Atlas mariánskych zjavení

Hoci má francúzsky teológ, René Laurentin, ktorý je jedným z najznámejších a najuznávanejších odborníkov na otázky mariánskej úcty a zjavení Panny Márie, už úctyhodných 86 rokov, (ročník 1917) ešte stále pokračuje vo svojom putovaní z archívu do archívu s cieľom nájsť a zozbierať čo najviac dôkazov a písomných dokladov o takýchto prípadoch, aby bol jeho slovník mariánskych zjavení, na ktorom pracuje od roku 1990 čo najúplnejší.

Zistil a zdokumentoval ich doteraz už okolo 1800. Zo strany príslušných vatikánskych úradov bol z nich uznaný len asi tucet, ale páter Laurentin jen presvedčený, že aj mnohé z tých, čo zapadajú len do kategórie tzv. „údajných“ zjavení, priniesli dobré ovocie v podobe znovuzrodenia, alebo posilnenia viery, nábožnosti a tiež nových povolaní.

René Laurentin je v predmete „mariológie“ – čiže tej vetvy teológie, ktorá sa zaoberá štúdiom osobnosti Panny Márie a úlohy, akú zohrala v dejinách spásy, považovaný za skutočného znalca a ozjastnú autoritu. Bol v týchtootázkach odborným poradcom aj počas zasadaní II. vatikánskeho Koncilu. Je aj členom medzinárodnej teologickej komisie. Vo Francúzsku má veľkú popularitu aj vďaka svojim úvodníkom, uverejňovaným vo vplyvnom denníkuLe Figaro. Prevažnú časť svojich štúdií venoval fenoménu zjavení Panny Márie. Len jeho vedeckých prác o Lurdoch je viac ako tridsať.

Veľkým snom a vrelou túžbou pátra Laurentina je dokončiť a vydať spomínaný„Veľký slovník zjavení Panny Márie“ešte predtým, ako si ho Pán povolá k sebe. Má – ako hovorí veľmi dobrého a šikovného spolupracovníka, konvertitu zo židovskej na katolícku vieru, ktorý vraj tým, čo mu o svojich videniach rozprávajú, rozumie lepšie ako on sám. Aj tak je ale práca, ktorú začali pred 15- imi rokmi nesmierne veľká – vyžaduje si veľa času, lebo hľadajú aj príslušnú bibliografiu. No úplne všetky prípady zjavenia Panny Márie v slovníku nebudú môcť byť spomenuté, pretože mnoho z nich zostáva utajených. Veľa je tých, ktorí – ak sa im niečo podobné prihodilo – sa so svojim darom či schopnosťou jasnovidectva zdôverili len ich spovedníkom.

A ako je to so zjaveniami, čo sa týka jednotlivých kontinentov či krajín? Na prvom mieste čo do ich počtu je nepochybne Taliansko. Za ním nasledujú Francúzsko a Amerika, pri čom treba spomenúť, že práve Amerika bola na zázraky vždy tak trochu „alergická“.Prípadov zjavenia Panny Márie, ktoré boli oficiálne uznané za skutočné a pravé, nie je viac ako dvanásť. Vo väčšine ostatných sú v priebehu dôkladné šetrenia, alebo možno o nich hovoriť ako o „domnelých“ zjaveniach. Dôležité je len to, aby tvrdenia tých, čo o nich hovoria, neboli v rozpore s vierou a aby prinášali svoje duchovnéovocie v podobe jej posilnenia, obrátenia, a hlavne nárastu povolaní k zasvätenému životu. Zjavenia nie sú dogmou a každý sa môže slobodne rozhodnúť, či v ne bude, alebo nebude veriť.

Otec Laurentin napísal o zjavení Panny Márie v Medžugorí, ktoré sa nachádza na území republiky Bosna a Hercegovina až 20 kníh, ale o tom, aké je k nemu jeho osobné stanovisko sa nevyjadruje, pretože dostal určité nariadenia, aby o tom zachoval mlčanlivosť. Nikdy netvrdil, že Panna Mária sa tam skutočne zjavila. Ale bol svedkom celej série kladných i záporných znamení, ako to bolo ostatne aj v prípade zjavenia v Lurdoch. Medzi pozitívnymi znameniami sú zaisteliturgické slávnosti v Medžugorí s účinkami, ktoré sú, čo do obrátení a duchovných povolaní mimoriadne a neobyčajne blahodarné.

Pred jedným – vystríha páter Laurentin - sa však treba mať na pozore. Aby sme z týchto zjavení nerobili osobitné náboženstvo. Sú totiž veriaci, ktorí veria len v tieto mimoriadne javy až do takej miery, že sa z nich stávajú akísi „nadšenci turistiky za zjaveniami“. Je potrebné vedieť rozlišovať. A platí to predovšetkým pre jasnovidcov, ktorí si zjavenia zhora niekedy pletú a zamieňajú s ich vlastnými myšlienkami.

Niektorí tvrdia, že hovoria to, čo cez nich oznamuje Boh ostatným ľuďom. Je to však komunikácia, ktorá môže byť filtrovaná a neraz vyvstáva aj riziko jej deviácie. Prípadov fanatizmu, s ktorými sa páter Laurentin stretol pri svojom štúdiu javu zjavení bolo oveľa menej, ako sa to vo všeobecnosti predpokladá. Stretol sa však s nebezpečenstvom deviácie predovšetkým vtedy keď do veci zakročí zvyk.

Jasnovidec nemôže tvrdiť: „dostal som svetlo od Boha a mám preto absolútnupravdu“. Aj on musí rozlišovať a je lepšie, ak si pri tom nechá aj pomáhať. Jehoosobná, ľudská inšpirácia, vnuknutie, sa môže skrížiť s nadprirodzenou a tá môže prichádzať aj od diabla. Je preto treba byť veľmi opatrný a dávať veľký pozor, pretože v zjaveniach môže byť množstvo všelijakých obmedzení.

Prvým kritériom pri rozlišovaní medzi zjavením a zjavením je, aby to, čo sa ním oznamuje, bolo v súlade s učením Krista, s obsahom evanjelia? Záujem o zjavenie Panny Márie silnie, ale premieňa sa tento záujem na skutočnú mariánsku úctu?

Keď človeku hrozí zadusenie, potrebuje kyslík, aby sa mohol vrátiť do života. Dnešná viera je dusená ideologickým a ekonomickým materializmom. Kyslík, ktorý potrebuje ona predstavujú aj také „signály“ ako sú zjavenia – znovu však treba zopakovať, že je načim medzi nimi rozlišovať. Ale ak sa pri tom bude používať aj hlava, to je zdravý úsudok, bude aj mariánska úcta pravá a autentická.

Zaujať správny postoj k zjaveniam nám môže pomôcť aj kniha zosnulého jezuitského pátraŠtefana Senčíka, (1920 – 2001) ktorá vyšla vo vydavateľstve Dobrá kniha a má názov: „O postoji k súkromným zjaveniam.“