Eucharistia je pre vieru tajomstvom blízkosti

Vatikán: Pápež Benedikt XVI. je dnes na svojej prvej apoštolskej ceste v Taliansku. V Bari slúžil slávnostnú svätú omšu na záver Talianskeho národného eucharistického kongresu.
 
V Taliansku i v iných krajinách sa v dnešnú nedeľu slávi sviatok Najsvätejšieho tela a krvi Kristovej.
 
Benedikt XVI. ho slávil aj vo štvrtok v Bazilike svätého Jána v Lateráne a procesiou do Baziliky Panny Márie Snežnej. V homílii okrem iného povedal:
 
Na sviatok Kristovho Tela a Krvi Cirkev opäť prežíva tajomstvo Zeleného štvrtku vo svetle zmŕtvychvstania. Aj na Zelený štvrtok sa koná eucharistická procesia, ktorou Cirkev opakuje Ježišovu cestu z Večeradla na Olivovú horu.
 
Noc Paschy sa v Izraeli slávila v domoch, v intimite rodiny. Pripomínala sa tak prvá Pascha v Egypte, Pascha onej noci, keď krv veľkonočného baránka na verajach dverí ochránila domy Židov pred smrťou.
 
Pán Ježiš, v tú noc vychádza a vydáva sa do rúk zradcu, vraha a práve preto víťazí nad nocou, víťazí nad temnotami zla. Dar Eucharistie, ustanovenej vo Večeradle, iba týmto spôsobom dosahuje svoje naplnenie: Pán Ježiš dáva skutočne svoje telo a svoju krv.
 
Prekračuje prah smrti a stáva sa živým chlebom, pravou mannou, nevyčerpateľným pokrmom po všetky stáročia. Jeho telo sa stáva chlebom života.
 
Na procesii Zeleného štvrtku Pán sprevádza Cirkev na Olivovú horu. V modliacej sa Cirkvi žije túžba bdieť spolu s Ježišom, nenechať ho samého v noci sveta, v noci zrady, v noci ľahostajnosti mnohých.
 
Na sviatok Božieho tela sa opäť vydávame na túto cestu, ale v radosti vzkriesenia. Zmŕtvychvstalý Pán ide pred nami. Správy o vzkriesení majú jeden spoločný a zásadný prvok: anjeli hovoria, Pán „vás predíde do Galiley, tam ho uvidíte.“ (por. Mt 28,7).
 
Keď nad tým hlbšie uvažujeme, môžeme povedať, že toto Ježišovo „predídenie“ má dvojaký smer.
 
Prvý – ako sme počuli – vedie do Galiley. Galilea bola v Izraeli považovaná za bránu do sveta pohanov. A skutočne, práve na tam učeníci počuli Ježiša, Pána, ako im hovorí: „Choďte a učte všetky národy“ (por. Mt 28,19).
 
Druhý smer, ktorým nás vzkriesený Pán predchádza, vidíme v Evanjeliu svätého Jána, v Ježišových slovách k Magdaléne:
 
„Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi“ (Jn 20,17). Ježiš nás predchádza k Otcovi, vystupuje k Boží výšinám a pozýva nás k ho nasledovať.
 
Tieto dva smery cesty zmŕtvychvstalého Krista si však neprotirečia, ale obidva spoločne ukazujú cestu k nasledovaniu Krista. Pravým cieľom našej spásy je spoločenstvo s Bohom – Boh sám je domom s mnohými príbytkami (por. Jn 14,2 a nasl.).
 
Do týchto príbytkov však môžeme vystúpiť iba ak pôjdeme „smerom do Galiley“ - ak pôjdeme po cestách sveta a ponesieme evanjelium všetkým národom; keď ponesieme dar jeho lásky ľuďom všetkých čias.
 
