Rehoľný život na území košického arcibiskupstva

Slovensko: Pri príležitosti 200. výročia vzniku Košickej diecézy vo vydavateľstve Michala Vaška v Prešove vyšla aj publikácia pod názvom Rehoľný život na území Košického arcibiskupstva.

Je súčasťou viaczväzkového diela, ktoré je venované dejinám Košického arcibiskupstva.

Autorom viac než 400 – stránkovej knihy je kňaz Košickej arcidiecézy, Marián Čižmár. Je to jeho ďalšia cenná publikácia historického charakteru, ktorou vypĺňa biele miesta z bohatých dejín Katolíckej cirkvi na Slovensku, predovšetkým materskej diecézy.

V práci je prezentované bohatstvo duchovného života rehoľných inštitútov, tak mužských, ako aj ženských, od najstarších čias až po súčasnosť i základná charakteristika niektorých rehoľných inštitútov.

Tiež aj mená a krátke životopisy niektorých významných osobností, ktoré sa nezmazateľne zapísali do dejín nielen Košickej arcidiecézy, ale aj do dejín všeobecnej Cirkvi i národných slovenských dejín.

Kniha má 11 kapitol, v ktorých sú prezentované základné informácie o jednotlivých rehoľných inštitútoch.

Prvými rehoľníkmi boli íro-škotski mnísi, ktorí na území dnešného Slovenska, a aj na území terajšieho Košického arcibiskupstva pôsobili ešte pred príchodom sv. Cyrila a Metoda.

Po nich prišli ďalší: benediktíni, baziliáni, premonštráti, cisterciti, kartuziáni, františkáni a dominikáni, križiaci, augustiniáni, karmelitáni. Všetci pôsobili aj na území terajšieho Košického arcibiskupstva až do protestantskej reformácie.

Obdobie reformácie znamenalo zánik viacerých z týchto rehoľných rádov, no v čase katolíckej obnovy života viery po Tridentskom koncile (1545-1563) dochádza k novej vlne vzrastu rehoľného života, a to vďaka činnosti nových rehoľných rádov, ako boli jezuiti, minoriti, či piaristi.

Slávnou kapitolou navždy zostane mučenícka smrť svätých košických mučeníkov: dvoch jezuitov, Štefana Pongráca a Melichara Grodieckeho, ktorí spolu s ostrihomským kanonikom Markom Križinom v Košiciach v roku 1619 položili život za vieru a Cirkev.

Rovnako významnou zostáva aj činnosť Košickej univerzity v rokoch 1657-1773, ktorú viedli jezuiti.

Dôležitou a nenahraditeľnou zostane aj každodenná mravenčia práca františkánov, ktorí v pastorácii medzi jednoduchými ľuďmi na našich dedinách a v mestách šírili Kristovo evanjelium a vysluhovali sviatosti širokým vrstvám ľudí, neraz aj s nasadením vlastných životov.

Podobne aj práca dominikánov. Veľmi záslužná bola tiež práca piaristov predovšetkým apoštolátom na stredných školách – gymnáziách.

V 19. storočí zaznamenávame rozmach pôsobenia viacerých ženských rehoľných inštitútov, ktoré svoju činnosť zamerali predovšetkým na charitatívnosociálne oblasti a na školstvo. Boli to najmä rehoľné sestry sv. Kríža a Anglické panny.

A napokon v 20. storočí na území Košického biskupstva začali svoju činnosť vyvíjať nové rehoľné inštitúty, tak mužské, ako aj ženské. Z nich je treba pripomenúť činnosť redemptoristov v Stropkove a saleziánov v Michalovciach.

Pre život rehoľníkov bol iste najtragickejším rok 1950, kedy totalitný komunistický režim brutálnou mocou takmer úplne paralyzoval rehoľný život.

Nová nádej pre obnovu rehoľného života nastala po roku 1989, kedy aj na území Košického arcibiskupstva začali verejne pôsobiť rehoľné inštitúty, ktoré od roku 1950 boli v ilegalite. Ba začali tu pôsobiť aj tie rehole, ktoré doposiaľ tu nepôsobili.

Z nich v prvom rade je treba spomenúť založenie prvého ženského karmelitánskeho kláštora na Slovensku, ktorý je v Košiciach.

V knihe nechýbajú ani informácie o rehoľných inštitútoch, tak mužských, ako aj ženských, ktoré sú východného obradu. Na území východného Slovenska sa prelínajú totiž dve kresťanské tradície, východná a západná.

Mnohé z hodnôt kresťanskej tradície sú spoločné tak pre veriacich východného ako aj západného obradu. Vo viacerých rehoľných inštitútoch žijú spoločne členovia obidvoch obradov.

Autor venuje osobitnú kapitolu mučeníkom z radov rehoľných inštitútov, tak mužských ako aj ženských.

Pri dôkladnejšom štúdiu tejto otázky s prekvapením zisťujeme, koľkí mučeníci - rehoľníci posvätili územie východného Slovenska svojim životom a vernou službou Kristovi, jeho Cirkvi a blížnym až po vyliate krvi.

Niektorých Cirkev povýšila k úcte oltára, no určite sú viacerí, ktorí by si rovnako zaslúžili tú istú poctu na naše povzbudenie a posilnenie vo viere.

V základných bodoch sú v publikácii uvedené aj informácie o sekulárnych inštitútoch, ktorých činnosť na území Košickej arcidiecézy sa vo veľkej väčšine rozbieha iba v poslednom období.

V závere sú uvedené niektoré prílohy, z ktorých mimoriadnu pozornosť si zasluhuje text listu ostrihomského arcibiskupa Juraja Selepčéniho - Pohronca pápežovi blahoslavenému Inocentovi XI. z roku 1684 o stave Cirkvi v Uhorsku.

Je uvedený v slovenskom preklade, ktorý sa našiel v literárnej pozostalosti jezuitu pátra Michala Fedora.

Spolu s autorom si želáme, aby táto publikácia nielen poinformovala o minulosti a prítomnosti rehoľného života na území terajšieho Košického arcibiskupstva, ale aj prehĺbila záujem o túto radikálnu formu prežívania kresťanského života zasvätením sa Bohu sľubmi chudoby, čistoty a poslušnosti, čo bude nielen pre duchovný, a vôbec všestranný rozvoj osobnosti takto Bohu zasvätenej osoby, ale aj pre duchovné dobro slovenskej spoločnosti.

Kniha Mariána Čižmára, Rehoľný život na území Košického arcibiskupstva, podáva čitateľovi ucelený obraz o prínose rehoľných inštitútov na poli duchovného života nielen miestnej cirkvi, ktorou je Košická arcidiecéza, ale aj v kontexte celej katolíckej Cirkvi.