Ján Pavol II.: Život, chlieb, pokoj a sloboda - výzvy na rok 2005, tretia a záverečná časť

Vatikán:Ján Pavol II. v pondelok prijal na tradičnej novoročnej audiencii členov diplomatického zboru, akreditovaného pri Svätej stolici. Na stretnutí predniesol dôležitý prejav. Prinášame vám jeho tretiu a záverečnú časť.

Aby sme však pokoj mohli priniesť na našu zakrvavenú planétu zem, na to je nevyhnutná taká sila pokoja, ktorá neustúpi pred nijakými ťažkosťami. Je to sila, ktorú človek sám nemôže získať ani si udržať, lebo je to Boží dar.

A bol to práve Kristus, ktorý ho priniesol človekovi, ako pri jeho narodení v Betleheme spievali anjeli: „Pokoj ľuďom, ktorých Boh miluje.“ (Lk 2,14). Boh miluje človeka a žičí mu pokoj. Od nás sa ale žiada, aby sme boli jeho aktívnymi nástrojmi a dobrom premáhali zlo.

Chcem ešte spomenúť jeden útok, a to útok na slobodu. Vy, dámy a páni, veľvyslankyne a veľvyslanci, viete, že táto téma je mi osobitne blízka, práve pre dejiny národa, z ktorého pochádzam. No určite je dôležitá aj pre všetkých vás, ktorí vo vašej diplomatickej službe ste oprávnene žiarliví na slobodu národa, ktorý zastupujete a ste pripravení ju brániť.

Sloboda je však predovšetkým právom jednotlivca. „Všetci ľudia sa rodia slobodní a majú rovnosť v dôstojnos-ti a právach“ – tak správne hovorí všeobecná deklarácia ľudských práv hneď v prvom článku.

A článok tri hovorí: „Každý jednotlivec má právo na život, na slobodu a bezpečnosť svojej osoby.“

Sloboda je určite posvätná vec pre štáty, ktoré rovnako musia byť slobodné najmä práve preto, aby mohli primerane vykonávať svoju prvotnú povinnosť chrániť, spolu so životom aj slobodu svojich občanov v jej všetkých prejavoch.

Sloboda je veľké dobro, lebo človek sa iba v nej môže realizovať v súlade so svojou prirodzenosťou. Sloboda je svetlom: umožňuje nám, aby si slobodne určili svoje ciele a cesty na ich dosiahnutie.

V najhlbšom jadre ľudskej slobody je právo na náboženskú slobodu, lebo ona stojí vo vzťahu k najdôležitejšiemu vzťahu človeka, vzťahu človeka s Bohom. Aj náboženská sloboda je výslovne zakotvená v spomenutej deklarácii (por. čl. 18) a tiež bola, ako je vám všetkým známe, predmetom slávnostného vyhlásenia 2. vatikánskeho koncilu, ktoré začína významnými slovami: „Dôstojnosť ľudskej osoby.“

Náboženská sloboda je v mnohých štátoch právo, ktoré nie je primerane uznané. No túžba po náboženskej slobode sa nedá potlačiť: vždy zostáva živá a naliehavá, kým človek bude žiť.

A preto aj dnes vyhlasujem, čo už Cirkev toľkokrát urobila:

„Aby sa náboženská sloboda všade na svete účinne zabezpečila právnymi opatreniami a aby sa zachovávali zvrchované ľudské povinnosti a práva, týkajúce sa slobodného náboženského života v spoločnosti.“ (DH 15).

Nech sa nikto nebojí, že spravodlivá náboženská sloboda obmedzí ostatné slobody, alebo poškodí občianske spolužitie. Práve naopak: s náboženskou slobodou sa rozvíja každá ďalšia sloboda, lebo sloboda je neoddeliteľné dobro nevyhnutné pre človeka a pre jeho dôstojnosť.

Nech sa tiež nikto nebojí, že ak Cirkvi bude priznaná náboženská sloboda, táto prejde do poľa politickej slobody a do kompetencií, ktoré sú vlastné štátu. Cirkev vie dobre rozlišovať, a to je jej povinnosťou, čo je cisárovo a čo je Božie (por. Mt 22,21) a aktívne spolupracuje na spoločnom dobre spoločnosti, lebo odmieta lož a vychováva k pravde, odsudzuje nenávisť a pohŕdanie a pozýva k bratskému spolunažívaniu.

Vždy a všade podporuje, ako to je zrejme vidieť z dejín, charitatívne diela, vedu a umenie. Cirkev žiada iba slobodu, aby mohla ponúknuť svoju službu spolupráce s každým verejným i privátnym úradom, ktorý sa stará o dobro človeka.

Skutočná sloboda znamená dobrom vždy víťaziť nad zlom.

Dámy a páni veľvyslanci, som si istý, že v roku, ktorý sme práve začali, budete pokračovať v plnení svojho poslania pri Svätej stolici v každodennom úsilí, aby ste reagovali podľa vašich osobitných zodpovedností na výzvy a útoky, o ktorých som hovoril a ktoré sa týkajú celého ľudstva. Ježiš Kristus, ktorého narodenie sme slávili v minulých dňoch, bol ohlásený ako „zázračný Radca a Knieža pokoja“ (Iz 9,5).

Nech svetlo jeho slova, duch jeho milosti a bratstva, jeho tak nevyhnutný a túžený dar pokoja, ktorý ponúka všetkým, zažiari v živote každého z vás, vo vašich milých rodinách i vo všetkých vašich drahých, vo vašich vznešených krajinách i v celom ľudstve.