Ján Pavol II.: Život, chlieb, pokoj a sloboda - výzvy na rok 2005, 2. časť

Vatikán:Ján Pavol II. v pondelok, 10. januára prijal na tradičnej novoročnej audiencii členov diplomatického zboru, akreditovaného pri Svätej stolici. Pri tej príležitosti predniesol dôležitý prejav. Prinášame vám jeho druhú časť.

S rovnakým posolstvom sa teraz chcem obrátiť na vás, páni veľvyslanci a cez vás na milované národy, ktoré tu zastupujete, i na vaše vlády. Toto posolstvo má svoj presný význam aj v medzinárodných vzťahoch a všetkých môže viesť v odpovediach na veľké výzvy súčasného ľudstva.

Na niektoré by som tu chcel poukázať:

Prvá výzva jevýzva života.

Život je prvým darom Boha, ktorý nám dal, je prvým bohatstvom, ktoré človek môže užívať. Cirkev ohlasuje Evanjelium života a štát má za svoju prvotnú úlohu ľudský život práve chrániť a podporovať.

Útok na život v týchto posledných rokoch je čoraz väčší a krutejší. Sústreďuje sa najmä na počiatok ľudského života, keď človek je najslabší a musí byť chránený.

Protinázory sa prejavujú v propagácii potratu, umelého oplodňovania, používania kmeňových buniek z ľudských embryí na vedecké účely, či na klonovanie.

Stanovisko Cirkvi podporené rozumom a vedou, je jasné: ľudské embryo je identický subjekt rovný s človekom, ktorý sa rodí a vyvíja. Preto je eticky neprípustné, aby sa porušila jeho celistvosť a dôstojnosť.

Aj vedecký výskum, ktorý degraduje embryo na laboratórny predmet nie je hodný človeka. Vedecký výskum na poli genetiky má byť podporovaný, ale tak ako každá iná ľudská činnosť nemôže byť morálneho imperatívu, odhliadnuc od toho, že sa môže so sľubnými vyhliadkami sústrediť na pole výskumu dospelých kmeňových buniek.

Útok na život sa ďalej sústreďuje na miesto, ktoré je práve jeho svätyňou - a to jerodina.

Tá je dnes neustále ohrozovaná sociálnymi i kultúrnymi činiteľmi, ktoré na ňu tlačia, v dôsledku čoho sa stáva nestabilná.

V niektorých krajinách ju ohrozuje dokonca legislatíva, ktorá niekedy priamo útočí na jej prirodzenú štruktúru, ktorá je len a iba jedna jediná: spoločenstvo muža a ženy založené na manželstve.

Nedovoľme, aby rodina, plodný prameň života a prvotný základ osobného šťastia manželov, výchovy detí a blahobytu spoločnosti, a teda aj samotnej prosperity štátov, bola ohrozená zákonmi, ktoré diktuje obmedzený a neprirodzený pohľad na človeka.

Kiež by prevládol zdravý rozum a vznešená čistá ľudská láska, ktorá v rodine má svoje prirodzené a základné miesto. Tu treba dobrom zvíťaziť nad zlom.

Druhý útok sa týkachleba.

Zem, ktorá je obdivuhodným spôsobom plodná, lebo ju takou urobil Stvoriteľ, je schopná dostatočne uživiť všetkých svojich obyvateľov, terajších, i budúcich.

Napriek tomu, čísla o hladujúcich vo svete sú veľmi dramatické: stovky miliónov ľudských bytostí trpia podvýživou a každý rok milióny detí umierajú hladom, alebo v jeho dôsledku.

Je pravda, že poplach v tomto smere veľké medzinárodné organizácie vyhlásili už dávno, a predsavzali si za svoju povinnosť tento stav aspoň zmierniť.

Konkrétne plány boli aj vypracované a predložené 20. septembra 2004 na schôdzi v New Yorku o hlade a chudobe, na ktorej som chcel, aby ma zastupoval štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano práve preto, aby sme ukázali, že Cirkev má veľký záujem riešiť túto dramatickú situáciu.

Na tomto poli sa angažujú aj mnohé mimovládne organizácie, ktoré všemožne pomáhajú. No toto všetko nestačí. Aby sme dokázali odpovedať na tieto potreby, ktoré narastajú a sú stále naliehavejšie, musíme vyvolať širokú morálnu mobilizáciu verejnej mienky a ešte viac mienky zodpovedných ľudí politiky, najmä v krajinách, ktoré dosiahli uspokojivú a vysokú životnú úroveň.

