Vatikán:Súčasný človek, ktorý žije v dobe vrcholného technického pokroku, má
často pocit, že môže ovládnuť všetko a predpovedať všetko. V prípade takýchto katastrôf
zostáva však bezmocný.
Mons. Mauro Cozzoli, docent morálnej teológie na Pápežskej
Lateránskej univerzite pre Vatikánsky rozhlas uviedol, aký by mal byť vzťah človeka
k takýmto prírodným úkazom vo svetle viery.
O.:Je prirodzené a oprávnené
zoči voči takejto veľkej udalosti pýtať sa, či bolo urobené všetko, aby obete na ľudských
životoch a materiálne škody boli minimálne.
Sú tu však dve nebezpečenstvá.
Prvé
je to, že si takúto udalosť zracionalizujeme. Táto racionalizácia vedie k presvedčeniu,
že človek môže absolútne ovládať prírodu a vďaka technologickému pokroku dokáže predpovedať
a vyhnúť sa aj prírodným katastrofám.
Druhým nebezpečenstvom je fatalistická
vízia prírody a jej zákonov. Je to pohľad, ktorý niektorí pripisujú aj viere. Fatalistický
pohľad však zbavuje človeka zodpovednosti, ktorý je povinný rozumne chrániť a starať
sa o prírodu, a podľa možnosti aj predvídať prírodné udalosti a snažiť sa im predchádzať,
aby škody boli čo najmenšie.
Čo si má clovek Čmyslieť o udalostiach,
dnešných dní, o vlna tsunami, ktorá zasiahla juhovýchod Ázie?
O.:Viera
nám hovorí, že človek má urobiť všetko čo je v jeho silách, aby predišiel a obmedzil
škody. Zároveň však nám naša viera hovorí, že človek nikdy nedokáže úplne ovládať
prírodu, pretože má svoje ľudské ohraničenia.
To však neznamená, že by Boh
nežiadal od človeka, aby svojou inteligenciou urobil všetko, čo je v jeho silách.
Naopak,
musí byť aktívnym a zodpovedným spravovateľom sveta, ktorý Boh zveril do jeho rúk.
Človek svojou inteligenciou má byť múdrym opatrovateľom prírody, ale nemôže byť všemohúcim.