Príhovor Jána Pavla II. na generálnej audiencii v stredu 15. septembra
Vatikán:Na dnešnej generálnej audiencii bolo prítomných vyše 10 tisíc
pútnikov z 24 krajín. Témou dnešnej katechézy bolchválospev z Knihy Zjavenia svätého
Jána.
Kniha Zjavenia svätého Jána sa skladá z chválospevov, ktoré sa vznášajú
k Bohu, Pánovi vesmíru a dejín. Teraz sme si vypočuli ten, ktorý je pravidelnou súčasťou
v každom zoštyroch týždňov, do ktorých je usporiadaná liturgia hodín. Tento hymnus
sa začína slovom hebrejského pôvodu, aleluja, ktoré znamená „chváľte Pána“ a je zaujímavé,
že v celom Novom zákone toto slovo nachádzame iba tu, v tejto časti Knihy Apokalypsy,
kde savyskytuje päťkrát. Liturgia vyberá z textu 19. kapitoly iba niekoľko veršov.
V kontexte podania tejto časti znejú tu z neba hlasy „nesmierneho zástupu“. Je to
akoby ohromný zbor, skladajúci sa zo všetkých vyvolených, ktorí oslavujú Pána v radosti
a veselosti. (por. Zjv 19,1)
Cirkev na zemi preto zosúlaďuje svoj spev chvály
s spevom spravodlivých, ktorí už kontemplujú Božiu slávu. Tak sa vytvára komunikačný
kanál medzi dejinami a večnosťou: Vychádza z liturgie tu na zemi a vrcholí v nebi,
kde sú už naši bratia a sestry, ktorí nás predišli na ceste viery.V tomto spoločenstve
chvály ide o oslavu najmä troch tém. Sú to predovšetkým veľké vlastnosti Boha, jeho
„spása, sláva a moc“ (v. 1., por. v. 7.), teda spásonosná nadprirodzenosť a všemohúcnosť.
Modlitba jekontempláciou Božej slávy, nevýslovného tajomstva, oceánu svetla a lásky,
ktorou je Boh sám.
Na druhom mieste, chválospev vyzdvihuje „kráľovstvo“ Pána,
to jest Boží plán vykúpenia vzhľadom na ľudský rod. Ide tu o zopakovanie tejto témy
z tzv., žalmoch Božieho kráľovstva, (por.Sal46; 95-98), kde sa ohlasuje, že
„Pán sa ujal svojho kráľovstva“ (Zjv 19, 6) a zasiahol do dejín mocou svojej najvyššej
autority. Iste, dejiny sú zverené ľudskej slobode, ktorá čelí problému dobra a zla,
ale posledné slovo má tu Božia Prozreteľnosť. A kniha Apokalypsy práve oslavuje cieľ,
ku ktorému spejú dejiny, vedené vďaka účinnej Božej sile, napriek všetkým búrkam,
trápeniam a pustošeniam ako dôsledku zla, človeka a satana.Na inej strane Knihy zjavenia
svätého Jána čítame: „Vzdávame ti vďaky, Pane, Bože všemohúci, ktorý si a ktorý si
bol, že si sa ujal svojej veľkej moci a začal si kraľovať. (11,17).
A napokon,
tretia téma hymnu je typická pre Apokalypsu a jej symbológiu: „nadišla Baránkova svadba
a jeho nevesta sa pripravila.“(19,7) V ďalších meditáciách ešte budeme mať príležitosť
prehĺbiť prehĺbiť si poznanie o tomto chválospeve i o definitívnom cieli, o ktorom
hovorí posledná kniha Biblie. Tá nás vedie k svadbe medzi Božím Baránkom a očistenou
nevestou, ktorou je premenené avykúpené ľudstvo. Výrazu „nadišla Baránkova svadba“
zodpovedá najvyšší bod aj podľa v úvodzovkách „svadobného“ textu, spojenia medzi stvorením
a Stvoriteľom.
Môžem zakončiť slovami z jednej reči svätého Augustína, ktorý
takto vyzdvihuje a spev Aleluja v jeho duchovnom význame: „Toto slovo jednohlasne
spievame a zídení okolo neho v hlbokom spoločenstve sa navzájom podporujeme k Božej
chvále. Boha však môže so spokojným svedomím chváliť iba ten, ktorý neurobil nič,
čo by sa Bohu nepáčilo. Okrem toho, pokiaľ ide o terajší čas, keď sme pútnici na tejto
zemi, spievame aleluja ako potechu aby sme boli spojení na našej ceste. Aleluja je
spev pútnika, a hoci kráčame po ťažkej ceste, smerujeme k vlasti, kde si odpočinieme,
kde nebudeme mať starosti, ktoré nás teraz zaťažujú, kde nebude už nič len aleluja.“
(n. 255,1:Discorsi, IV/2, Roma 1984, p. 597).