Ján Pavol II. sa stretol s Bartolomejom I., ekumenickým patriarchom Konštantinopolu

Vatikán:Dnes sa v celej cirkvi slávi sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla. Táto slávnosť je považovaná aj za slávnosť Petrovho primátu. Sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla sa spomína už v deň „Depositio Martyrum“ z roku 354 a začiatok tradície tejto slávnosti sa kladie na rok 258.

Svätý Otec prijal predpoludním v apoštolskom paláci na osobitnej audiencii ekumenickéhopatriarchu z Konštantínopolu, Bartolomeja I. so sprievodom. V prejave k hosťom Ján Pavol II. povedal:

„Vaša svätosť, ctihodní a milovaní bratia ekumenického patriarchátu!
Vítam vás v Pánovom mene! Chcem sa poďakovať Jemu zato, že nám daroval toto dnešné stretnutie, na slávnosť svätých Petra a Pavla, ktorých si uctieva aj pravoslávna liturgia akoProtóthronoi, ako tých, ktorí sedia na prvých trónoch.

Okrem toho spoločne ďakujeme Bohu za požehnané stretnutie, ku ktorému došlo pred 40 rokmi medzi mojím ctihodným predchodcom, pápežom Pavlom VI. a ctihodným patriarchom Atenagorom I. Uskutočnilo sa v Jeruzaleme, kde bol Ježiš povýšený na kríž, aby vykúpil ľudstvo a zjednotil ho v jeden celok. Akým prozreteľnostným sa pre život Cirkvi stalo toto stretnutie, odvážne a radostné zároveň! Povzbudení dôverou a lásku k Bohu naši predchodcovia dokázali prekonať stáročné predsudky a nedorozumenia, a tak ponúkli obdivuhodný príklad pastierov a vodcov Božieho ľudu. Znovu objavili, že sú bratmi a pocítili hlbokú radosť, ktorá ich podnietila obnoviť dôverný dialóg medzi Rímskou a Konštantinopolskou cirkvou. Nech ich za to odmení Všemohúci Boh vo svojom kráľovstve!

Vaša svätosť, vítam vás s veľkou úctou a som skutočne rád, že vám môžem poskytnúť útulok v tomto dome, v ktorom je živá spomienka na svätých apoštolov. Spoločne s vami pozdravujem tých, ktorí vás sprevádzajú, predovšetkým metropolitov a delegáciu Patriarchátu. Pozdravujem tiež skupinu veriacich Grécko-pravoslávnej arcidiecézy zo Spojených štátov amerických i skupinu profesorov a študentov z Inštitútu pravoslávnej teológie Vyšších štúdií zo Chambésy, na čele s biskupom Makariom. Všetkým ďakujem za ich srdečnú prítomnosť.

Za týchto 40 rokov, naše Cirkvi vo svojich vzájomných vzťahoch prežívali veľmi dôležité okamihy, ktoré prispeli k duchu vzájomného zmierenia. Nemôžeme napríklad zabudnúť na výmenné návštevy medzi pápežom Pavlom VI. a patriarchom Atenagorom v roku 1967. V živej pamäti si uchovávam moju návštevu vo Fanari v roku 1979 a vyhlásenie, ktorým patriarcha Dimitrios I. podnietil začiatok teologického dialógu. Okrem toho si spomínam na návštevu patriarchu Dimitria I. v Ríme v roku 1987, i Vašej svätosti v roku 1995, po ktorej nasledovali ďalšie významné príležitosti na stretnutia. Prejavov spoločného úsilia pokračovať na započatej ceste, aby sa čím skôr splnila Kristova vôľa: „aby všetci jedno boli!“, bolo veľa.

Počas tejto cesty nás istotne ťažili spomienky na bolestné udalosti minulých dejín. V tejto súvislosti predovšetkým nemôžeme zabudnúť na to, čo sa udialo v apríli roku 1204. Križiacke vojsko, ktoré odišlo znovu dobyť Svätú Zem a prinavrátiť ju kresťanstvu, sa vydalo do Konštantinopolu, aby sa ho zmocnilo a vydrancovalo. Prelialo pritom krv bratov vo viere. Ako napriek ôsmym storočiam nepociťovať pritom rozhorčenie a bolesť, ktorú ihneď po obdržaní správy prejavil aj pápež Inocent III.? Po toľkom čase môžeme rozoberať vtedajšie udalosti s väčšou objektívnosťou, hoci si uvedomujeme, že nie je ľahké dopracovať sa plnej historickej pravdy. V tejto súvislosti nám prichádza na pomoc upozornenie svätého Pavla: „Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán. On osvetlí, čo je skryté v tme a vyjaví úmysly sŕdc. (1 Kor 4,5) Modlíme sa preto spoločne, aby Pán dejín očistil našu pamäť od každého predsudku a pocitu krivdy a doprial nám slobodne napredovať na ceste k dosiahnutiu jednoty.

K tomu nás vyzýva aj príklad, ktorý nám zanechali patriarcha Atenagoras a pápež Pavol VI., na ktorých si dnes spomíname. Spomienka na toto stretnutie uľahčí skok vpred v dialógu a v upevnení vzájomných bratských vzťahov. Teologický dialóg prostredníctvom Zmiešanej komisie zostáva dôležitým nástrojom. Povzbudzujem preto, aby sa čo najskôr obnovil. Som totiž presvedčený o jeho naliehavosti, a je to tak moja osobná vôľa, ako aj vôľa mojich spolupracovníkov, použiť každý prostriedok, ktorý by prispel k posilneniu ducha vzájomného prijímania a pochopenia, vo vernosti Evanjeliu a spoločnej apoštolskej tradícii. Na túto cestu nás pobáda staré a zároveň vždy nové prikázanie lásky, ktoré apoštol Pavol zhrnul do týchto slov: „Milujte sa navzájom, bratskou láskou, predbiehajte sa vzájomne v úctivosti!“ (Rim 12,10)

Tieto úmysly zmierenia a plného spoločenstva zverujem svätým apoštolom, ktorých si dnes pripomíname. S dôverou ich prosíme, aby na ich nebeský príhovor nás upevnil vo viere a dal nám vytrvalosť, aby sa čím prv realizovala Kristova vôľa. Nech o tento dar prosí aj Panna Mária, Matka Toho, ktorý nás všetkých pozýva k plnej jednote vo svojej láske. S týmito pocitmi vás ešte ráz všetkých, drahí hostia, čo najsrdečnejšie vítam.