Mons. Štefan Náhalka - veľká osobnosť Slovenska

Dejiny Cirkvi na Slovensku sú poznačené osobnosťami, ktoré v dávnej i nedávnej minulosti významne a nezmazateľne poznačili kresťanskú identitu nášho národného spoločenstva.

Medzi ne určite patrí aj Mons. Štefan Náhalka, kňaz Spišskej diecézy.

Štefan Náhalka sa narodil 16. marca 1916 v Liptovskej Tepličke. Po ľudovej škole v rodisku, gymnázium skončil 9. júna 1937 v Levoči. Po dvoch rokoch v spišskom seminári ho biskup Ján Vojtaššák poslal na štúdiá do Ríma, kde bol aj vysvätený za kňaza, 19. decembra 1942.

V roku 1943 sa vrátil na Slovensko, kde pracoval v duchovnej správe v Spišskej diecéze v Ružomberku ako kaplán a neskôr ako administrátor farnosti.

V tom čase december 1945 - január 1946 bol skoro dva mesiace vyšetrovaný a väznený v Bratislave kvôli podozreniu zo šírenia protikomunistických tlačív. Pre nedostatok dôkazov však nebol odsúdený.

V rokoch 1946 až 1948 bol tajomníkom spišského biskupa Jána Vojtaššáka.

V tom čase (v roku 1947) na Katolíckej bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity Istropolitany v Bratislave obhájil dizertáciu Láska v duchovnom živote podľa učenia sv. Tomáša Akvinského a dosiahol doktorát teológie.

Bol aj literárne činný a prispieval do časopisov Verbum a Smer . Vydavateľstvo Verbum v Košiciach vydalo knižne jeho dve práce: Láska v duchovnom živote (1947) a Sviatosť znovuzrodenia (1948, o krste).

Publikácia o francúzskom filozofovi Gabrielovi Marcelovi a o kresťanskom existencializme ostala žiaľ iba v rukopise. Ďalších päť publikácií vydal v zahraničí. Bol autorom mnohých článkov v rozličných periodikách.

V rokoch 1948 až 1950 vyučoval v spišskom seminári filozofiu. Biskup Ján Vojtaššák ho menoval tajným generálnym vikárom ad cautelam, nakoľko neuznával stranou dosadeného Andreja Schefera.

V tom čase sa Štefan Náhalka už musel ukrývať, lebo mu hrozilo zatknutie. Trvalo to takmer tri roky, až kým sa mu nepodarilo 14. mája 1953 utiecť do slobodnej cudziny.

Jeho druhým domovom sa stal Rím, kde sa hneď stal spolupracovníkom Slovenského katolíckeho ústredia.

V roku 1956 sa aktívne podieľal na založení Slovenského vydavateľstva sv. Cyrila a Metoda, ktoré vzniklo zo skromnej základiny známeho americko-slovenského kňaza Jána Lacha, farára vo Whitingu v štáte Indiana v USA, a stal sa prvým redaktorom jeho vydaní.

Štefan Náhalka precestoval skoro všetky európske krajiny a osobne ponavštevoval miesta, kde žili Slováci, lebo mu veľmi záležalo na tom, aby zistil, aká je ich situácia, a podľa možnosti usiloval sa pre nich založiť a udržať slovenské katolícke misie.

Bolo treba trpezlivo rokovať s biskupskými konferenciami jednotlivých krajín, aby slovenskí misionári mohli vykonávať dušpastiersku činnosť medzi Slovákmi.

V roku 1957 sa stal vedúcim Slovenského katolíckeho ústredia v Ríme. V tom istom roku bol vymenovaný za člena Najvyššej rady pre emigráciu pri Konzistoriálnej kongregácii Svätej stolice s poslaním starať sa o duchovnú službu slovenských emigrantov, čím na seba prevzal povinnosť zorganizovať duchovnú správu medzi Slovákmi v zahraničí.

V tejto funkcii sa pričinil o založenie slovenských katolíckych misií v Anglicku (Londýn) a v Brazílii, (Rio de Janeiro a Sao Paulo) neskôr aj v austrálskom Sydney, vo Švajčiarsku v Morges, v Bazileji a Zürichu, v Stockholme (Švédsko) a v nemeckom Mannheime.

Pravidelne sa zúčastňoval na medzinárodných pastoračných kongresoch o emigrantoch a referoval na nich o slovenskej emigrácii. (r. 1961, 1973). Popritom aj publikoval.

V roku 1957 napísal po taliansky knihu La Slovachia d’oggi: un richiamo alla libertà - Slovensko dneška: volanie po slobode , v ktorej slobodný svet informoval o Slovensku.

V roku 1958 pod pseudonymom Michal Bystrík mu vyšlo kniha Naša cesta . Bol to stručný katechizmus v podobe otázok a odpovedí.

Mimoriadnu dokumentárnu hodnotu má jeho zborník Exsul familia Slovacorum z roku 1962, kde zhromaždil množstvo informácií o živote Slovákov v rôznych častiach sveta.

V roku 1958 navrhol založiť a pomohol uskutočniť knižnú edíciu Series Cyrillomethodiana na vydávanie slovakistických prác vo svetových jazykoch a vedeckú ročenku Slovak Studies .

V roku 1959 bol jedným zo signatárov iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme a stal sa predsedom prípravného výboru pre jeho zriadenie a vybudovanie.

Jeho vznik sa viaže k 1100. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda k našim staroslovenským predkom. Bez osobného pričinenia Štefana Náhalku by sa toto dielo veľmi ťažko uskutočnilo. Išlo hlavne o tlačový apoštolát a o výchovu mladých kňazov.

Spoločnými silami, ale najmä za pomoci amerických Slovákov, sa podarilo uskutočniť dielo, ktoré aj za normálnych pomerov by nebolo bývalo jednoduché v cudzine zriadiť a vybudovať.

Štefan Náhalka bol jeho prvým rektorom, ktorým zostal až do 28. februára 1973. Bol aj redaktorom časopisu Hlasy z Ríma a patril k pravidelným spolupracovníkom slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu.

Za príkladný kňazský život i za prácu pre Cirkev mu pápež Pavol VI. udelil (14. augusta 1963) titul monsignora a (30. decembra 1967) pápežského preláta.

Spomenuté dve úspešné a trvalé skutočnosti, organizácia duchovnej správy Slovákov v zahraničí a založenie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme, ostávajú trvalými pamätníkmi na túto veľkú osobnosť slovenského národného a kresťanského života.

Mons. Náhalka zomrel náhle a nečakane v Ríme, 6. marca vo Svätom roku 1975. Pochovali ho na rímskom cintoríne Campo Verano odkiaľ jeho telesné pozostatky neskôr preniesli do hrobky Slovenského ústavu (sv. Cyrila a Metoda) na cintorín Flaminio v rímskej štvrti Prima Porta.

Slovenská verejnosť si iba postupne uvedomuje, aké veľké dielo Štefan Náhalka vykonal, lebo práve vďaka nemu sa aj Slováci môžu pridružiť k iným národom, ktoré majú v stredisku kresťanstva svoju vlastnú reprezentatívnu ustanovizeň.

A preto aj na tomto mieste treba Štefanovi Náhalkovi vyjadriť uznanie a vďačnosť celého národa.