2004-05-19 16:17:44

Generálna audiencia Jána Pavla II. v stredu 19. mája 2004


Vatikán:Na dnešnej generálnej audiencii bolo prítomných vyše 15 tisíc pútnikov zo 17 krajín. Témou dnešnej katechézy bol 31. žalm, Blažený, komu Pán odpustil neprávosť.

„Blažený človek, komu sa odpustila neprávosť a je oslobodený od hriechu!“ Toto blahoslavenstvo, ktorým sa začína 31. žalm, čo sme si práve vypočuli, nám hneď umožňuje pochopiť, prečo tento žalm prijala kresťanská tradícia do série žalmov pokánia. Po dvojitom počiatočnom blahoslavenstve (por. vv. 1-2) tu nenachádzame všeobecnú úvahu o hriechu a o odpustení, ale osobné svedectvo jedného obráteného človeka.

Osnova žalmu je pomerne zložitá: po osobnom svedectve (por. vv. 3-5) nasledujú dva verše, ktoré hovoria o nebezpečenstve, o modlitbe a o spáse (por. vv. 6-7) a po nich sa hovorí o prísľube Božej rady (por. v. 9) a napokon je tam múdroslovný výrok a pozvanie radovať sa v Pánovi.

Teraz sa budeme venovať iba niektorým častiam. Predovšetkým, modliaci sa opisuje svoju nezávideniahodnú ťažkú situáciu svedomia, keď „mlčal“ (por. v. 3) lebo urobil veľké chyby a nemal odvahu vyznať Bohu svoje hriechy. Bolo to hrozné trápenie a opisuje ho silnými výrazmi. Jeho kosti chradli vo vysušujúcej horúčke a v letných páľavách vysychala jeho sila a neprestajne sa triasol.

Hriešnik cítil, že ho tlačí Božia ruka a bol si vedomý, že Boh vidí zlo, ktoré koná, lebo on je strážcom spravodlivosti a pravdy.Nemohol však už viac zniesť tento stav a rozhodol sa vyznať svoj hriech odvážnym vyhlásením, ktoré sa zdá akoby bolo predobrazom Ježišovho podobenstva o márnotratnom synovi (por.Lk15,18). Z úprimného srdca totiž povedal: „Vyznám Pánovi svoje hriechy.“ Je to iba niekoľko slov, ale zrodili sa vo svedomí a Boh okamžite odpovedá veľkodušným odpustením (por.Ž31,5).

Prorok Jeremiáš sa na Pána Boha obrátil touto výzvou: „Vráť sa, odpadlica Izrael, hovorí Pán, nebude sa mi na vás mračiť tvár, veď som milosrdný, hovorí Pán. –
Nebudem sa hnevať naveky. Len uznaj svoj hriech, že si bola nevernou Pánovi, svojmu Bohu.“ (3, 12-13) Tak sa otvára pre „každého veriaceho“, ktorý ľutuje, horizont istoty, dôvery, pokoja napriek všetkým ťažkostiam života. (por.Ž31,6-7) Čas úzkosti môže ešte prísť, no strach už nepreváži, lebo Pán privedie svojho verného na isté miesto: „Ty si moje útočište, ochrániš ma pred súžením; zahrnieš ma radosťou zo spásy.“ (v. 7)

Na tomto mieste prehovorí Pán a sľúbi, že bude viesť obráteného hriešnika. Nestačí sa totižočistiť, ale treba potom kráčať po správnej ceste. Aj v Knihe proroka Izaiáša (por.Iz30,21) Pán sľubuje: „Poučím ťa o ceste, ktorou máš kráčať.“ Ž 31, 8) a vyzýva k poslušnosti. Výzva je naliehavá, možno s trochou irónie v živom prirovnaní so žrebcami či mulicami, ktoré nemajú rozum. (por. v. 9)Opravdivá múdrosť vedie k obráteniu a zanecháva zlozvyky a temnú príťažlivosť pokušenia, no osobitne vedie k radosti z toho pokoja, ktorý vychádza z pocitu oslobodenia a odpustenia.

Svätý Pavol v Liste Rimanom sa výslovneodvoláva na začiatok nášho žalmu aby oslávil oslobodzujúcu Kristovu milosť. (por. Rim 4,6-8) My môžeme tento žalm aplikovať na sviatosť zmierenia. V nej sa v jeho svetle prežíva vedomie hriechu, ktoré je dnes často zahmlené, spolu s radosťou odpustenia. Dvojicu „zločin a trest“ nahrádza „zločin – odpustenie“, lebo Pán je Boh, „ktorý odpúšťa neprávosť, zločiny a hriech“ (Ex 34,7).

Svätý Cyril Jeruzalemský (IV. stor.) použil tento žalm, keď učil katechumenov o hlbokej obnove v krste, ktorý je radikálnym očistením od každého hriechu. (Procatechesin. 15). Aj on skrze slová žalmistu vyzdvihol Božie milosrdenstvo. A jeho slovami zakončíme dnešnú katechézu: „Boh je milosrdný a nešetrí svojím odpustením... Množstvo tvojich hriechoch nemôže prevýšiť veľkosť jeho milosrdenstva. Vážnosť tvojich rán nebude nad sily najlepšieho Lekára, stačí, že sa na neho s dôverou obrátiš.

Zdôver sa a ukáž Lekárovi svoju chorobu a príhovor sa k nemu slovami Dávida: „Hľa, vyznám Pánovi svoju neprávosť, ktorú mám stále pred očami“. Tak dosiahneš, že sa splnia aj ďalšie slová: Ty si mi odpustil zlobu môjho srdca.“ (Le catechesi, Roma 1993, pp. 52-53).







All the contents on this site are copyrighted ©.