal práve v Santiagu de Compostela.
Jeho
prianím bola Európa bez hraníc, ktorá nepopiera kresťanské korene, z ktorých vyrastá,
a nezrieka sa autentického humanizmu Kristovho evanjelia. (cfr Insegnamenti, vol.
XII/2, 1989, p. 328).
Ako veľmi aktuálnou zostáva táto jeho výzva vo svetle
nedávnych udalostí európskeho kontinentu!
O necelý mesiac sa aj ja odoberiem
ako pútnik do jednej historickej európskej katedrály, do tej Kolínskej, kde sa stretnú
mladí na svojom XX. Svetovom dni.
Modlime sa, aby nové generácie, čerpali
svoju životnú miazgu z Krista a vedeli sa stať v európskej spoločnosti kvasom obnoveného
humanizmu, v ktorom viera a rozum spolupracujú na plodnom dialógu, pri napomáhaní
všestranného rozvoja človeka a pri budovaní pravého pokoja.
Prosme o to Boha,
na príhovor Panny Márie, ktorá bdie ako Matka a Kráľovná nad putovaním všetkých národov.
Po
modlitbe Anjel Pána Svätý Otec ešte dodal:
„Aj tieto dni pokoja a oddychu
boli prerušené tragickými správami o strašných teroristických atentátoch, ktoré spôsobili
smrť, ničenie a bolesť v rozličných krajinách, ako sú Egypt, Turecko, Veľká Británia.
Božej dobrote zverujeme zomrelých, zranených a ich drahých, obete týchto skutkov,
ktoré urážajú Boha i človeka.
Naliehavo prosme Všemohúceho, aby zastavil vraždiacu
ruku tých, ktorí sa dopustili takýchto skutkov, hnaní fanatizmom a nenávisťou, a obrátil
ich srdcia a myšlienky k zmiereniu a k pokoju“.