Príhovor Jána Pavla II. na generálnej audiencii v stredu 13. okótbra 2004
Vatikán:Na generálnej audiencii na Námestí pred vatikánskou bazilikou
bolo prítomných vyše 16 tisíc pútnikov z 25 krajín. Témou 34. tohoročnej katechézy
bol nasledujúci “Chválospev na milosť vykúpenia“ z Listu Efezanom.
„Nech
je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás v Kristovi požehnal všetkým
nebeským duchovným požehnaním.
Veď v ňom si nás ešte pred stvorením
sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske;
On
nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša
Krista stali jeho adoptovanými synmi na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval
v milovanom Synovi.
V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie
hriechov, podľa bohatstva jeho milosti, ktorou nás štedro zahrnul vo všetkej múdrosti
a rozumnosti, keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle podľa svojho dobrotivého rozhodnutia,
čo si v ňom predsavzal uskutočniť v plnosti času: zjednotiť v Kristovi ako v hlave
všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi“.
Sme zoči voči slávnostnému
Chválospevu požehnania, ktorým sa začína List Efezanom. Ide o mimoriadne bohatú teologickú
a duchovnú stránku, o obdivuhodné vyjadrenie viery, a hádam aj liturgie Cirkvi z čias
apoštolov.
Až štyrikrát, počas všetkých týždňov, z ktorých sa skladá liturgia
Vešpier, sa opätovne predkladá tento Chválospev, aby veriaci mohol kontemplovať a vychutnávať
tento veľkolepý obraz Krista, ktorý je srdcom duchovnosti a kresťanskej úcty, ale
aj princípom jednoty a zmyslom vesmíru a celých dejín. Požehnanie vychádza z ľudskosti
Otca, ktorý je na nebesiach a dáva do pohybu spásonosné dielo Syna.
Spása začína
podľa božského plánu, ktorý je povolaný splniť Kristus. V tomto pláne vyniká predovšetkým
naše vyvolenie, aby sme boli pred jeho tvárou „svätí a nepoškvrnení“, ani nie tak
na obradnej rovine, ako by chceli vsugerovať prívlastky, ktoré sa používajú v Starom
zákone pre obetný rituál - ale skôr v „láske“. (por. v. 4)Ide teda o svätosť a čistotu
morálnu, bytostnú a vnútornú.
Pre nás má nebeský Otec ešte na mysli posledný
cieľ: skrze Ježiša Krista nás predurčil prijať dar synovskej dôstojnosti, keď sme
sa stali synmi v Synovia bratmi v Ježišovi Kristovi. Tento dar milosti sme dostali
skrze jeho milovaného Prvorodeného Syna. Týmto spôsobom v nás Otec vykonal radikálnu
premenu: naplno nás vyslobodil od zla, „vykúpil nás skrze krv“ Krista, „odpustil
nám hriechy“, prostredníctvom „bohatstva jeho milosti“. Kristova obeta na kríži, najvyšší
skutok lásky a solidarity, na nás vylieva zvrchovanou mierou vlnu svetla, „múdrosti
a rozumnosti“. Stali sme sa premenenými stvoreniami: bol vymazaný náš hriech a naplno
poznáme Pána. Poznanie v biblickej reči, ako výraz lásky, nám hlbšie umožňuje preniknúť
do „tajomstva“ božskej vôle.
Tajomstvo, hoci je nadprirodzené a dokonalé, obsahuje
zázračný plán spásy: „zjednotiť v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi a čo
je na zemi“. Grécky text napovedá, že Kristus sa stalkefalaion,ústredným bodom,
ku ktorému smeruje a v ktorom nadobúda zmysel všetko stvorenie. To isté grécke slovo,
také vzácne v Liste Efezanom a Kolosanom,kefale, znamená Hlavu, čo naznačuje
úlohu, ktorá patrí Kristovi v Tele Cirkvi. Teraz je pohľad viac rozšírený a kozmický,
hoci v sebe zahŕňa cirkevný rozmer osobitného Kristovho diela. On „zmieril všetko
so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo
je na nebi“.(Kol 1,20)
Našu úvahuzakončíme modlitbou chvály a vďaky za vykúpenie,
ktoré v nás vykonal Ježiš Kristus. Urobíme tak slovami textu, ktorý sa zachoval na
starovekom papyruse zo 4. storočia:
„Prosíme Ťa Všemohúci Bože. Ty poznáš každú
vec a nič neunikne Tebe, Učiteľ pravdy. Ty si stvoril vesmír a bdieš nad každým bytím.
Ty sprevádzaš po ceste pravdy tých, ktorí žili v tmách a v tieni smrti. Ty chceš zachrániť
všetkých ľudí a umožniť im poznať pravdu. Všetci ti spoločne ponúkame chvály a spevy
vďaky“.
Modliaci potom pokračuje: „Zachránil si nás vzácnou a nevinnou krvou
tvojho jediného syna od každého poblúdenia a otroctva. Vyslobodil si nás od démona
a doprial si nám slávu a slobodu. Boli sme mŕtvi a doprial si nám znovu sa narodiť,
duchovne a telesne, skrze tvojho Ducha. Boli sme nečistí a ty si nás obmyl. Prosíme
ťa teda, Otec milosrdenstva a Boh každej útechy: upevní nás v našom povolaní, v úcte
a vo vernosti“.
Modlitba sa končí prosbou: „O dobrotivý Pane, posilni nás svojou
mocou. Osvieť našu dušu svojou útechou! ... Dopraj nám pozerať, hľadať a kontemplovať
nebeské, nie pozemské dobrá. Tak mocou tvojej milosti sa vzdá sláva všemohúcej, presvätej
a každej chvály hodnej moci Boha, skrze Ježiša Krista, jeho milovaného Syna, s Duchom
Svätým, na veky vekov. Amen!“(A. HAMMAN,Preghiere dei primi cristiani, Milano
1955, pp. 92-94).
Dnes boli na Námestí svätého Petra aj slovenskí pútnici.
Ján Pavol II. ich takto pozdravil:
Srdečne pozdravujem slovenských
pútnikov z Bratislavy.Bratia a sestry, prajem vám požehnaný pobyt v Ríme.Ďakujem za
vaše modlitby a rád vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!
V príhovore k
talianskym pútnikom, k mladým, chorým a k novomanželom Svätý Otec ešte dodal: „Želám
vám, aby ste napodobňovali príklad Panny Márie, eucharistickej ženy. Na začiatkuRoka
Eucharistiesa usilujte, tak ako ona, nasledovať Ježiša, ktorý je cesta, pravda
a život. Často si konajte poklonu pred Najsvätejšou sviatosťou Oltárnou“.