Problém slobody, otázky výhrady svedomia a odluky cirkví od štátu - hlavné body homílie kardinála Korca

Slovensko: V starobylej Nitre sa dnes konala celonárodná náboženská púť k úcte sv. Cyrila a Metoda. Svätej omši na Kalvárii predsedal kardinál Ján Chryzostom Korec, ktorý sa v homílii dotkol: problému slobody, otázky výhrady svedomia a tzv. odluky cirkví od štátu.
 
Sviatok sv. Cyrila a Metoda, ktorý je nielen náboženským, ale i štátnym sviatkom Slovenska, je zvláštnym dňom spomienky na tiché zrodenie nášho národa, našej kultúry, na tiché kladenie základov nášho mravného a duchovného života.
 
Ale tento sviatok by mal byť dňom celonárodného zamyslenia a spytovania svedomia nás všetkých: veriacich, menej veriacich i nie veriacich, i všetkých hľadajúcich: Či sme nezablúdili v zložitosti moderného života, či žijeme z pravdy o človeku, z pravdy o národe a o svete, či žijeme z pravdy, z ktorej sme sa zrodili, či sú pre nás géniovia a svätci, Cyril a Metod, stále svedkami a vzormi života v pravde, a či nás stále dvíhajú na tú úroveň kultúry a správania, ktorá je hodna života nášho národa i každého z nás.
 
Jedným z našich problémov - uviedol kardinál Korec - je chápanie slobody. Sloboda je osobitný dar človeka. Ňou sa tvoríme na zrelých a zodpovedných kultúrnych ľudí.
 
Ale slobodou, ak ňou šliapeme po pravde života, človek môže aj znetvoriť seba i život okolo seba. V súvislosti so slobodou sa často hovorí najmä o masmédiách.
 
Médiá, tlačené a najmä elektronické, a z nich najmä niektoré televízie, môžu byť nielen požehnaním pre život a kultúru, ale môžu šíriť aj nevyliečiteľné choroby ducha.
 
Keď sa národ dá nimi zviesť povrchnosťou a zahanbujúcim pohľadom na život, keď kultúrny život začne chápať ako ustavičnú zábavu, a televíziu ako gigan-tickú fabriku zábavy, národ sa ocitne na márach.
 
Normálnemu človekovi na Slovensku je známe, že Cirkev stála pri kolíske našej civilizácie a že jediná so svojím učením prežila premeny vekov. Tam, kde premeny sveta priviedli človeka a ľudstvo ďaleko od pôvodných ideálov kresťanstva, bezprostredne hrozil a hrozí zánik celej ľudskej civilizácie, alebo aspoň jej dôležitej časti.
 
Bolo to v dobe potláčania slobody za plynových komôr v Osvienčime, ale i za čias Gulagov po celej Sibíri i u nás. Teraz sa ktosi znova pokúša vytláčať kresťanstvo na okraj spoločnosti, slepo rozširovať slobodu až do nepríčetnosti, a tým znova budovať krajšie a svetlejšie zajtrajšky. Začína to s deťmi.
 
Zneužívanie slobody má mnoho podôb. Človeka očakáva v blízkej budúcnosti stále menej slobody. Masmédiá ho budú presycovať informáciami od poloprávd až po lži.
 
Triedené a denne dávkované informácie z nás utvoria jednomyseľných ľudí aj v pohľade na neresti a zločiny: všetkému budeme veriť a všetko prijímať ako stádo.
 
Bilancia dneška je smutná: Ničíme si vzduch, vodu i zem, svedomia i duše. Zabíjame deti i starcov. Fyzika nám stvorila atómové zbrane, biológia nám umožňuje vyrábať človeka.
 
Sme bez úcty k tajomstvu, na ceste ničenia. A mocní na tom budú bohatnúť aj predajom embryí, predajom orgánov zavraždených ľudí. Ohrozujeme si bez úcty k tajomstvu celý život.
 
V súvislosti s otázkou o tzv. výhrade svedomia, kardinál Korec povedal, že „Zdravá demokracia napomáha dôstojnosť každej ľudskej osoby a rešpektuje jej nedotknuteľné a neodňateľné práva.
 
