Príhovor Jána Pavla II. na generálnej audiencii v stredu 17. novembra 2004
Vatikán:Na dnešnú generálnu audienciu prišlo do Vatikánu vyše 8 tisíc pútnikov
z 13 krajín. Konala sa v Aule Pavla VI, kde Ján Pavol II.predniesol zvyčajnú katechézu.
Jej témou dnes bol 66. žalm:Zvelebujte Pána všetky národy.Modlíme sa ho na
vešpery, v stredu druhého týždňa.
„Zem vydala svoj plod“, - volá žalm, ktorý
sme si práve vypočuli. Žalm 66 patrí k tým, ktoré boli začlenené do liturgie vešpier.
Zvolanie, ktoré privádza myseľ k spevu vďaky, adresovanú Stvoriteľovi za plody zeme,
znamenie božského požehnania.Avšak tento prirodzený prvok je úzko prepojený s historickým:
plody prírody sú príležitosťou, aby sme opakovane prosili Boha, žeby požehnal svoj
ľud, (por. vv. 2.7.8.) aby sa tak všetky národy zeme obrátili na Izrael a jeho prostredníctvom
sa usilovali dostať k Bohu, Spasiteľovi.
Skladba žalmu obsahuje univerzálny
a misijný rozmera to tým, že zodpovedá Božiemu prísľubu, danému Abrahámovi: „V Tebe
budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ (Gn 12,3)Božie požehnanie pre Izrael sa konkrétnym
spôsobom prejavuje v úrodnosti polí a v plodnosti daru života. Preto sažalm začína
veršom (por. 66,2), ktorýpripomína ono slávne požehnanie kňaza, o ktorom hovoríKniha
Numeri– štvrtá kniha Pentateuchu:
„Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni! Nech
ti Pán ukáže jasnú tvár a nech ti je milostivý! Nech Pán obráti svoju tvár k tebe
a daruje ti pokoj!“ (Nm 6,24-26)
Téma požehnania sa objavuje aj na konci žalmu,
kde sa opätovne uvádzajú plody zeme. (por. vv. 7.8.) Ale tam nachádzame tému univerzálnosti,
ktorá dodáva duchovný základ celému hymnu. Prekvapujúco široký obzor. Otvorenosť,
ktorá odráža citlivosť zo strany Izraela, ktorý je už takmer pripravený na konfrontáciu
so všetkými národmi zeme. Obdobie vzniku žalmu je preto hádam potrebné umiestniť do
obdobia skúsenosti babylonského zajatia, keď vyvolený ľud žil v diaspore, uprostred
cudzích národov a v novej zemi.
Vďaka požehnaniu, vyprosenému Izraelom,celé
ľudstvo bude môcť poznať „cestu“ a „spásu“ Pána, totiž jeho spásonosný plán. (v. 3)
Všetkým kultúram a všetkým spoločnostiam bude zjavené, že Boh spravuje a súdi ľudí
a národy vo všetkých kútoch zeme, a všetkých vedie k obzorom spravodlivosti a pokoja
(v. 5).
Je to veľký ideál, ku ktorému smerujeme. Toto je najstrhujúcejšia správa,
ktorú obsahuje tak 66. žalm, ako aj ďalšie prorocké stránky Svätého písma. (por. Iz
2,1-5, 60,1-22, Sof 3,8-10, ...) Toto bude aj kresťanské zvolanie, ktoré naznačil
svätý Pavol, keď pripomína, že spása všetkých národov je srdcom „tajomstva“ alebo
spásonosným Božím plánom: „pohania sú spoludedičmi, spoluúdmi a spoluúčastníkmi prisľúbenia
v Kristovi Ježišovi skrze evanjelium“ (Ef 3,6).
Izrael preto už môže prosiť
Boha, aby všetky národy zapojil do svojej oslavy. Tak bude jediný univerzálny chór:
„Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky národy“. (v. 4.6.) Cieľ žalmu
je hádam predzvesťou udalosti opísanej v Liste Efezanom, keď naznačuje múr oddelenia,
ktorý v Jeruzalemskom chráme oddeľoval židov od pohanov: „V Kristovi Ježišovi ste
sa teraz vy, čo ste boli kedysi ďaleko, stali skrze Kristovu krv blízkymi. Veď on
je náš pokoj! On z oboch urobil jedno a vo svojom tele zbúral medzi nimi múr rozdelenia,
nepriateľstvo ... Teda už nie ste cudzinci,ani prišelci, ale ste spoluobčanmi svätých
a patrite do Božej rodiny.“(Ef2,13-14.19). Z tohto vyplýva pre nás posolstvo:musíme
zbúrať múry rozdelenia, nepriateľstva a nenávisti, aby rodina Božích detí žila v súlade
pri jednom stole, aby spoločne ďakovala a chválila Stvoriteľa za dary, ktoré on dáva
všetkým bez rozdielu(por.Mt5,43-48).
Kresťanská tradícia videla v 66.
žalme kľúč do kristológie a mariológie. Pre cirkevných otcov „Zem, ktorá vydala svoj
plod“, je Panna Mária, ktorá priviedla na svet nášho Pána, Ježiša Krista. Tak napríklad
svätý Gregor Veľký pri výklade prvej knihy Kráľov komentuje tento verš a dáva ho do
súvisu s mnohými ďalšími úryvkami Písma: „Mária je spravodlivo tzv.bohatým vrcholom
plodov, pretože z nej sa narodil vynikajúci plod, totižnovýčlovek. A prorok
pri pohľade na krásu, ktorá ju obklopuje v jej plodnosti, zvolá:Z pňa Jesseho vypučí
ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne(Iz 11,1) Dávid, ktorý sa teší
z tohto plodu, hovorí Bohu:Bože, nech ťa velebia národy, nech ťa velebia všetky
národy. Zem vydala svoj plod. Áno, zem vydala svoj plod, pretože ten, ktorého
porodila Panna, sa v nej nepočal pričinením človeka, alepreto, že ju zatienil Duch
Svätý. Preto Pán,tak kráľovi ako aj prorokovi Dávidovi, hovorí:Potomka z tvojho
rodu posadím na tvoj trón.(Ž 131,11) Prorok Izaiáš zasa tvrdí, že ide oPlod
zeme na velebu a ozdobu.(Iz 4,2) Ten totiž, ktorého porodila Panna Mária, nebol
lensvätý muž, ale ajmocný Boh. (Iz 9,5) (Testi mariani del primo
millennio, III, Roma 1990, p. 625).
Priniesli sme katechézu Svätého Otca.
Na
konci svojho príhovoru Ján Pavol II. pozdravil účastníkov kongresu, organizovaného
Talianskym združením materských škôl a príbuzných 19 talianskych vojakov, ktorí práve
pred rokom zahynuli v Iraku.Na záver audiencie, po modlitbe Pána, Svätý Otec udelil
všetkým svoje apoštolské požehnanie.