Benedikt XVI. sa stretol s kardinálmi

Vatikán: Pápež Benedikt XVI. dnes na prvej audiencii prijal všetkých kardinálov, ktorí sú vo Večnom meste. V ich mene ho pozdravil štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano. Svätý Otec predniesol nesledujúci príhovor:

Ctihodní bratia kardináli!

Stretávam sa s vami aj dnes a chcem, aby ste sa bratským a jednoduchým spôsobom, podieľali na tom, čo prežívam v týchto dňoch.

K intenzívnym emóciám, ktoré sme zažili pri smrti môjho cteného predchodcu Jána Pavla II. a následne počas konkláve, no predovšetkým jeho vyvrcholením, sa pridáva osobitná potreba ticha i dva pocity, ktoré sa vzájomne dopĺňajú: je to živá túžba poďakovať sa a ľudská nemohúcnosť pred tak veľkou úlohou, ktorá na mňa čaká.

Cítim, že na prvom mieste sa musím poďakovať Pánu Bohu, ktorý napriek mojej ľudskej krehkosti ma vybral ako Nástupcu apoštola Petra a zveril mi úlohu riadiť a viesť Cirkev, aby bola vo svete sviatosťou jednoty pre celý ľudský rod. (por. Lumen gentium, 1).

Sme si istí, že je to práve Večný Pastier, ktorý vedie silou Ducha Svätého svoje stádo a v každom čase mu zaistí ním vybraných pastierov.

V týchto dňoch sa zdvíhala chórová modlitba kresťanského ľudu za nového pápeža.

Prvé stretnutie s veriacimi na Námestí svätého Petra bolo skutočne dojemné. Ku všetkým, biskupom, kňazom, rehoľníkom a rehoľníčkam, mladým i starým, nech príde moje najsrdečnejšie poďakovanie za ich duchovnú solidaritu.

Srdečné poďakovanie musím vyjadriť aj každému z vás, ctení bratia. Kardinál Angelo Sodano, ako váš zástupca, mi pred malou chvíľou adresoval láskavé a srdečné slová.

Spolu s ním ďakujem aj pánovi kardinálovi komorníkovi Eduardovi Martinezovi Somalovi, za službu, ktorú veľkodušne vykonával počas týchto dní.

Moje úprimné poďakovanie patrí aj všetkým členom kardinálskeho kolégia za ich aktívnu spoluprácu pri vedení Cirkvi počas uprázdneného stolca.

S osobitnou láskou chcem pozdraviť kardinálov, ktorí z dôvodu svojho veku či choroby, sa nezúčastnili konkláve. Každému z nich som vďačný za príklad ochoty a bratského spoločenstva, ako aj za ich intenzívnu modlitbu. Toto všetko je výrazom vernej lásky k Cirkvi, Kristovej neveste.

Veľké ďakujem nemôžem nevysloviť aj všetkým tým, ktorí v rozličných funkciách spolupracovali na organizácii a úspešnom priebehu konkláve. Mnohými spôsobmi pomáhali kardinálom, aby bezpečne a pokojne prežili tieto náročné dni plné zodpovednosti.

Ctihodní bratia, veľmi pekne vám, každému osobne, ďakujem za dôveru, ktorú ste mi dali, keď ste ma zvolili za rímskeho biskupa a pastiera univerzálnej Cirkvi.

Je to prejav dôvery, ktorý mňa povzbudzuje začať toto svoje nové poslanie s väčším pokojom, lebo som presvedčený, že môžem rátať okrem nevyhnutnej Božej pomoci aj s vašou veľkodušnou spoluprácou.

Prosím vás, aby ste mi aj naďalej pomáhali. Ak na jednej strane cítim obmedzenia svojej osoby a svojich schopností, na druhej strane viem, aká je povaha poslania, ktoré i bolo zverené a ktoré sa chystám vykonávať s celým svojim vnútorným zanietením.

Nejde tu o čestné prejavy, ale o službu, ktorú treba vykonávať s jednoduchosťou a ochotou a nasledovať tak nášho Majstra a Pána, ktorý neprišiel preto, aby sa mu slúžilo, ale aby slúžil on. (por. Mt 20,28)

Preto aj umyl počas Poslednej večere svojim apoštolom nohy a prikázal im, že ja oni majú robiť podobne. (por. Jn 13,13-14). Nuž ostáva aj mne spolu s vami prijať od prozreteľnosti Božiu vôľu, aby sme splnili svoje úlohy v službe Cirkvi.

Rád pri tejto príležitosti sa vraciam k mojim ctihodným predchodcom, blahoslavenému Jánovi XXIII., služobníkom Božím Pavlovi VI., Jánovi Pavlovi I. a najmä Jánovi Pavlovi II., ktorého svedectvo v uplynulých dňoch nás povzbudilo viac ako kedykoľvek predtým.

Stále cítime jeho živú prítomnosť. V bolestnej udalosti jeho smrti po období skúšok a utrpenia, sa v skutočnosti zdôraznilo tajomstvo Veľkej noci, ako to ja on sám si želal vo svojom testamente.

Svetlo a sila zmŕtvychvstalého Krista vyžiarili z jeho „poslednej omše“, ktorú slávil vo svojej agónii a ktorá vyvrcholila v „Amen“ za životom, ktorý celý obetoval skrze Nepoškvrnené srdce Panny Márie za spásu sveta.

Ctihodní bratia! Každý z nás sa vráti do svojho sídla, aby pokračoval vo svojej práci, no v duchu zostaneme spojení vo viere a v láske Pána, v slávení svätej omše, vo vrúcnej modlitbe a v zdieľaní každodennej apoštolskej služby.

Vaša duchovná blízkosť, vaše dobré rady i vaša konkrétna spolupráca budú pre mňa darom, za ktorý vám budem vždy vďačný. Tiež to bude pre mňa povzbudením, aby som verne a obetavo splnil svoje poslanie.

Panne Márii, Božej Matke, ktorá sprevádzala svojou tichou prítomnosťou rodiacu sa Cirkev a povzbudzovala vo viere apoštolov, zverujem všetkých nás ako aj očakávania, nádeje i obavy celého kresťanského spoločenstva.

Pod materskou ochranou Panny Márie, Matky Cirkvi, vás pozývam kráčať v poslušnosti voči jej Synovi a nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi. Zatiaľ čo ju prosím o stálu ochranu, zo srdca každému z Vás i všetkým, čo sú zverení do vašej pastoračnej starostlivosti udeľujem svoje apoštolské požehnanie.