Dnes hovoriť o Bohu sa zdá byť nedôstojné

Rím: Každý kardinál má v Ríme pridelený jednej titulárny kostol. Jozef Tomko, predseda Pápežského výboru pre Medzinárodné eucharistické kongresy, na Popolcovú stredu slúžil svätú omšu v Kostole svätej Sabíny na Aventíne, počas ktorej veriacim udelil popolec. V homílii okrem iného povedal:

„Boh stvoril človeka na svoj obraz a podobu. Tým, že ho z lásky povolal k životu, zároveň ho aj určil pre lásku.“ (Familiaris Consortio, 11).

Človek sa tešil v rajskej záhrade a nemal zomrieť, no pokušiteľ zviedol našich prarodičov, aby prestali dôverovať Božej láske a aby si mysleli, že sú rovní Bohu, že oni vo vlastnej hlave vedia rozhodnúť čo je dobro a čo je zlo, a tiež že ich sloboda je väčšia než vôľa Stvoriteľa: „Budete ako Boh, poznať dobro a zlo“ – čítame v knihe Genezis. (Gen 3, 5).

Tak vniesli do sveta hriech a v jeho dôsledku smrť. A človek bol aj potrestaný: Prach si a v prach sa obrátiš.“ (Gen 3, 19).

Človek dokázal zničiť svoje šťastie, ale nedokázal, a ani sám si nemôže zabezpečiť spásu. Potrebuje Spasiteľa, ktorý svojou poslušnosťou voči Stvoriteľovi môže neposlušnosť človeka vykúpiť.

My všetci sme Adamove deti a ako on prežívame neustále pokušenie pozdvihnúť naše ja nad Božiu vôľu, ako on si myslíme, že vieme lepšie ako Boh, čo je pre nás dobro a čo zlo, že si vieme vybrať naše pravé šťastie.

Aké je ale bolestné a skoro nepochopiteľné vidieť, kam až ľudská pýcha a kult egoizmu a slobody jednotlivca vedú našu civilizáciu.

Hovoriť dnes o Bohu sa v dnešnej spoločnosti zdá skoro nedôstojné, lebo tá Boha, náboženstvo a Desatoro vyhnala do najintímnejšej sféry svedomia.

Niektoré štáty v mene laickej neutrality verejne prijímajú agnosticizmus a ateizmus a zároveň štát vo vážnych etických otázkach diktuje zákony, ktoré urážajú Božie normy a Desatoro.

Slová pokušiteľa „Budete ako Boh“ sa ozývajú najmä na poli ľudského života a rodiny. Ako ináč sa dajú vysvetliť kroky zákonodarcov, ktoré umožňujú zabíjať nevinné ľudské bytosti?

Dokázali sme prijať zákonné zabíjanie nenarodených ľudí v mene tzv. slobodnej voľby ženy. Hovoriť o tom znamená byť spiatočnícky, či prinajmenšom politicky nekorektný.

Vie nás rozhnevať horor Osvienčimu, no zároveň dokážeme pokojne prijať eutanáziu, najprv pre nevyliečiteľne chorých, potom pre starých, trpiacich a napokon i pre deti.

Manipulácia so životom v mene vedeckého pokroku odmieta už skoro všetky etické hranice. A o akej etike tu môžeme hovoriť? Platí ešte dnes aspoň jedna norma, ktorá, ako sa zdalo, je všeobecne prijateľná, Nezabiješ?

Dnes hovoriť o posvätnosti života ako o Božom dare, sa zdá, že patrí do antikvariátu. Budete ako Boh. Toto sa stáva módou, aj keď v inej formulácii, aby sa Boh nemusel spomenúť.

Aj my sme súčasťou tejto spoločnosti, my volíme zákonodarcov, my si vyberáme prostriedky komunikácie. Aj lekári, ktorí zabudli na Hipokratovu prísahu, sú súčasťou našej spoločnosti, sme to my, ktorí pomaly strácame jasnosť Desatora a Božieho zákona i odvahu vyznávať v konkrétnom živote svoju vieru.

Preto dnes prijmime na naše hlavy popol pokánia za tieto sociálne hriechy našej spoločnosti, ktorá sa často niekedy ešte nazýva kresťanská, niekedy postkresťanská, či inokedy, jednoducho humanistická.

Pre túto našu spoločnosť a civilizáciu dnes prosme Boha o odpustenie. Konajme však pokánie aj za naše osobné hriechy, za náš egoizmus, ktorý sme povýšili nad spoločné dobro, za to, že radšej máme svoje chute než Božiu vôľu, za to, že pochybujeme o Božej láske, ktorá chce skutočné dobro spoločnosti.

„Prach si a v prach sa obrátiš.“ Prach je aj symbol našej osobnej krehkosti a hriešnosti, no Božia láska nám vždy prichádza v ústrety. V raji spolu so slovami trestu, Boh sľúbil aj Spasiteľa, ktorý nás vyslobodil z našich vín.

Ak neposlušnosť prvého Adama priniesla na svet hriech a smrť, nový Adam, Ježiš Kristus, svojím utrpením smrťou a zmŕtvychvstaním premohol hriech a priniesol nám spásu a večný život.

Pôstne obdobie je vhodný čas konať pokánie za naše hriechy a vydať sa tak na cestu skutočného obrátenia, aby sme zbraňami pokánia čelili duchu Zla, - povedal okrem iného v homílii na Popolcovú stredu kardinál Jozef Tomko.