Príhovor Jána Pavla II. na generálnej audiencii v stredu 24. novembra 2004

Vatikán:Stredajšia generálna audiencia sa konala na dvoch miestach. Prišlo na ňu vyše 12 tisíc pútnikov z 13 krajín.

V Bazilike svätého Petra sa s Jánom Pavlom II. stretli talianski mladí, väčšinou študenti a v Aule Pavla VI. veriaci z ďalších krajín.

Témou katechézy bol chválospev z Listu Kolosanom:"Kristus je prvorodený z tých, čo vstanú z mŕtvych".

V Bazilike svätého Petra Ján Pavol II. pozdravil prítomných týmito slovami:

Som veľmi rád, milí mladí a študenti z rozličných regiónov Talianska, že sa s vami stretávam a každého z vás srdečne pozdravujem. Minulú nedeľu sme slávili slávnosť Krista Kráľa.

Moji drahí, nech Pán Ježiš je vždy stredobodom vášho života. Nech je svetlom a nech vedie všetky vaše kroky. Svojim svedectvom veľkodušne prispejte k budovaniu jeho kráľovstva spravodlivosti a pokoja.

Po presune do Auly Pavla VI. Ján Pavol II. predniesol nasledujúcu katechézu:

Vo veľkom kristologickom hymne z Listu Kolosanom žiari slávna postava Krista, srdce liturgie i celého cirkevného života. Pohľad tohto hymnu sa hneď rozširuje aj na stvorenie a vykúpenie a preto zasahuje každé stvorenie i celé dejiny. V speve cítime dych viery a modlitby ranej kresťanskej komunity. Apoštol Pavol o tom zachoval svedectvo a vtlačil mu svoju pečať.

Po úvode, kde sa vzdáva vďaka Bohu Otcovi za vykúpenie (por. vv. 12-14), nasledujú dve strofy, ktoré liturgia vešpier nám ponúka každý týždeň.

Prvá oslavuje Krista ako prvorodeného zo všetkého stvorenstva, teda existujúceho v čase pred všetkým, čím je potvrdená jeho večnosť, ktorá stojí nad priestorom a časom. (por. vv. 15-18a).

On je viditeľný obraz tohto Boha, ktorý zostáva neviditeľný vo svojom tajomstve. Toto bola skúsenosť aj Mojžiša, ktorý vo svojej vrúcnej túžbe môcť aspoň na moment vidieť Boha počul túto odpoveď: „Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive.“ (Ex 33,20; por. tiež Jn 14,8-9).

Tvár Boha sa však stáva prístupnou v Kristovi, tvorcovi stvorených skutočností: „V ňom bolo stvorené všetko a všetko v ňom spočíva.“ (Kol 1,16-17).

Kristus teda, na jednej strane stojí nad stvoreným svetom, a na druhej strane je zaangažovaný na jeho stvorení. Preto ho môžeme vidieť ako „obraz neviditeľného Boha“ a byť tak blízko skrze stvoriteľský akt.

Chvála na Krista pokračuje potom v druhej strofe (por. vv. 18b-20), smerom k druhému horizontu, k horizontu spásy, vykúpenia, a obnovenia Kristom stvoreného ľudstva, ktoré hriechom si privolalo smrť.

Plnosť milosti a Ducha Svätého, ktorého Boh Otec vložil do Syna teraz spočíva v tom, že Kristus, tým že zomrel a vstal z mŕtvych, nám môže dať nový život. (por. vv. 19-20).

On je tu oslavovaný ako prvotina z tých, ktorí vstanú z mŕtvych. (1,18b). Svojou Božskou plnosťou, ale aj krvou vyliatou na kríži, Kristus zmieruje a upokojuje všetky stvorenia, nebeské i pozemské. Tak ich privádza k pôvodnému stavu a opäť vytvára harmóniu ako ju chcel Boh podľa svojho plánu lásky a života.

Stvorenie a vykúpenie sú, teda vzájomne medzi sebou spojené ako etapy v udalosti spásy.

Ako obyčajne, aj teraz necháme priestor, čo o tom hovoria veľkí učitelia viery, cirkevní otcovia.

Svätý Ján Damascénsky, keď hovorí o tomto hymne, v rámci Komentárov k listom svätého Pavla, okrem iného napísal:

„Svätý Pavol hovorí o „Vykúpení skrze krv“ (Ef 1,7). Teda, ako výkupné bola daná Pánova krv, a tá vedie väzňov zo smrti k životu. Vykúpenie pre tých, ktorí boli v moci smrti, nebolo možné iným spôsobom, iba tým, že Kristus sám podstúpil s nami smrť.

... Podľa toho, ako sa to celé s jeho príchodom na svet udialo, sme spoznali prirodzenosť Boha, ktorá bola pred Kristovým príchodom.

Vďaka Božej sile bola smrť totiž porazená, Boh nám vrátil život a privádza k sebe celý svet. Preto hovorí: Kristus je obraz neviditeľného Boha (Kol 1,15), aby ukázal, že je Boh, aj keď nie Otec, ale je jeho obrazom a má s ním spoločnú identitu. (I libri della Bibbia interpretati dalla grande tradizione, Bologna 2000, pp. 18.23).

Svätý Ján Damáscensky uzatvára svoju úvahu celkovým pohľadom na Kristovo spásonosné dielo:

„Kristova smrť spojila a obnovila človeka, priviedla tiež anjelov k pôvodnej radosti nad spasenými a spojila nedokonalý svet s dokonalým. Priniesla pokoj a zničila nepriateľstvo. Preto anjeli zvolali: Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ (tamtiež, p. 37).

Na záver audiencie po modlitbe Pána Svätý Otec udelil všetkým svoje apoštolské požehnanie.