Životopis novej blahoslavenej Piny Surianovej

Vatikán:Pina Surianová sa narodila 18. februára 1915 v poľnohospodárskom centre palermského regiónu Partinico v diecéze Monreale. Bola prvým dieťaťom mladých manželov Jozefa a Graziely, ktorí žili v skromných podmienkach, aké im dovoľovala práca na poliach.

Obklopená láskou svojich príbuzných žila Pina vo veľkom dome starých rodičov, ktorý ju ako svoju prvú vnučku zahŕňali mimoriadnou starostlivosťou. Oni jej odovzdali základy morálky a náboženstva, v ktorých sa neskôr zdokonaľovala. V roku 1922, keď prijala po prvýkrát Pána Ježiša, ju aj prijali do Katolíckej akcie ako prvé dieťa. Mala iba dvanásť rokov, keď sa začala v hlbokom nábožnom duchu zúčastňovať farského a diecézneho života. Aktívne sa zapájala do všetkých aktivít Katolíckej akcie, ale aj iných, ktoré pomáhali riešiť miestne problémy.

V roku 1937 bola v obci zriadená nová farnosť Panny Márie ružencovej a keďže podľa bydliska Pina patrila do tejto farnosti, preniesla svoje aktivity tu. Prvým farárom tu bol don Andrej Soresi, najprv Pinin spovedník a neskôr i duchovný vodca a životopisec. V roku 1938 bola zvolená za delegátku za najmladšie sekcie Katolíckej akcie: anjelov, benjamínov a ašpirantov. V rokoch 1939 až 1948 Pina pôsobila ako sekretárka Katolíckej akcie a v rokoch 1945 až 1948 bola menovaná aj za prezidentku mládežníckej sekcie.

Za zmienku stojí aj Pinin vzťah s vlastnou rodinou. Napriek úsiliu správať sa vždy ako dobrá dcéra, prišlo medzi ňou a matkou k hlbokému nedorozumeniu. Tá ostro vystúpila proti jej spôsobu životu: nechcela, aby dcéra toľko veľa času trávila v kostole, lebo ponuky na sobáš, o ktoré sa starala, vychádzali naprázdno.

Základom apoštolátu blahoslavenej Piny bola modlitba, odriekanie, svätá omša, sväté prijímanie a každodenné rozjímanie. Dňa 29. apríla 1932 zložila sľub čistoty. Slová, ktoré v ten deň vyslovila, si zapísala do denníka: „V tento slávnostný deň, môj Ježišu, chcem sa viac zjednotiť s tebou a sľubujem byť vždy čistou bielou ľaliou, hodnou tvojej záhrady.“ Svojmu sľubu zostalaverná. Zdvorilo a vytrvalo odmietala všetky ponuky na vydaj.

Podnikla rozličné pokusy stať sa rehoľníčkou, no zakaždým sa ocitla pred neriešiteľnými ťažkosťami. Vidiac, že je jej zamedzená každá cesta k rehoľnému životu, darovala Pánu Ježišovi poslednú skúšku svojej nesmiernej lásky: 30. marca1948 sa spolu s ostatnými troma spoločníčkami ponúkla ako obeť za posvätenie kňazov.Krátko nato dostala prudký reumatický zápal kĺbov, ktorý vyvolal srdcové ťažkosti a následne smrť. Až do posledných chvíľ života pokračovala Pina v rozdávaní nevtieravých skutkov lásky, šťastná, že jej obeta za posvätenie kňazov bola prijatá. Zomrela náhle na infarkt 19. mája 1950. Jej telo preniesli 18. mája 1969 z rodinnej hrobky v Partinico do miestneho farského kostola Najsvätejšieho Srdca.