Tu by som chcel pripomenúť dôležitý princíp náuky Cirkvi, na ktorý som poukázal aj nedávno v Posolstve na Svetový deň pokoja, a ktorý jej aj rozvinutý v nedávnom Zhrnutí sociálnej náuky Cirkvi, a to je princíp všeobecného nároku na dobrá zeme.

Je jasné, že tento princíp neospravedlňuje násilné kolektivistické formy hospodárskej politiky, ale musí motivovať k rozhodnému angažovaniu sa za spravodlivosť a k pozornejšiemu a rozhodnému úsiliu o solidaritu. Toto je dobro, ktoré môže premôcť zlo hladu a nespravodlivej chudoby, a tak dobro premôže zlo.

Ďalej je tu útok napokojamier.

Pokoj je najvyššie dobro, ktoré podmieňuje mnohé ďalšie veľké dobrá, a je snom všetkých ľudských generácií. Koľko však je v súčasnosti vojen a ozbrojených konfliktov!

Medzi štátmi, etnickými skupinami, národmi či skupinami žijúcimi na tom istom štátnom území. Tieto vojny a konflikty od jedného kraja zeme po druhý spôsobujú nespočetné nevinné obete a sú prameňom toľkého následného zla!

Myslíme tu najmä na rozličné krajiny Blízkeho Východu, Afriky, Ázie, Latinskej Ameriky, kde násilie a siahnutie po zbraniach prináša nielen nevyčísliteľné hmotné škody, ale aj hromadí nenávisť a zväčšuje príčiny nesvornosti, a tak sťažuje hľadanie východísk a dosiahnutie riešení, ktoré by naplnili oprávnené požiadavky a záujmy všetkých zúčastnených strán.

K týmto tragickým miestam sa pridáva krutý a neľudský fenomén terorizmu, bič, ktorý dosiahol planetárne rozmery, aké nepoznali predchádzajúce generácie.

Ako premôcť tieto útoky proti pokoju a mieru?

Vy, dámy a páni veľvyslanci, ako diplomati profesionáli, a iste aj vďaka osobnému povolaniu, ste ľudia pokoja. Viete aké prostriedky a koľko nástrojov má medzinárodné spoločenstvo, aby zaručilo, či nastolilo pokoj.

Ja sám, ako aj moji ctihodní predchodcovia vo verejných vyhláseniach, najmä výročným posolstvom ku Svetovému dňu mieru, ale aj cez diplomatickú prácu Svätej stolice sme nespočetnekrát intervenovali, a budem to robiť aj naďalej, aby som poukázal na cesty pokoja a vyzval, aby sa ľudia sa ne vydali s odvahou a trpezlivosťou.

Voči panovačnosti musím postaviť rozum, voči konfrontácii sily dialóg, proti zbraniam podať zmierlivú ruku. Dobrom odplácať zlo. Nemálo je, práve naopak, mnoho je tých, čo s odvahou pracujú v tomto zmysle a smere, a nechýbajú ani povzbudzujúce signály, že útok na mier možno premôcť.

Tak napríklad v Afrike, kde napriek opätovným konfliktom, ktoré sa zdali prekonané, narastá spoločná vôľa pracovať, aby sa konflikty vyriešili, a tiež aby sa im predchádzalo a to práve vďaka intenzívnejšej spolupráci s veľkými medzinárodnými organizáciami a celokontinentálnymi inštitúciami ako napríklad Organizácia africkej jednoty.

Tieto príklady tu máme. V novembri minulého roku na stretnutí Bezpečnostnej rady OSN o humanitárnej katastrofe v Darfure a o situácii v Somálsku, ako aj na Medzinárodnej konferencii o oblasti Veľkých jazier.

To isté platí o Blízkom Východe - zemi, ktorá je tak drahá a svätá pre veriacich v Boha Abraháma, a kde krvavý konflikt zbraní sa zdá, že sa ukľudňuje a kde sa otvára politická cesta k dialógu a rokovaniam.

A ako príklad, iste vznešený pokoja, môže byť čoskoro Európa. Štáty, ktoré kedysi stáli pyšne proti sebe vo vražedných vojnách, sú dnes spolu v Európskej únii, ktorá sa v uplynulom roku upevnila Ústavnou zmluvou v Ríme a ostáva otvorená voči ďalším štátom, ktoré sú ochotné prijať požiadavky, ktoré z členstva vyplývajú.