Ohlasy našich poslucháčov na Jána Pavla II.

Slovensko: Jeden z našich stálych poslucháčov, nám napísal. Citujem:

„Ján Pavol II. sa zvykne označovať za prvého mediálneho pápeža Rímsko-katolíckej cirkvi, ktorá sa prestala spoliehať na tradičné formy šírenia svojho učenia a osvojila si moderné formy masovej komunikácie.

Vďaka nim sa nesmierne rozšíril počet adresátov jej duchovných posolstiev: už ho netvorili len návštevníci bohoslužieb alebo čitatelia vieroučných publikácií. Komunita partnerov Cirkvi sa rozšírila aj o príslušníkov iných vierovyznaní, ba dokonca aj o neveriacich.

Cirkev získala možnosť osloviť nové vrstvy spoločnosti. Zo šera gotických chrámov vyšla na priestranstvá zaliate slnkom.

Ponaučenia, kedysi šírené pošepky v spovedniciach, sa zmenili na zvučné výzvy, adresované státisícom pútnikov, ktorí chceli vidieť a počuť "svojho" pápeža.

Tieto masové vierovyznania dali všetkým teoretikom spoločenského vývoja najlepšiu odpoveď na otázku, aký je význam spirituality pre moderného človeka a akú časť spoločenských potrieb uspokojuje Katolícka cirkev svojimi aktivitami.

Vstup Cirkvi do mediálnej arény, realizovaný Jánom Pavlom II, bol jeden z rozhodujúcich krokov pre to, aby Cirkev nestratila kontakt s vývojom, ale zároveň aby znovu (už po koľký raz!) potvrdila svoje miesto vo vývoji ľudstva a civilizácie. Cirkev potvrdila svoje opodstatnenie. Pravda, mediálne posolstvá preverujú nielen toho, kto hovorí, ale aj toho, kto počúva.

Tu je na mieste položiť si otázky:
Porozumelo Slovensko početné výzvy, odkazy a posolstvá, ktoré mu adresoval Svätý Otec?

Pochopili sme v plnej miere veľkosť nádejí, ktoré Ján Pavol II. vkladal do nášho malého národa a veľkosť úloh a poslania, ktoré mu pririekol?

Pochopili slovenskí ľudia nesmierny záväzok, ktorý vyplynul z jeho troch návštev krajiny?

Uvedomili sme si symboliku toho, že Svätý Otec navštívil Slovensko zakrátko po páde totalitného režimu a návšteva našej krajiny bolo vlastne poslednou veľkou z jeho početných pastoračných ciest?

Odkaz Svätého Otca Slovensku a Slovákom je uložený nielen v príhovoroch, prejavoch, kázňach, ale aj v obsahu osobných stretnutí s cirkevnými aj politickými predstaviteľmi, v listoch, rozhodnutiach, osobných rozhovoroch.

Ktovie, koľkým sme nevenovali dostatok pozornosti.
Ktovie, na ktoré sme zabudli, lebo sme podceňovali ich význam a ktovie, koľké sme zamlčali, lebo sa nám nehodili do našich osobných či skupinových plánov!
Ktovie, koľko jeho myšlienok sme odkázali dnešným archivárom a zajtrajším historikom, a to napriek tomu, že boli a sú určené dnešku, súčasnosti, živým ľuďom v živej Cirkvi!

Napriek všetkej honosnosti a obradnosti prijatí a stretnutí so Svätým Otcom sme mu všetci ostali dlžní to podstatné: zamýšľanie sa nad jeho odkazom, dešifrovanie toho veľkého očakávania, ktoré s nami spájal a hľadanie cesty, ako túto úlohu doma i v rámci nášho kontinentu splniť.

Príznačnou vlastnosťou smrti je jej schopnosť pripomenúť otázku zmyslu života. Keď stojíme zoči-voči majestátu smrti veľkého človeka, určite nás v takej chvíli napadne otázka:

ako budeme my zomierať a ako sa v tej chvíli bude nám i pozostalým javiť zmysel nášho života?

Zmysel života tvoria skutky, ktoré sú pokračovaním a ktoré si vynucujú pokračovanie. Ak budeme hľadať odpovede na otázky, ktoré pre nás vyplynuli z diela a skutkov Jána Pavla II., nadobudne nový zmysel nielen náš život, ale aj nadľudské úsilie Svätého Otca priblížiť tento svet predstavám Stvoriteľa.

Naše dielo by malo potvrdiť, že všetko, čo vykonal, nebolo nadarmo, ale naopak – prinieslo svoje plody, dôstojné darcu našej viery.