Ján Pavol II.: Život, chlieb, pokoj a sloboda - výzvy na rok 2005, 2. časť
Vatikán:Ján Pavol II. v pondelok, 10. januára prijal na tradičnej novoročnej
audiencii členov diplomatického zboru, akreditovaného pri Svätej stolici. Pri tej
príležitosti predniesol dôležitý prejav. Prinášame vám jeho druhú časť.
S rovnakým
posolstvom sa teraz chcem obrátiť na vás, páni veľvyslanci a cez vás na milované národy,
ktoré tu zastupujete, i na vaše vlády. Toto posolstvo má svoj presný význam aj v medzinárodných
vzťahoch a všetkých môže viesť v odpovediach na veľké výzvy súčasného ľudstva.
Na
niektoré by som tu chcel poukázať:
Prvá výzva jevýzva života.
Život
je prvým darom Boha, ktorý nám dal, je prvým bohatstvom, ktoré človek môže užívať.
Cirkev ohlasuje Evanjelium života a štát má za svoju prvotnú úlohu ľudský život práve
chrániť a podporovať.
Útok na život v týchto posledných rokoch je čoraz väčší
a krutejší. Sústreďuje sa najmä na počiatok ľudského života, keď človek je najslabší
a musí byť chránený.
Protinázory sa prejavujú v propagácii potratu, umelého
oplodňovania, používania kmeňových buniek z ľudských embryí na vedecké účely, či na
klonovanie.
Stanovisko Cirkvi podporené rozumom a vedou, je jasné: ľudské embryo
je identický subjekt rovný s človekom, ktorý sa rodí a vyvíja. Preto je eticky neprípustné,
aby sa porušila jeho celistvosť a dôstojnosť.
Aj vedecký výskum, ktorý degraduje
embryo na laboratórny predmet nie je hodný človeka. Vedecký výskum na poli genetiky
má byť podporovaný, ale tak ako každá iná ľudská činnosť nemôže byť morálneho imperatívu,
odhliadnuc od toho, že sa môže so sľubnými vyhliadkami sústrediť na pole výskumu dospelých
kmeňových buniek.
Útok na život sa ďalej sústreďuje na miesto, ktoré je práve
jeho svätyňou - a to jerodina.
Tá je dnes neustále ohrozovaná sociálnymi
i kultúrnymi činiteľmi, ktoré na ňu tlačia, v dôsledku čoho sa stáva nestabilná.
V
niektorých krajinách ju ohrozuje dokonca legislatíva, ktorá niekedy priamo útočí na
jej prirodzenú štruktúru, ktorá je len a iba jedna jediná: spoločenstvo muža a ženy
založené na manželstve.
Nedovoľme, aby rodina, plodný prameň života a prvotný
základ osobného šťastia manželov, výchovy detí a blahobytu spoločnosti, a teda aj
samotnej prosperity štátov, bola ohrozená zákonmi, ktoré diktuje obmedzený a neprirodzený
pohľad na človeka.
Kiež by prevládol zdravý rozum a vznešená čistá ľudská láska,
ktorá v rodine má svoje prirodzené a základné miesto. Tu treba dobrom zvíťaziť nad
zlom.
Druhý útok sa týkachleba.
Zem, ktorá je obdivuhodným spôsobom
plodná, lebo ju takou urobil Stvoriteľ, je schopná dostatočne uživiť všetkých svojich
obyvateľov, terajších, i budúcich.
Napriek tomu, čísla o hladujúcich vo svete
sú veľmi dramatické: stovky miliónov ľudských bytostí trpia podvýživou a každý rok
milióny detí umierajú hladom, alebo v jeho dôsledku.
Je pravda, že poplach
v tomto smere veľké medzinárodné organizácie vyhlásili už dávno, a predsavzali si
za svoju povinnosť tento stav aspoň zmierniť.
Konkrétne plány boli aj vypracované
a predložené 20. septembra 2004 na schôdzi v New Yorku o hlade a chudobe, na ktorej
som chcel, aby ma zastupoval štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano práve preto,
aby sme ukázali, že Cirkev má veľký záujem riešiť túto dramatickú situáciu.
Na
tomto poli sa angažujú aj mnohé mimovládne organizácie, ktoré všemožne pomáhajú. No
toto všetko nestačí. Aby sme dokázali odpovedať na tieto potreby, ktoré narastajú
a sú stále naliehavejšie, musíme vyvolať širokú morálnu mobilizáciu verejnej mienky
a ešte viac mienky zodpovedných ľudí politiky, najmä v krajinách, ktoré dosiahli uspokojivú
a vysokú životnú úroveň.
