Benedikt XVI. v bazilike svätého Pavla

Vatikán: Pápež Benedikt XVI. bol v pondelok večer pri hrobe apoštola národov, v Patriarchálnej bazilike svätého Pavla za hradbami.
 
Predniesol pri tej príležitosti príhovor, vychádzajúc z listu tohto apoštola Rimanom (1, 1-6.8-9.11-12.14-15) Svoju púť pápež označil za „púť ku koreňom poslania Petrovho nástupcu, poslania, ktoré vzkriesený Kristus zveril Petrovi, apoštolom a osobitným spôsobom aj Pavlovi, keď ho poslal ohlasovať evanjelium národom, ktorý nakoniec prišiel do tohto mesta, kde po dlhom šírení Božieho kráľovstva vydal krvavé svedectvo Pánovi, ktorý si ho získal a vyslal do sveta.
 
Ešte predtým ako ho Božia prozreteľnosť priviedla do Ríma, apoštol napísal kresťanom hlavného mesta impéria list, ktorý je z doktrinálneho hľadiska najdôležitejší.
 
V ďalšej časti svojho príhovoru Benedikt XVI. vyzdvihol misijný zápal svojho milovaného a ctihodného predchodcu, Jána Pavla II., ktorý pred našim zrakom vykonal vyše sto apoštolských ciest za hranice Talianska, aby všetkým národom hlásal evanjelium.
 
Prvoradým cieľom Cirkvi, ktorá je svojou povahou misionárska, je evanjelizácia. A to je aj prvoradou úlohou apoštolov, Kristových nástupcov.
 
Cirkev na začiatku tretieho milénia veľmi živo pociťuje potrebu plniť toto Kristovo poslanie. Veľké jubileum 2000 ju priviedlo k tomu, aby opätovne začala od Krista modlitbou a svedectvom svätosti. Dovoliť, aby Kristus sa stal stredom života, tak ako to bolo v prípade svätého Pavla.
 
Dvadsiate storočie bolo storočím mučeníctva. Zdôraznil to aj pápež Ján Pavol II., ktorý požiadal Cirkev zaktualizovať martyrológium a ktorý vyhlásil za svätých a blahoslavených početných mučeníkov nedávnej histórie.
 
Ak je krv mučeníkov semenom nových kresťanov, na začiatku tretieho tisícročia je dovolené očakávať nový rozkvet Cirkvi, najmä tam, kde najviac trpela pre vieru a svedectvo evanjeliu.
 
Kiež svätý Pavol vyprosí Cirkvi v Ríme, a predovšetkým jeho biskupovi, ale i celému Božiemu ľudu, radosť ohlasovať a vydávať svedectvo radostnej zvesti Ježiša Krista, Spasiteľa.
 
Baziliku svätého Pavla za hradbami, kde bol pochovaný apoštol národov, dal postaviť cisár Konštantín v roku 324, len niekoľko rokov po postavení Baziliky svätého Jána v Lateráne.
 
Nástupcovia Konštantína ju viackrát prestavali, zväčšili a vyzdobili, takže už v piatom storočí bola najväčším kresťanským chrámom na svete. Všetku nádheru však za niekoľko hodín zničil požiar, ktorý prepukol v júli 1823. O rekonštrukciu Baziliky sa postaral pápež Lev XIII. v roku 1832.