Cesty apoštolov sa preto rozišla „do všetkých končín zeme.“ (por. Sk 1,6 a nasl.). A tak svätý Peter a Pavol došli až do Ríma, mesta, ktoré bolo stredom vtedy známeho sveta - „caput mundi.“
 
Procesia Zeleného štvrtku sprevádza Pána Ježiša v jeho osamelosti, smerom ku krížovej ceste.) Procesia Corpus Domini, sviatku Tela a Krvi Pána, symbolicky odpovedá na slová Zmŕtvychvstalého: predídem vás do Galiley. Choďte až na koniec sveta, a všade hlásajte evanjelium.
 
Iste, Eucharistia je pre vieru tajomstvom blízkosti. Pán ustanovil túto sviatosť vo Večeradle, obklopený svojou novou rodinou, dvanástimi apoštolmi, ktorí sú začiatkom a obrazom Cirkvi všetkých čias.
 
Preto v liturgii prvotnej Cirkvi pred rozdávaním svätého prijímania sa hovorili slová: Sancta sanctis – svätý dar je určený tým, ktorí sa stali svätými. To bolo aj odpoveďou na napomenutie, ktoré svätý Pavol adresoval Korinťanom: „Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha.“ (1 Kor 11,28).
 
Akokoľvek, z tejto intimity, ktorá je najosobnejším darom Pána, vychádza sila sviatosti Eucharistie za múry našich kostolov. V tejto sviatosti je Pán vždy na ceste do sveta.
 
V procesii nášho sviatku sa ukazuje tento univerzálny rys eucharistickej prítomnosti. Nesieme Krista prítomného v podobe chleba do ulíc našich miest a tieto ulice, tieto domy - náš každodenný život zverujeme - jeho dobrote. Naše ulice sú Ježišovými ulicami!
 
Naše domy sú domy pre neho a s ním! Jeho prítomnosť preniká náš každodenný život. V tomto geste kladieme pred jeho oči utrpenie nemocných, osamelosť mladých i starých, pokušenia, strach - celý náš život.
 
Naša procesia chce byť veľkým a verejným požehnaním pre naše mesto: Kristus osobne je Božím po-žehnaním pre svet, lúč jeho požehnania dopadá na všetkých nás.
 
V procesii na Božie telo, ako sme povedali, sprevádzame Zmŕtvychvstalého Krista na jeho ceste do celého sveta a odpovedáme tak na jeho prikázanie: „Vezmite a jedzte, ...Pite z neho všetci.“ (Mt 26,26 nasl.).
 
Zmŕtvychvstalý Ježiš prítomný v podobe chleba, nemôže byť iba jeden obyčajný kus chleba. Jesť tento chlieb znamená vstupovať do spoločenstva s živou osobou Pána. Toto spoločenstvo, tento čin prijatia, toto „jedenie“, je skutočne stretnutím dvoch osôb.
 
Znamená to nechať sa preniknúť životom toho, ktorý je Pán, tým, kto je môj Stvoriteľ a Vykupiteľ. Cieľom tohto prijímania je priblíženie môjho života jeho životu, moja premena a pripodobnenie tomu, ktorý je živou láskou. Toto spoločenstvo preto zahŕňa adoráciu, vôľu nasledovať Krista, nasledovať toho, ktorý nás predchádza.
 
Adorácia a procesia sú teda súčasťou jediného gesta prijatia, a odpovedajú na jeho príkaz: „Vezmite a jedzte.“
 
Naša procesia sa končí pred Bazilikou Panny Márie Snežnej, stretnutím s Pannou Máriou, ktorú milovaný pápež Ján Pavol II. nazval „Eucharistickou ženou.“
 
A naozaj, Panna Mária, Matka Božia, nás učí, čo to znamená vstupovať do spoločenstva s Kristom: Ona ponúkla Ježišovi svoje vlastné telo, vlastnú krv a stala sa živým stánkom Slova. Dovolila, aby jej telo i duch prenikla jeho prítomnosť.
 
Prosme ju, našu presvätú Matku, aby nám pomáhala stále viac otvárať celé naše bytie Kristovej prítomnosti, aby nám pomáhala verne ho nasledovať každý deň na cestách nášho života.