Vatikán: Ako uviedol v príhovore pre nedeľnou modlitbou Anjel Pána Svätý Otec,
Cirkev dnes slávi sviatok svätého Benedikta, patróna Európy.
Narodil v Nursii,
dnešnej Norci v Umbrii okolo roku 480. Vyrástol však v Ríme. V subiackom kraji, východne
od Večného mesta začal pustovnícky život, kde zhromaždil aj svojich prvých žiakov.
Neskôr
sa usadil na Monte Cassino, neďaleko Neapolu. Tam založil slávny kláštor a napísal
rehoľné pravidlá, ktoré sa rozšírili po všetkých krajinách. Preto sa svätý Beneditkt
právom nazýva patriarchom západného mníšstva.
Možno povedať, že tieto pravidlá
sú „príručkou kresťanstva, učeným a tajomným výťahom celej náuky evanjelia, ustanovení
svätých otcov a všetkých návodov k dokonalosti“. Celé stáročia rehoľníci čerpali z
tohto čistého prameňa.
Benediktínska rehoľa dala Cirkvi tisíce svätých. Popri
tom mala aj nemalý kultúrny význam, zachovávajúc pre neskoršie časy poklady antického
sveta.
Celý stredovek a značná časť novoveku sa živili duchom sv. Benedikta.
K úspechu jeho rehole prispievala aj istá miernosť s dôrazom na stabilitu miesta,
na poriadok pri striedaní práce a modlitby a zmysel pre poslušnosť a podriadenosť.
Známym
je jeho heslo Ora et labora. Mnísi sa modlili 4 hodiny denne, 4 hodiny študovali a
čítali a 8 hodín pracovali.
V zime jedli raz denne popoludní a v lete na obed
a večer. Benediktíni sú jedna z najplodnejších reholí. Za 14 storočí svojej existencie
vykonali nesmierne služby národom a krajinám nielen v náboženskom, ale aj v kultúrnom
živote.
Svoje kláštory benediktíni mali aj na Slovensku. Najznámejšie bolo
Opátstvo svätého Hypolita v Nitre na Zobore a na Skalke pri Trenčíne. Zo zoborského
opátstva vyšli aj dvaja slovenskí svätci, svätý Andrej Svorad a Benedikt, ktorých
slávime 17. júla.
Svätý Benedikt zomrel 21. marca 547. Od konca 8. storočia
sa jeho spomienka v mnohých krajinách slávi práve dnes, 11. júla. Za patróna Európy
vyhlásil svätého Benedikta pápež Pavol VI. apoštolským listom Pacis nuntius dňa 24.
októbra 1964.