Ján Pavol II.: Život, chlieb, pokoj a sloboda - výzvy na rok 2005

Vatikán:Ján Pavol II. v pondelok 10. januára, na tradičnom novoročnom stretnutí, prijal diplomatický zbor pri Svätej stolici.

Za všetkých prítomných ho pozdravil jeho dekan, profesor Giovanni Galassi, veľvyslanec republiky San Maríno.

Príhovor Svätého Otca prinášame v plnom znení, dnes jeho prvú časť.

Excelencie, dámy a páni, radosť z dojatia, ktorá je vlastná tomuto času, keď Cirkev opäť prežíva tajomstvo narodenia Emanuela a tiež aj jeho poníženej rodiny v Nazarete, je o to väčšia, že sa stretávam dnes s vami, ctené dámy veľvyslankyne a páni veľvyslanci, členovia diplomatického zboru pri Svätej stolici, ktorí tu reprezentujete veľkú rodinu národov.

Toto očakávané a radostné stretnutie, sme začali výmenou pozdravov úcty a želaní.

Za všetkých vás ich vyslovil dekan diplomatického zboru, pán profesor Giovanni Galassi, veľvyslanec San Marína. Som mu za ne veľmi vďačný a opätujem ich so želaním pokoja a radosti vám všetkým, vašim rodinám ako aj krajinám, ktoré zastupujete.

Osobitne srdečný pozdrav a želanie dobrej práce patrí 37 veľvyslancom a ich manželkám či manželom, ktorý začali svoju misiu pri Stolci svätého Petra v uplynulom roku.

Je pravda, že tieto radostné pocity sú zatienené obrovskou prírodnou katastrofou, ktorá 26. decembra postihla viaceré krajiny juhovýchodnej Ázie a zasiahla aj pobrežie východnej Afriky.

Toto poznačilo veľkou bolesťou uplynulý rok, rok, v ktorom sa udiali aj ďalšie prírodné kalamity, ako ničiace cyklóny v indickom oceáne a v Antilách, či záplava kobyliek, ktorá zničila rozsiahle oblasti severo-západnej Afriky.

Rok 2004 poznačili aj ďalšie tragédie, ako napríklad teroristické útoky v Iraku i v iných štátoch sveta, hrozný atentát v Madride, teroristické krvipreliatie v Beslane, neľudské násilie voči obyvateľom oblasti Darfuru, alebo krutosti v oblasti veľkých jazier v Afrike.

Naše srdcia sú plné úzkosti a určite by sme sa z toho nedokázali oslobodiť, ak by práve z betlehemskej kolísky neprichádzalo k nám posolstvo, ľudské a zároveň božské, posolstvo života a veľkej nádeje: V Kristovi, ktorí sa rodí ako brat každého človeka a stavia sa vedľa nás, prichádza Boh sám, ktorý nás pozýva, aby sme nestrácali odvahu, ale prekonali ťažkosti, nech by boli akokoľvek veľké.

Napriek všetkému musíme dokázať presadiť spoločné väzby ľudskosti.

Je to fakt, že vaša prítomnosť, dámy a páni, veľvyslanci, ktorí tu zastupujete skoro všetky národy sveta, nám otvára pohľad na veľkú scénu ľudstva s jeho spoločnými problémami, čo ho trápia, ako i s veľkými a vždy živými nádejami, ktoré ho volajú k životu.

Katolícka cirkev vzhľadom na svoj univerzálny charakter, je vždy priamo zatiahnutá do veľkých udalostí, ktorými dnešný človek trpí, i v ktoré dúfa.

Cirkev sa necíti cudzia v nijakom národe, lebo, kdekoľvek žije kresťan, jej člen, tam žije celé telo Cirkvi. Ba oveľa viac, kde je človek, tam je pre nás spojenie v bratstve.

V tejto jej prítomnosti na osudoch človeka v každom kúte zeme, Svätá stolica vie, že má vo vás, páni veľvyslanci, vysokopostavených partnerov, lebo úlohou diplomatov je práve prekonávať hranice a spájať národy a ich vlády v spoločnej vôli účinnej svornosti, vo veľkej úcte voči vzájomným kompetenciám, ako aj v hľadaní najvyššieho spoločného dobra.

V posolstve na tohtoročný svetový deň pokoja som chcel upriamiť pozornosť veriacich katolíkov i všetkých ľudí dobrej vôle na slová svätého apoštola Pavla: „Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo.“

Základom tejto výzvy je hlboká pravda: Zlo na morálnom i sociálnom poli má tvár egoizmu a násilia a iba láska ho môže premôcť, lebo ona má pozitívnu silu veľkodušného a nezištného daru až po obetu vlastného života.

Toto vidíme práve v tajomstve narodenia Krista. Aby zachránil ľudské stvorenie od egoizmu hriechu a smrti, ktorá je je-ho dôsledkom, Boh sám vstupuje v Kristovi s láskou do jeho života a dáva mu tak plnosť a pozdvihuje ho k vyšším hodnotám.

Ďalšiu časť príhovoru Jána Pavla II. k diplomatom prinesieme v utorok.