Príhovor Jána Pavla II. na generálnej audiencii v stredu 22. septembra
Vatikán:Na dnešnej generálnej audiencii bolo prítomných vyše 13 tisíc
pútnikov z 20 krajín. Témou dnešnej katechézy bol hymnus z 1. listu svätého Petra.
Dnes,
keď sme počuli hymnickú časť 2. kapitoly Prvého listu svätého Petra, priam akoby naživo
sme videli tvár trpiaceho Krista. To isté prežívali aj čitatelia tohto listu v počiatkoch
kresťanstva, rovnako aj počas stáročí, či už pri čítaní v liturgii, alebo v súkromnej
meditácii.
Tento spev v rámci listu svätého Petra predstavuje liturgickú tonalitu
a akoby odrážal dych modliaceho sa človeka z čias ranej Cirkvi. (por.Kol1,15-20;Fil2,6-11;1Tim3,16).
Poznačený je aj mysleným dialógom medzi autorom a čitateľmi, čo vidíme v striedaní
osobných zámen: „my“ a „vy“: Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste
kráčali v jeho šľapajach.Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby
sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili.(1
Pt2,21.24-25)No zámeno, na ktorom je najväčší dôraz, je v gréčtinehos,-
on, teda Kristus, Kristus, trpezlivý, ktorý nespáchal nijaký hriech, on, ktorý ponižovaný
nežiadal pomstu, on, ktorý na kríž vyniesol ťarchu hriechov ľudstva, aby ich zničil.
Petrove
myšlienky, ale aj myšlienky veriacich, ktorí sa modlia tento hymnus, najmä vo vešperách
počas pôstneho obdobia, sú blízke Služobníkovi Jahveho, ako ho opísal v známom štvrtom
speve prorok Izaiáš. Je to tajomná postava, ktorú kresťanstvo interpretuje z mesiášskeho
a kristologického pohľadu, lebo predchádza a naznačuje význam i detaily Kristovho
umučenia: „On niesol naše choroby a našimi bôľmi sa on obťažil,... Bol prebodnutý
pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti,... jeho ranami sme uzdravení.
Obetoval sa, pretože sám chcel, a neotvoril ústa.“ (Iz53,4.5.7).Aj charakter
hriešneho ľudstva je predstavený obrazom zblúdilého stáda, vo verši, ktorý nie je
zaradený do liturgie vešpier (por. 1 Pt 2, 25). Pochádza práve z tejto starobylej
prorockej básne: „Všetci sme blúdili ako ovce, išli sme každý vlastnou cestou.“(Iz53,
6).
V Petrovom hymne sa teda stretávajú dve postavy. Najprv je to on, Kristus,
ktorý kráča ťažkou cestou utrpenia, bez toho, aby sa staval na odpor voči nespravodlivosti
a násiliu, bez toho aby niečo namietal, či prejavoval svoje city, ale vydáva samého
seba a svoju bolesť zveruje „tomu, ktorý súdi spravodlivo“ (1 Pt2, 23) Je to
akt čírej, absolútnej dôvery, ktorá bude spečatená na kríži onými známymi poslednými
slovami, ktoré vyriekol silným hlasom, keď sa rozhodne podriadil dielu Otca: „Otče,
do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23, 46; por. Ž 30, 6).Nejde
tu teda o slepú a pasívnu rezignáciu ale o odvážnu dôveru, určenú na to, aby bola
príkladom všetkým učeníkom, ktorí prejdú tou istou temnou cestou skúšky a prenasledovania.
Kristus
sa predstavil ako Spasiteľ, solidárny so svojím ľudským „telom“. Svojím narodením
z Panny Márie sa stal naším bratom a teda môže nám stáť po boku, zdieľať našu bolesť,
niesť naše zlo, „naše hriechy“ (1 Pt2, 24). Avšak on je tiež a vždy
Boží Syn a táto jeho solidarita s nami nás radikálne premieňa, oslobodzuje, zmieruje
a prináša spásu (tamtiež).
A tak naše úbohé ľudstvo bolo vytrhnuté z ciest
skazy a zvrátenia a bolo opäť privedené ku „spravodlivosti“, to je ku krásnemu Božiemu
plánu. Posledná veta hymnu je osobitne dojemná: Hovorí: „jeho rany nás uzdravili“
(v. 25). Tu vidíme nesmiernu cenu, akú zaplatil Kristus, aby nám priniesol uzdravenie!
Zakončíme
tým, že dáme slovo Otcom Cirkvi, teda kresťanskej tradícii, ktorá rozjímala nad týmto
hymnom svätého Petra a modlila sa ho.Svätý Irenej z Lyonu spája jeho výrazy s biblickými
pasážami a v jednom úryvku svojho traktátuProti bludomtakto charakterizuje
postavu Krista Spasiteľa „Existuje len jediný a ten istý Ježiš Kristus, Boží Syn,
ktorý nás svojím utrpením zmieril s Bohom a ktorý vstal z mŕtvych; ktorý je po pravici
Otca a je dokonalý vo všetkých veciach: bol zbitý, ale nevracal rany, „On, keď trpel,
nevyhrážal sa, a zatiaľ čo trpel násilné týranie, prosil Otca, aby odpustil tým, ktorí
ho ukrižovali. On nás skutočne spasil, on je Božie Slovo, on je jednorodený Syn Otca,
Ježiš Kristus náš Pán. (III, 16, 9, Miláno 1997, p. 270).
Ani dnes na audiencii
nechýbali slovenskí pútnici. Ján Pavol II. ich takto pozdravil:
Srdečne
pozdravujem pútnikov z Trenčína - Orechového aalumnov Kňazského seminára svätého Gorazda
z Nitry. Dnes Nitrianska diecéza slávi spomienku svätého Emeráma, patróna katedrály.
Zostaňte verní ich duchovnému odkazu. Rád vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!