Tu by som chcel pripomenúť dôležitý princíp náuky
Cirkvi, na ktorý som poukázal aj nedávno v Posolstve na Svetový deň pokoja, a ktorý
jej aj rozvinutý v nedávnom Zhrnutí sociálnej náuky Cirkvi, a to je princíp všeobecného
nároku na dobrá zeme.
Je jasné, že tento princíp neospravedlňuje násilné kolektivistické
formy hospodárskej politiky, ale musí motivovať k rozhodnému angažovaniu sa za spravodlivosť
a k pozornejšiemu a rozhodnému úsiliu o solidaritu. Toto je dobro, ktoré môže premôcť
zlo hladu a nespravodlivej chudoby, a tak dobro premôže zlo.
Ďalej je tu útok
napokojamier.
Pokoj je najvyššie dobro, ktoré podmieňuje mnohé
ďalšie veľké dobrá, a je snom všetkých ľudských generácií. Koľko však je v súčasnosti
vojen a ozbrojených konfliktov!
Medzi štátmi, etnickými skupinami, národmi
či skupinami žijúcimi na tom istom štátnom území. Tieto vojny a konflikty od jedného
kraja zeme po druhý spôsobujú nespočetné nevinné obete a sú prameňom toľkého následného
zla!
Myslíme tu najmä na rozličné krajiny Blízkeho Východu, Afriky, Ázie, Latinskej
Ameriky, kde násilie a siahnutie po zbraniach prináša nielen nevyčísliteľné hmotné
škody, ale aj hromadí nenávisť a zväčšuje príčiny nesvornosti, a tak sťažuje hľadanie
východísk a dosiahnutie riešení, ktoré by naplnili oprávnené požiadavky a záujmy všetkých
zúčastnených strán.
K týmto tragickým miestam sa pridáva krutý a neľudský fenomén
terorizmu, bič, ktorý dosiahol planetárne rozmery, aké nepoznali predchádzajúce generácie.
Ako
premôcť tieto útoky proti pokoju a mieru?
Vy, dámy a páni veľvyslanci, ako
diplomati profesionáli, a iste aj vďaka osobnému povolaniu, ste ľudia pokoja. Viete
aké prostriedky a koľko nástrojov má medzinárodné spoločenstvo, aby zaručilo, či nastolilo
pokoj.
Ja sám, ako aj moji ctihodní predchodcovia vo verejných vyhláseniach,
najmä výročným posolstvom ku Svetovému dňu mieru, ale aj cez diplomatickú prácu Svätej
stolice sme nespočetnekrát intervenovali, a budem to robiť aj naďalej, aby som poukázal
na cesty pokoja a vyzval, aby sa ľudia sa ne vydali s odvahou a trpezlivosťou.
Voči
panovačnosti musím postaviť rozum, voči konfrontácii sily dialóg, proti zbraniam podať
zmierlivú ruku. Dobrom odplácať zlo. Nemálo je, práve naopak, mnoho je tých, čo s
odvahou pracujú v tomto zmysle a smere, a nechýbajú ani povzbudzujúce signály, že
útok na mier možno premôcť.
Tak napríklad v Afrike, kde napriek opätovným konfliktom,
ktoré sa zdali prekonané, narastá spoločná vôľa pracovať, aby sa konflikty vyriešili,
a tiež aby sa im predchádzalo a to práve vďaka intenzívnejšej spolupráci s veľkými
medzinárodnými organizáciami a celokontinentálnymi inštitúciami ako napríklad Organizácia
africkej jednoty.
Tieto príklady tu máme. V novembri minulého roku na stretnutí
Bezpečnostnej rady OSN o humanitárnej katastrofe v Darfure a o situácii v Somálsku,
ako aj na Medzinárodnej konferencii o oblasti Veľkých jazier.
To isté platí
o Blízkom Východe - zemi, ktorá je tak drahá a svätá pre veriacich v Boha Abraháma,
a kde krvavý konflikt zbraní sa zdá, že sa ukľudňuje a kde sa otvára politická cesta
k dialógu a rokovaniam.
A ako príklad, iste vznešený pokoja, môže byť čoskoro
Európa. Štáty, ktoré kedysi stáli pyšne proti sebe vo vražedných vojnách, sú dnes
spolu v Európskej únii, ktorá sa v uplynulom roku upevnila Ústavnou zmluvou v Ríme
a ostáva otvorená voči ďalším štátom, ktoré sú ochotné prijať požiadavky, ktoré z
členstva vyplývajú.