Zomrel zakladateľ hnutia Comunione e Liberazione, don Giussani
Taliansko:
V noci z pondelka na utorok v milánskej nemocnici, vo veku 82 rokov zomrel Mons. Luigi
Giussani, zakladateľ hnutia Comunione e Liberazione.
Bol tam hospitalizovaný pred niekoľkými dňami kvôli akútnemu zápalu pľúc.
Zádušná svätá omša spojená s pohrebnými obradmi sa uskutoční vo štvrtok popoludní
v milánskom Dóme.
V minulom roku Mons. Giussani oslávil 50 rokov kňazstva. Ján Pavol II. mu pri tej
príležitosti poslal osobitný list, v ktorom označil hnutie Comunione e Liberazione
za „integrálnu súčasť sľubnej jari, ktorú v Cirkvi prebudil Duch Svätý“.
Za jeho špecifickú úlohu označil „apoštolát v pracovnom prostredí a v rodinách, v
oblasti kultúry a vo svete politiky.“
Hnutie podľa Svätého Otca najmä v Taliansku pomohlo Katolíckej cirkvi odpovedať na
protirečivé ideológie, na relativizmus, skepticizmus ba až nihilizmus, ktoré mladé
generácie do istej miery pripravili o túžby a nádeje.
Hnutie je dnes rozšírené v 70 krajinách na celom svete a má do 100 tisíc členov.
Mons. Luigi Giussani založil hnutie Comunione a Liberazione - Spoločenstvo a oslobodenie,
v roku 1954. Pápežské schválenie dostalo až v roku 1982.
Svätý Otec v posolstve, ktoré adresoval účastníkom Svetového kongresu cirkevných hnutí
v roku 1998 napísal, že „pôvodnou charizmou každého hnutia v Cirkvi nie je pridávať
niečo nové k pokladu viery – depositum fidei – ktorý Cirkev starostlivo chráni.
Skôr v spolupráci s Duchom Svätým pomáhať Cirkvi primerane odpovedať na potreby ľudí
v neustále meniacich sa historických okolnostiach.
Cieľom hnutia Comunione e Liberazione – napísal vtedy - je znovu odkryť základy tradície
a dejín Cirkvi a pretlmočiť ich do reči dnešného človeka, aby ho oslovili.“
Mons. Luigi Giussani sa narodil v nábožnej katolíckej rodine neďaleko Milána v roku
1922. Krátko po kňazskej vysviacke, v rokoch 1954 – 1964, učil na klasickom lýceu.
Od roku 1964 až do roku 1990 prednášal Úvod do teológie na Katolíckej univerzite Božského
Srdca v Miláne. Bol tiež činný publicisticky.
Ján Pavol II. ho menoval za konzultora Kongregácie pre duchovenstvo a Pápežskej rady
pre laikov. Dostal viacero talianskych kultúrnych vyznamenaní.