Bez objektívneho morálneho základu niet však pravej demokracie a záruky stabilného pokoja. Pri výhrade svedomia ide o to, či môžu parlamenty odhlasovať zákony, ktoré by nútili občana robiť to, čo je proti jeho svedomiu, pretože je to zlé. Takéto zákony a nariadenia v Európe a inde vo svete už za našich čias existovali: v diktatúrach nacizmu a komunizmu.
 
Dnes sa o niektoré protiľudské zákony usilujú niektorí ľudia znova, a to v mene slobody. Na bezbrehú slobodu, ktorá umožňuje šíriť zlo, už aj teraz kruto doplácame.
 
Narastá počet nezvládnuteľných sebavedomých detí, ročne sa za miliardy predáva detská pornografia, niektoré parlamenty odhlasovali zákony o tzv. manželstvách mužov s mužmi a ich právo adoptovať si deti, tretina uzatvorených manželstiev sa v neviazanej slobode rozpadá. Niekde až polovica detí sa rodí v podivne chápanej slobode mimo manželstva a rodiny.
 
Musí občan robiť alebo napomáhať zlo proti svojmu svedomiu? Cirkev v mene evanjelia hovorí jasné nie. Výhradami svedomia sme húževnato bránili svoju slobodu aj u nás, za prenasledovania a ateizácie od roku 1950.
 
Volili sme si radšej tvrdú prácu vo fabrikách a prijímali sme za to život vo väzeniach. Nacizmus neuznával nijaké výhrady svedomia, a tak mnohí ľudia poslušne a zbabelo slúžili pri zabíjaní židovských občanov i katolíckych kňazov.
 
Výhrada svedomia je legitímne právo člove-ka a občana nerobiť to, čo sa protiví jeho svedomiu, pretože je to zlé. K výhrade svedomia nás vedie samotné svedomie, formované vierou. Cirkev však nikoho nedonucuje. Ale nech nenanucuje nikto nič ani nám. Vieme, že kresťanstvo nás robí ľuďmi.
 
Na konci kázne sa kardinál Korec dotkol aj otázky tzv. odluky Cirkvi od štátu. Za komunizmu povedal - jestvoval tzv. cirkevný úrad. Ten dirigoval všetko dianie v Cirkvi proti jej poslaniu, jej právam a jej slobode.
 
Na biskupských úradoch sedeli ateistickí zmocnenci a tí: zapisovali návštevy, otvárali poštu, prikazovali dišpozície kňazov do farností, kontrolovali každý pastiersky list, každú kázeň, život v jedinom seminári v Bratislave, prikazovali alebo zakazovali prijatie seminaristov, požadovali od nich spoluprácu s ŠtB. Totalitný štát zotročil Cirkev.
 
Odluka Cirkvi od štátu dnes by mala azda ten istý cieľ i účinok: ochromenie života rozbehnutých tvorivých podujatí takmer všetkých cirkví na poli zdravej výchovy, kultúry, v sociálnej, zdravotníckej či charitatívnej oblasti, v ochrane mládeže pred drogami a inými neresťami.
 
Na tému odluky cirkvi od štátu som čítal: Nech si cirkvi vydržiavajú len veriaci sami. Povedal som si: Áno? Potom nech si Národné divadlo a Slovenskú filharmóniu vydržiavajú len tí, čo ich navštevujú. Nech športové podujatia a športové školy financujú len športovci a ich fanúšikovia.
 
Nech všetky školy financujú len tí, ktorých deti chodia do škôl. Nech nemocnice a zdravotnícke zariadenia financujú len tí, ktorí potrebujú nemocnice.
 
O čom hovoria tí, ktorí chcú na Slovensku odluku cirkví od štátu? Cirkvi a veriaci sú integrálnou súčasťou národa i štátu, nášho Slovenska. Katolícka cirkev je na Slovensku tisíc rokov, Evanjelická tiež stáročia.
 
Nerobme z vážnych vecí obchod. Nezneužívajme ani politickú ani mediálnu moc. A nedovoľme odľučtiť Slovensko. Všetci sme povolaní rozvíjať dielo sv. Cyrila a Metoda a svedomito ťahať brázdy národa dnes i do budúcnosti. Ako strážcovia ducha a života národa, ako strážcovia života a dedičstva celého nášho Slovenska.