Bol to náš milovaný Svätý Otec

Vatikán: Kardinál Angelo Sodano predsedal v nedeľu predpoludním, na Námestí pred Bazilikou svätého Petra, zádušnej svätej omši za Jána Pavla II. Texty boli z 2. veľkonočnej nedele.

Spoločne s ním koncelebrovali všetci kardináli prítomní vo Večnom meste.

Prišlo na ňu, okrem vyše sto tisíc veriacich, aj prezident Talianskej republiky, Carlo Azeglio Ciampi, takmer všetci ministri vlády na čele s jej predsedom Silviom Berlusconim, predsedovia parlamentu i senátu a primátor Ríma.

Kardinál Sodano v homílii okrem iného povedal:

„Spev Aleluja znie v tejto chvíli oveľa slávnostnejšie ako predtým. Dnes je 2. veľkonočná nedeľa. Nedeľa in albis, sviatok bielych šiat nášho krstu.

Je aj nedeľa Božieho milosrdenstva, ako sme spievali v 117. žalme: „Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky“. Je pravdou, že naša duša je zarmútená bolestnou skutočnosťou, lebo náš Otec a pastier, Ján Pavol II. nás opustil.

Vyše 26 rokov nás vyzýval hľadieť na Krista, jediný dôvod našej nádeje. Viac ako 26 rokov na všetkých námestiach sveta hlásal evanjelium kresťanskej nádeje, a všetkých učil, že naša smrť nie je nič iné ako prechod do nebeskej vlasti. Tam je náš večný cieľ, kde nás čaká Boh, náš Otec.

Bolesť kresťana sa tak ihneď mení v hlboký pokoj, ktorý pramení vo viere v toho, ktorý nám povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď zomrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky " . (Jn 11,25-26) Pravda, láska k drahým osobám nám nebráni vylievať slzy bolesti vo chvíli rozlúčky. Navždy aktuálna však ostáva výzva, ktorou sa apoštol Pavol obracal na kresťanov v Solúne, keď ich povzbudzoval, aby neprepadali smútku, ako tí, čo nemajú nádej.

Viera, nás vyzýva zdvihnúť hlavu a hľadieť dopredu, hľadieť hore!

A tak, keď dnes plačeme nad odchodom Svätého Otca, ktorý nás opustil, upriamme si srdcia na náš večný cieľ. Vo svätých omšiach za zosnulých je jedna pekná veta:

Život sa nám neberie, len mení. Ničí sa náš pozemský príbytok, ale pripravuje sa nám nový, v nebi!

Toto vysvetľuje radosť kresťana, ktorú prežíva v každom okamihu svojho života. Koniec koncov, ako hriešnik vie, že na jeho strane je vždy milosrdenstvo Boha Otca, ktorý na neho čaká. A toto je zmyslom dnešnej slávnosti Božieho milosrdenstva, ktorú ustanovil práve zosnulý Svätý Otec, Ján Pavol II., aby zdôraznil potešujúci zmysel kresťanského tajomstva.

Bolo by dojímavé v túto nedeľu znovu si prečítať jednu z jeho najkrajších encyklík, Dives in misericordia , ktorú nám ponúkol už v roku 1980, v treťom roku svojho pontifikátu.

Svätý Otec v nej pozýva hľadieť na nebeského Otca, ktorý je „milosrdný a potešuje nás v každom našom súžení, aby sme mohli aj my potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, tou útechou, ktorou Boh potešuje nás“. (2. Kor 1,3-4)

V tej istej encyklike Ján Pavol II. potom vyzýva hľadieť na Pannu Máriu, Matku milosrdenstva, na tú, ktorá počas návštevy u Alžbety oslavovala Pána, lebo „jeho milosrdenstvo trvá z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja“. (Lk 1,50)

Bol to náš milovaný Svätý Otec, ktorý vyzval súčasnú Cirkev, aby bola domovom milosrdenstva, ktorý by prichýlil všetkých, ktorí potrebujú pomoc, odpustenie a lásku.

Koľkokrát počas týchto 26 rokov opakoval, že vzájomné vzťahy medzi ľuďmi a národmi sa nemôžu zakladať len na spravodlivosti, ale musia sa zdokonaľovať skrze milosrdnú lásku, ktorá je príznačnou pre kresťanské posolstvo.

Ján Pavol II., alebo Ján Pavol Veľký, sa tak stal spevákom civilizácie lásky, vidiac v tomto výraze jednu z najkrajších definícii kresťanskej civilizácie. Áno, kresťanská kultúra je kultúrou lásky, ktorá sa radikálne líši od kultúry nenávisti, ktorú priniesol nacizmus i komunizmus.

Včera, vo vigíliu nedele Božieho milosrdenstva, Pánov anjel prišiel do vatikánskeho apoštolského paláca, a svojmu dobrému a vernému služobníkovi povedal: „Vojdi do radosti svojho Pána!“ (Mt 25,21)

V nebi bude navždy nad nami bdieť a pomáhať nám, aby sme „prekročili ten prah nádeje“, o ktorom nám toľko rozprával. Toto jeho posolstvo navždy zostane vryté do sŕdc dnešných ľudí.

Všetkým ešte raz Ján Pavol II. opakuje Kristove slová: „Syn človeka neprišiel na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil " . (Jn 3,17)

Ján Pavol II. rozšíril toto evanjelium spásy do sveta a celú Cirkev vyzval, aby sa sklonila nad dnešným človekom, aby ho objala a potešila láskou Vykupiteľa. Nech je našou úlohou prijať posolstvo toho, ktorý nás opustil a umožniť, aby ako zrno zarodilo a prinieslo spásu svetu!

Nášmu nezabudnuteľnému Svätému Otcovi dnes slovami liturgie hovoríme:
Nech ťa anjeli zavedú do raja. Nech ťa privíta zástup oslávených a nech ťa vovedie do Svätého mesta, do nebeského Jeruzalema.“