Slovensko:Vo vydavateľstve Lúč vyšla nedávno nová kniha prof. Františka Vnuka
STOPÄŤDESIAT ROKOV V DEJINÁCH NÁRODA, SLOVENSKO V ROKOCH 1843 – 1993. Predstavená
bola v pondelok 13. septembra v pastoračnom a kultúrnom centre Quo Vadis v Bratislave.
Obdobie
vymedzené rokmi 1843 až 1993 predstavuje v dejinách slovenského národa úsek vyplnený
dramatickými udalosťami a zvratmi. Spomínaná publikácia je pokusom o ich chronologické
zachytenie a ich význam v politicko-spoločenskom živote a dozrievaní národa.
Na
začiatku 19. storočia hŕstka nadšencov okolo charizmatickej postavy Ľudovíta Štúra
sa usiluje pozdvihnúť prebúdzajúce sa vrstvy pospolitého ľudu, dať im povedomie etnickej
identity a prebudený národ začleniť ako plnoprávneho člena do európskej komunity národov.
Kodifikáciou stredoslovenčiny ako spisovného jazyka v roku 1843 a s požiadavkami o
priznanie politických práv v rokoch 1848-1849, slovenský národ začína cieľavedomý
zápas o uplatnenie toho, čo je zmyslom slovenských dejín: prirodzené a neodcudziteľné
právo byť pánom vlastného osudu.
Cieľ štúrovcov sa uskutočňuje len veľmi pomaly.
Po rokoch nádejí nasledujú roky sklamaní, keď aj tie nepatrné výdobytky rokov meruôsmych
- Matica slovenská a slovenské gymnáziá - sa stanú obeťou neúprosnej maďarizácie,
ktorá nasledovala po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1871. Slovenskí vodcovia sa
utiahnu do politickej pasivity. Návrat do aktívnej politiky na prelome 19. 20. storočia
uskutoční až nová generácia národných vodcov (Hlinka, Juriga, Hodža a Blaho).
V
roku 1914 vypukla 1. svetová vojna a jedným z jej výsledkov bol rozklad Rakúsko-Uhorska.
V nových geopolitických podmienkach Slováci opúšťajú tisícročné spolužitie s Maďarmi
a vstupujú do nového štátneho zväzku s bratským českým národom. Ale ani Česko-Slovenská
republika im neposkytuje priestor a možnosti plného politického života. Namiesto sľúbenej
autonómie musia živoriť v područí pražského centralizmu. Roky 1919 – 1938 sa nesú
v znamení zápasu o autonómiu. Šesť mesiacov po vyhlásení autonómie sa konečne splnia
sny a nádeje generácií, keď 14. marca 1939 Slovenský snem odhlasuje samostatnosť Slovenska.
Aj
keď prvá Slovenská republika trvala iba šesť rokov, jej násilná likvidácia nemohla
vykoreniť a potlačiť túžby po jejobnovení. Roky 1945 – 1993 sú iba reprízou predchádzajúcich
zápasov o zmysel slovenských dejín.Napriek všetkým ťažkostiam, aké život v totalitnom
systéme so sebou prináša,idea samostatného života vo vlastnom štáte žila vo vedomí
a podvedomí národa. A keď prišla historická príležitosť, našli sa prezieraví vodcovia,
obetavé duše a odhodlaní národovci, ktorí vedeli vysloviť pravé slovo v pravý čas
a konať, ako im diktovalo slovenské svedomie. Slovenská republika sa znovu objavila
na mape sveta ako samostatný štát 1. januára 1993. Je požehnaným ovocím 150-ročného
zápasu, ktoréhoudalosti v tejto monografii pre čitateľov pripravil profesor František
Vnuk.