Vierozvestovia Cyril a Metod

Taliansko:Taliansky katolícky týždenník,Famiglia cristianavo svojom 41. tohoročnom čísle (s. 64 – 65) priniesol dvojstránkový článok o našich vierozvestoch, svätom Cyrilovi a Metodovi. Týždenník v úsilí priblížiť talianskym čitateľom kresťanské korene Starého kontinentu vydáva každý mesiac stostránkové publikácie venované osobnostiam, ktoré významným spôsobom prispeli ku kresťanskej tvárnosti Európy. Séria má názov:„Kresťanské korene Európy“. Celkovo ich má byť desať. Doteraz vyšli knihy o svätom Augustínovi, Ambrózovi a o sv. Benediktovi z Norcie.Famiglia cristianaminulý týždeň vydala knihu o svätom Cyrilovi a Metodovi. Bibliografia uvádza všetky doterajšie publikácie a štúdie o spolupatrónoch Európy, medzi nimi aj tie, ktorých autorom je nebohý jezuitský páter Michal Lacko.Ponúkame vám voľný preklad článku, ktorý má názov: „Apoštoli jednoty“

Treba úprimne priznať, že o Cyrilovi (827-869) a Metodovi (825-885) veľká časť kresťanov vedela málo, alebo vôbec nepočula ich titul „apoštoli slovanských národov“, ak by nebolo Jána Pavla II., ktorý ich vyhlásil za „spolupatrónov Európy“ apoštolským listomEgregiae virtutis(1980) a svoje dôvody k tomu široko rozvinul v následnej encyklikeSlavorum apostoli(1985).

Napokon to, že dvaja bratia Konštantín a Michal – ktorí vošli do histórie svojimi rehoľnými menami Cyril a Metod – sú ešte aj dnes málo známi a nedocenení demonštruje fakt, že niekedy nie sú citovaní ani v encyklopédiách, slovníkoch kresťanstva, či v knihách o histórii Cirkvi. Ich život a misijné dielo si však zasluhujú, aby boli poznávané nielen z historického pohľadu, ale tiež pre ich aktuálnosť a bohatstvo ich cenného učenia.

Cyril a Metod sa narodili v Solúne, v dôležitom politickom, administratívnom a kultúrnom centre Byzantského impéria. Po skvelej kariére - prvý na poli filozofie a druhý v politicko-administratívnom prostredí - sa rozhodli utiahnuť do kláštora. Ich osudom sa však nestalo zatvorenie sa do kláštora, ale poslanie ísť evanjelizovať národy.

Tak, od svojej prvej misie medzi národmi, ktoré žili pri Čiernom mori - ktorou ich poveril cisár Konštantinopolu, Michal III. a ktorý si ich vybral ako najvhodnejšie osoby pretoto delikátne poslanie pre ich spoľahlivosť a náboženskú i kultúrnu pripravenosť – začína veľké dobrodružstvo Cyrila a Metoda. Sled udalostí, stretnutí i stretov vyniesol na povrch ich charakter a ich hlbokú vieru, ktorá bola schopná čeliť mnohým prekážkam, nepochopeniam ba i nepriateľstvu, predovšetkým počas ich misie na Veľkej Morave, ktorá bola križovatkou národov, jazykov a kultúr. Metod strávil istý čas aj vo väzení.

Osobitným spôsobom je potrebné podčiarknuť veľkú zásluhu, ktorá obom bratom patrí v jazykovednej oblasti. Ich znalosť gréckeho a bulharského jazyka im umožnila zdokonaliť slovanské písmo a to prostredníctvom novej glagolskej abecedy, ktorú vytvorili. Oni ako prví preložili Evanjeliá do staroslovenčiny a to formou lekcionárov a viacerých liturgických kníh. Bol to mimoriadne dôležitý, vitálny skutok, tak z náboženského ako aj kultúrneho hľadiska. Cyril a Metod týmto spôsobom, totiž novou abecedou nielen položili základy slovanských jazykov a literatúry, ale vykonali aj nenahraditeľnú službu pri šírení Božieho slova v tejto geografickej oblasti a pri budovaní Cirkvi v nej.

V období zápasov a politicko-náboženského rozdelenia medzi Východom a Západom, svedectvo svätého Cyrila a Metoda sa vyznačuje vyváženosťou, pevnosťou a predvídavosťou. Až do svojej smrti – Cyril zomrel v Ríme, kým Metod podľa tradície na Velehrade, - dokázali s pokorou ohlasovať a slúžiť Evanjeliu, a to bez toho, aby niekomu nanucovali svoju doktrínu či kultúru. Viedla ich pritom skutočná apoštolská horlivosť – pracovať pre vyššie dobro viery v Krista a jednotu Cirkvi.

Osobnosti slovanských vierozvestov možno spontánne prirovnať ku svätému apoštolovi Pavlovi, lebo aj na nich sa vťahujú slová, ktoré tento apoštol predniesol na konci svojej pozemskej púte: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval.“ (2 Tim 4,7) Alebo aj slová, ktoré sa zachovali na nástennej maľbe sugestívnej vnútornej baziliky svätého Klementa v Ríme, kde je vyobrazený svätý Cyril držiaci v ruke knihu s nápisom: „Bonum certamen certavi – dobrý boj“.

Svätých Cyrila a Metoda si ctili a vážili pápeži, patriarchovia, cisári i národy, pretože ich pokladali za apoštolov, ktorí zanechali nerozdelené nesmierne duchovné a kultúrne dedičstvo, a v ňom semená, ktoré môžu priniesť plody novej jari v ľudských mysliach i srdciach.