Taliansko:Taliansky katolícky týždenník,Famiglia cristianavo svojom
41. tohoročnom čísle (s. 64 – 65) priniesol dvojstránkový článok o našich vierozvestoch,
svätom Cyrilovi a Metodovi. Týždenník v úsilí priblížiť talianskym čitateľom kresťanské
korene Starého kontinentu vydáva každý mesiac stostránkové publikácie venované osobnostiam,
ktoré významným spôsobom prispeli ku kresťanskej tvárnosti Európy. Séria má názov:„Kresťanské
korene Európy“. Celkovo ich má byť desať. Doteraz vyšli knihy o svätom Augustínovi,
Ambrózovi a o sv. Benediktovi z Norcie.Famiglia cristianaminulý týždeň vydala
knihu o svätom Cyrilovi a Metodovi. Bibliografia uvádza všetky doterajšie publikácie
a štúdie o spolupatrónoch Európy, medzi nimi aj tie, ktorých autorom je nebohý jezuitský
páter Michal Lacko.Ponúkame vám voľný preklad článku, ktorý má názov: „Apoštoli
jednoty“
Treba úprimne priznať, že o Cyrilovi (827-869) a Metodovi (825-885)
veľká časť kresťanov vedela málo, alebo vôbec nepočula ich titul „apoštoli slovanských
národov“, ak by nebolo Jána Pavla II., ktorý ich vyhlásil za „spolupatrónov Európy“
apoštolským listomEgregiae virtutis(1980) a svoje dôvody k tomu široko rozvinul
v následnej encyklikeSlavorum apostoli(1985).
Napokon to, že dvaja bratia
Konštantín a Michal – ktorí vošli do histórie svojimi rehoľnými menami Cyril a Metod
– sú ešte aj dnes málo známi a nedocenení demonštruje fakt, že niekedy nie sú citovaní
ani v encyklopédiách, slovníkoch kresťanstva, či v knihách o histórii Cirkvi. Ich
život a misijné dielo si však zasluhujú, aby boli poznávané nielen z historického
pohľadu, ale tiež pre ich aktuálnosť a bohatstvo ich cenného učenia.
Cyril
a Metod sa narodili v Solúne, v dôležitom politickom, administratívnom a kultúrnom
centre Byzantského impéria. Po skvelej kariére - prvý na poli filozofie a druhý v
politicko-administratívnom prostredí - sa rozhodli utiahnuť do kláštora. Ich osudom
sa však nestalo zatvorenie sa do kláštora, ale poslanie ísť evanjelizovať národy.
Tak,
od svojej prvej misie medzi národmi, ktoré žili pri Čiernom mori - ktorou ich poveril
cisár Konštantinopolu, Michal III. a ktorý si ich vybral ako najvhodnejšie osoby pretoto
delikátne poslanie pre ich spoľahlivosť a náboženskú i kultúrnu pripravenosť – začína
veľké dobrodružstvo Cyrila a Metoda. Sled udalostí, stretnutí i stretov vyniesol na
povrch ich charakter a ich hlbokú vieru, ktorá bola schopná čeliť mnohým prekážkam,
nepochopeniam ba i nepriateľstvu, predovšetkým počas ich misie na Veľkej Morave, ktorá
bola križovatkou národov, jazykov a kultúr. Metod strávil istý čas aj vo väzení.
Osobitným
spôsobom je potrebné podčiarknuť veľkú zásluhu, ktorá obom bratom patrí v jazykovednej
oblasti. Ich znalosť gréckeho a bulharského jazyka im umožnila zdokonaliť slovanské
písmo a to prostredníctvom novej glagolskej abecedy, ktorú vytvorili. Oni ako prví
preložili Evanjeliá do staroslovenčiny a to formou lekcionárov a viacerých liturgických
kníh. Bol to mimoriadne dôležitý, vitálny skutok, tak z náboženského ako aj kultúrneho
hľadiska. Cyril a Metod týmto spôsobom, totiž novou abecedou nielen položili základy
slovanských jazykov a literatúry, ale vykonali aj nenahraditeľnú službu pri šírení
Božieho slova v tejto geografickej oblasti a pri budovaní Cirkvi v nej.
V období
zápasov a politicko-náboženského rozdelenia medzi Východom a Západom, svedectvo svätého
Cyrila a Metoda sa vyznačuje vyváženosťou, pevnosťou a predvídavosťou. Až do svojej
smrti – Cyril zomrel v Ríme, kým Metod podľa tradície na Velehrade, - dokázali s pokorou
ohlasovať a slúžiť Evanjeliu, a to bez toho, aby niekomu nanucovali svoju doktrínu
či kultúru. Viedla ich pritom skutočná apoštolská horlivosť – pracovať pre vyššie
dobro viery v Krista a jednotu Cirkvi.
Osobnosti slovanských vierozvestov možno
spontánne prirovnať ku svätému apoštolovi Pavlovi, lebo aj na nich sa vťahujú slová,
ktoré tento apoštol predniesol na konci svojej pozemskej púte: „Dobrý boj som bojoval,
beh som dokončil, vieru som zachoval.“ (2 Tim 4,7) Alebo aj slová, ktoré sa zachovali
na nástennej maľbe sugestívnej vnútornej baziliky svätého Klementa v Ríme, kde je
vyobrazený svätý Cyril držiaci v ruke knihu s nápisom: „Bonum certamen certavi
– dobrý boj“.
Svätých Cyrila a Metoda si ctili a vážili pápeži, patriarchovia,
cisári i národy, pretože ich pokladali za apoštolov, ktorí zanechali nerozdelené nesmierne
duchovné a kultúrne dedičstvo, a v ňom semená, ktoré môžu priniesť plody novej jari
v ľudských mysliach i srdciach.