Vatikán:V nedeľu 5. septembra, Svätý Otec vykoná niekoľkohodinovú návštevu
talianskeho pútnického miesta Loreto. Bude to už jeho piata návšteva tejto mariánskej
svätyne. Počas svätej omše so začiatkom o 10.00 vyhlási za blahoslavených Pedra Tarresa
y Clareta, Alberta Marvelliho a Pinu Surianovú. V nasledujúcom príspevku sa dozviete
niečo z histórie tohto pútnického miesta.
Loreto, ležiace neďaleko pobrežia
Jadranského mora, je už od 14. storočia po Ríme najvýznamnejšie a najnavštevovanejšie
pútnické miesto Talianska. Vzniklo na mieste, kde podľa legendy bol anjelskou rukou
prenesený z Nazaretu rodný dom Panny Márie. Dôležitosť Loreta vzrástla najmä po roku
1586, keď mu Svätý Otec Sixtus V. udelil mestské práva.
Centrálnym námestím
pútnického miesta je Piazza della Madonna s prekrásnou fontánou zo 17. storočia. Dominantou
námestia je gotický kostol Santuario della Santa Casa, ktorého základy na mieste staršieho
chrámu položil roku 1468 pápež Pavol II. Stavali ho viac ako sto rokov. Kupola pochádza
z roku 1500, fasáda, ktorá už nesie znaky neskorej renesancie, je z rokov 1583 až
1587.
V interiéri nás zaujme predovšetkým pekná krstiteľnica z roku 1607, dve
sakristie vyzdobené umelecky hodnotnými freskami z 15. storočia od Melozza de Maiana,
a 21 kaplniek venovaných rozličným národom. Najväčším skvostom baziliky je Santa Casa
- Svätý dom, jednoduchá stavba, ktorá sa týči pod kupolou. Domček je vysoký a široký
4 metre a dlhý skoro 9 metrov.
Už vyše sedem storočí je tento Svätý dom cieľom
kresťanov nielen z Talianska, ale z celého sveta. Legenda hovorí, že skôr než ho Anjel
10. decembra 1294 umiestil na kopec nad osadou Loreto, nachádzal sa pri Trsati pri
Rijeke a potom pri meste Recanati. Bezbožnosť a lúpeže plány Anjela dvakrát zmenili.
Pápeži
a cirkevní hodnostári, cisári a králi navštevovali toto posvätné miesto, aby Pannu
Máriu obdarovali a vyprosili si od nej dary potrebných milostí. Boli tu aj umelci
ako Michelangelo a Mozart, vedci Galileo Galilei a Descartes, ale aj objavitelia,
ako Krištof Kolumbus, tí všetci si pred obrazom Panny Márie pokorne pokľakli a pomodlili
sa svoje Zdravas.
Návšteva Svätého domu je veľkým duchovným zážitkom. Sčernené
múry s fragmentmi fresiekzo 14. a 15. storočia a oltár s Pannou Máriou s nápisomHic
verbum caro factum est - Tu sa slovo stalo telom,pôsobia prekvapujúco prosto.
Rozprávajú o skromnosti a pokore Matky Božej. Santa Casa je to pravé miesto na rozjímanie
a modlitby. Je to aj miestoinšpiratívne. Odtiaľto sa pred viacerými storočiami začali
šíriť oslavné spevy na Pannu Máriu ako Bohorodičku, známe ako Loretánske litánie.
Najstaršie,
doteraz známe mariánske litánie, pochádzajú z XII. storočia. Mali jednoduchý princíp.
Pričleňovali sa k nim metafory na Pannu Máriu. Vo včasnom stredoveku sa mariánske
litánie neujali. Ujali sa však litánie, ktoré sa modlievali a spievali v Lorete. Podľa
tohto pútnického miesta dostali aj pomenovanie a časom nadobudli všeobecnú platnosť.
Prvý,
doteraz známy nápev Loretánskych litánii, zložil Constanzo Porta, regenschori v Lorete
a vydal ho v roku 1576. Tieto litánie sa spievali v loretánskom dóme na vigíliu a
sviatok Panny Márie. Sixtus V. ich obdaril roku 1587 odpustkami v bulleRedituri.
Benedikt XIV. ich schválil spolu s litániami ku všetkým svätým a povolil ich používať
pri verejných bohoslužbách. Tak sa stali jedinými oficiálnymi mariánskymi litániami
s potvrdením najvyššieho učiteľského úradu Cirkvi.
Prenesenie Svätého domu
Anjelom predchádza jeho objavenie vo Svätej zemi sv. Helenou, matkou cisára Konštantína
Veľkého. Ona objavila v Nazarete aj domček Svätej rodiny a dala nad ním postaviť baziliku,
ktorá je jedným z najsvätejších miest kresťanského sveta. Dom Narodenia Preblahoslavenej
Panny Márie bol posvätený tajomstvom vtelenia a skrytého života Božieho Syna Ježiša
Krista.
V jednoduchom interiéri Svätého domu najväčšiu pozornosť veriacich
vzbudzuje milostivý obraz Matky Božej, stojacej v nike nad oltárom. Soška, skvostný
odev i koruny na hlavách, súumiestené medzi pásmi stĺpov a predstavujú výjavy z pozemského
života Panny Márie. Na výtvarnom stvárnení Svätého domu sa podieľali najlepší umelci
renesančného Talianska.
Zvláštnosťou baziliky Santuario della Santa Casa sú
kaplnky obklopujúce Svätý dom, akoby ho chceli ochraňovať. Za pozornosť stojí predovšetkým
výzdoba Talianskej kaplnky, ktorej súčasťou je Santa Casa. Hrdo sa vypína k nebu a
tvorí vnútornú časť kupole s freskami ospevujúcimi Loretánske litánie. Centrálnou
postavou výzdoby je triumfujúca Panna s korunou na hlave, ako symbolom mena Matky
Božej.
Ďalšími témami na klenbách sú Nepoškvrnené Počatie: vyhnanie Adama a
Evy z raja a Obetovanie Panny Márie v chráme. Pod krížovou rímsou sú Danteho slová
„Panna, Matka, dcéra svojho syna“. V lunetách sú vyobrazenia sv. Františka z Assisi
a sv. Mikuláša z Tolentína, ktorí predpovedali prenesenie Svätého domu, a sv. Jozefa
z Copertína. Vo štvrtej lunete je zobrazený Pedro de Villa, námorník Krištofa Kolumbusa,
ktorý v Lorete vykonal ďakovný sľub.
Pre slovanské národy, a pre Slovákov zvlášť,
je cenná Slovanská kaplnka sv. Cyrila a sv. Metoda. Jej výzdoba sa nesie v znamení
výtvarného stvárnenia oltára, kde sú svätci v spoločnosti Panny Márie s Dieťaťom.
V
roku 1920 pápež Benedikt XV. slávnostne vyhlásil Pannu Máriu Loretánsku za patrónku
letcov, aby tak symbolizoval prenesenie Svätého domu Anjelom. Bol to ten istý Kristov
námestník, ktorý po požiari Svätého domu v roku 1921 ho dal zrekonštruovať.
Po
jeho smrti pokračoval v obnove pápež Pius XI., ktorý dal v roku 1922 vyrobiť aj novú
sošku Madony. Nová socha je vyrobená z libanonského cédra z Vatikánskych záhrad. Samotný
pápež ju potom korunoval vo Vatikáne a slávnostne dal previesť do Loreta.